蜜桃交友

To ?o nazývame genius loci, ?o je charakteristická atmosféra miesta, sa nedá za?i? cez digitálnu fotografiu. Tá ju doká?e iba o?ivi?, alebo pripomenú?, a to len vtedy, ak sa atmosféra miesta predtým ulo?ila do ná?ho srdca. Preto niektorí turisti ?i pútnici fotia len ve?mi málo, aby sa touto ?innos?ou neobrali o zá?itok miesta, ktorý vnímajú nielen fyzickými o?ami, ale i o?ami intelektu a o?ami srdca. Takýmto spôsobom sa celý ?lovek ponorí do atmosféry, v ktorej sa momentálne nachádza, ktorá ho celá prenikne a zanechá v jeho vnútri trvalú stopu. Dá sa poveda?, ?e atmosféra miesta nás u?í, formuje a povzná?a.

Ve?mi podobne je to i pri kontemplatívnej modlitbe. I tu je ?lovek preniknutý objektom, ktorý kontempluje, a ktorý na ňom zanechá trvalú stopu. Objekt kontemplácie ?loveka u?í, formuje a povzná?a. Mô?e by? ten istý ako pri vnímaní krásy prírody, alebo originálne miesto, ale vy?aduje si vedúcu my?lienku, hlb?í záujem o nazeraný objekt. Kontemplácia zah?ňa aj telesné a du?evné ?zmysly“, ako je pamä? a predstavivos?. Av?ak, jej cie?om je duchovný zá?itok, to jest pre?i? Bo?iu prítomnos?. 

Odborníci zdôrazňujú význam dlh?ieho trvania kontemplácie a odporú?ajú ?vychutnáva?“ si objekt kontemplácie dlh?ím nazeraním. Ako príklad niektorí autori uvádzajú star?ie osoby, ktoré sa doká?u dlho a pokojne pozera? na nejaký objekt. Vydr?ia naň fixova? svoj poh?ad i nieko?ko minút a necha? ho sa seba pôsobi?.

Objektom kontemplácie mô?u by? obrazy z prírody, ale predov?etkým biblické obrazy, ktoré napomáhajú vniknú? do Kristových tajomstiev a do tajomstiev viery. Je dobre nezabudnú?, ?e len to, ?o je spojené s Bohom, je skuto?ne duchovné a priná?a trvalé ovocie. Kontempláciu by sme nemali preru?ova? úmyslami, predsavzatiami ?i rozhodnutiami. Je to jednoduché nazeranie, ktoré priná?a pokoj a tichú rados?.  Schopnos? kontemplácie je základom ?udského ??astia, preto?e ?lovek kontempláciou zachytáva jemnú prítomnos? Boha, ktorý má rád ?loveka, a preto je v slovanskej liturgii dodnes ozna?ovaný termínom ?eloveko?ubec.