蜜桃交友

Jeho odpove膹 ma prekvapila. Nikdy sa nezaoberal rozli膷nými formami modlitby a toto slovo som po膷ul z jeho úst po prvý raz. Faktom v拧ak zostáva, 啪e v star拧om veku hodnotil niektoré udalosti svojho 啪ivota s vä膷拧ou intenzitou a 膷asto sa k nim vracal. Akoby ich chcel pochopi钮 e拧te inak, vo svetle nových skúseností a poznatkov, ktoré nadobudol a啪 neskôr. 

Slovo meditácia má v na拧ej kres钮anskej tradícii dôle啪ité miesto. Pochádza z  latinského slova meditatio, 膷o znamená reflektova钮. Pou啪íva sa na ozna膷enie istého druhu kres钮anskej modlitby, ale i na ozna膷enie metód indickej jogy, japonského zenu, literárnych esejí a psychoterapeutických techník at膹.

I ke膹 meditácia ako forma modlitby nebola známa v Starom zákone, samotná podstata meditácie tu u啪 bola prítomná. I拧lo predov拧etkým o citlivos钮 na Bo啪ie slovo, z ktorého izraelský 木ud 膷erpal, a ktoré sa postupne nau膷il vníma钮 ako duchovný pokrm (Dt 8, 3).

Základnou charakteristikou kres钮anskej meditácie bolo opakovanie jedného slova alebo krátkej vety, ktorá sa takto stávala duchovným pokrmom. Meditácia v拧ak nemusí by钮 fixovaná len na bezprostredný text Svätého písma, ale mô啪e ma钮 podobu uva啪ovania o nejakej pravde viery. Predmet uva啪ovania mô啪e ma钮 nábo啪enský, morálny, filozofický alebo iný charakter, s cie木om hlb拧ieho preskúmania ich obsahu. Pri meditácii v拧ak takmer automaticky nabieha i iný proces. Nielen啪e 膷lovek preniká do právd viery, ale i samotný objekt meditácie ho mení. Ide o preniknutie mysle a srdca meditovanými pravdami. Nikomu z nás nechýba skúsenos钮 intenzívneho uva啪ovania nad nie膷ím, 膷o ho zaujalo a 膷o jednoducho nevie pusti钮 z hlavy. Ide o istý druh pokrmu, ktorý sýti jeho myse木. To isté platí v duchovnej oblasti. Bo啪ie slovo, udalos钮 膷i pravdy viery mô啪u naplno zamestna钮 myse木 a srdce 膷loveka tak, 啪e ho postupne menia.

Predmetom meditácie mô啪e by钮 i vizuálny vnem, krása prírody, poh木ad na nekone膷ný vesmír, ako i symbolická re膷 liturgie, obsah cirkevných dokumentov, rôzne duchovné texty 膷i 啪ivotopisy svätých. 

Pri meditácii 膷lovek nemusí sledova钮 predpísanú schému postupovania, ktorú ponúka napríklad sv. Ignác. On v piatich bodoch dáva návod na meditáciu. Za膷ína prípravnou modlitbou a takzvanou prvou predohrou, kde si meditujúci má predstavi钮 udalos钮 a miesto meditácie. Tretím bodom je konkrétna prosba o to, 膷o by som chcel meditáciou získa钮. 艩tvrtý bod je jadrom meditácie, kde by sme mali obsah meditácie  hlb拧ie spracova钮 膷innos钮ou pamäti, rozumu i vôle. Táto 膷as钮 meditácie by mala by钮 ukon膷ená osobným rozhovorom s Bohom, s Je啪i拧om Kristom alebo i s Pannou Máriou. Na konci meditácie sv. Ignác odporú膷a krátku reflexiu nad priebehom tejto modlitby, jej u啪ito膷nosti pre môj 啪ivot. Tento pä钮bodový návod mô啪e by钮 u啪ito膷ný predov拧etkým pre za膷iato膷níkov, ktorí by si postupne mali nájs钮 svoju vlastnú formu meditácie.  

Naj膷astej拧ia prax meditácie v minulosti bola predsa len viazaná na opakovanie istých slov alebo krátkeho textu sv. Písma a na druhej strane na vnútorné vychutnávanie a osvojovanie si toho, 膷o vyslovujú ústa. I拧lo o to, aby opakovanie slov postupne priná拧alo konkrétne, praktické ovocie.

Mní拧ske praktiky boli pre duchovnú prax tejto modlitby ve木mi u啪ito膷né. Jednoduchí  mnísi oby膷ajne nemali vysoké vzdelanie, ale dokázali namemorova钮 jednotlivé ver拧e 啪almov. Títo jednoduchí kres钮ania, tú啪iaci po hlb拧om duchovnom 啪ivote, 拧tudovali sv. Písmo tak, 啪e opakovali jednotlivé ver拧e zo 啪almov. Krátke biblické texty si neraz zapamätali priamo z liturgie slova a po svätej om拧i im jednoducho zostali v pamäti. Vracali sa k nim i nieko木kokrát po膷as be啪ného d艌a, 膷o ich premie艌alo a menilo ich be啪ný, ka啪dodenný 啪ivot.

Hoci pre niektorých mníchov toto 鈥瀝ecitovanie鈥� zostalo rutinným a mechanickým návykom, predsa len dokázalo v nich udr啪a钮 啪ivú prítomnos钮 鈥濨o啪ieho slova鈥� po膷as celého d艌a. Toto neustále opakovanie jedného slova alebo krátkeho ver拧a zo sv. Písma pomáhalo uvies钮 du拧u do atmosféry vnútorného postoja. Ján Kassián si v拧imol    duchovný a afektívny aspekt meditácie a spozoroval, ako toto cvi膷enie mô啪e trva钮 po膷as celého d艌a, i po膷as stereotypnej manuálnej práce. Malo oby膷ajne dve formy. Prvú charakterizovalo u啪 spomínané opakovanie jednoduchej vety alebo slova a druhú tichá prítomnos钮 Bo啪ieho slova v srdci 膷loveka. Oba spôsoby meditácie prispievali k postupnej zmene takto meditujúcej osoby pod木a známeho princípu, 啪e 膷lovek sa postupne mení na spôsob toho, 膷o nosí vo svojom srdci. Slovo má svoju duchovnú dynamiku a prostredníctvom meditácie dostáva svoju konkrétnu podobu, priná拧a konkrétne ovocie.

Svätý Franti拧ek Saleský pí拧e, 啪e meditácia nie je ni膷 iné ako pozorné sústredenie mysle. Je to dobrovo木né nap暮艌anie mysle obsahom, ktorý vedie k svätým a u拧木achtilým náklonnostiam a rozhodnutiam. Pod木a sv. Franti拧ka úvahy treba robi钮 s istým jemnocitom a vyhýba钮 sa príli拧nému intelektualizmu 膷i analytickému mysleniu.  

I svätá Terézia z Avily sa tie啪 vyjadrila na adresu tejto modlitby. Povedala, 啪e 鈥瀙odstata meditácie鈥� 鈥瀗espo膷íva vo ve木kom premý拧木aní, ale vo ve木kej láske鈥�. A ponúkla presved膷ivé vysvetlenie: 鈥濶ie v拧etci 木udia sú schopní abstraktného myslenia. Modli钮 sa neznamená len premý拧木a钮, uva啪ova钮, diskutova钮 s Bohom o jeho tajomstvách. Meditova钮 znamená 鈥瀙ozera钮 sa na Druhého鈥�, vyjs钮 zo seba a ponori钮 sa do tajomstva druhej osoby, ktorou je Boh[1].

Na záver si v拧imnime 拧es钮 bodov, ktoré mô啪u by钮 pri meditácii u啪ito膷né:

1.     Pozorne si pre膷ítaj text sv. Písma alebo iný text, ktorý chce拧 meditova钮.

2.     Zaujmi polohu tela, ktorá ti najviac vyhovuje, a pri ktorej sa vie拧 dobre sústredi钮.

3.     Uvedom si Bo啪iu prítomnos钮, ale i tvoju telesnú i du拧evnú prítomnos钮. Ako sa cíti拧 fyzicky a 膷o momentálne najviac zamestnáva tvoju myse木. 

4.     Potom sa znova v mysli vrá钮 k textu sv. Písma alebo si ho znova pre膷ítaj. Zastav sa pri slove alebo vete, ktorá 钮a najviac oslovila. 膶o vyvoláva toto slovo v tvojom vnútri?

5.     V tichej reflexii mô啪e拧 zosta钮 i nieko木ko desiatok minút.

6.     Meditáciu je dobre zakon膷i钮 osobným rozhovorom s Bohom, v ktorom by nemala chýba钮 v膹a膷nos钮 a úprimnos钮.

Milí priatelia, je dobre v 膷ase prázdnin a dovoleniek preh暮bi钮 ná拧 vz钮ah k Bohu prostredníctvom meditácie. Skúsme k nej pristúpi钮 kreatívne. Sami si vytvorme jej formu a zvo木me obsah, ktorý je ná拧mu srdcu najbli啪拧ie[2].

[1] Dizionario di mistica, Meditazione, 803-807.

[2] Porov. F. Foresti -E. Bortone, 鈥濵editazione鈥�, in Dizionario enciclopedico di spiritualità/2, Roma 1990, 1558-1565.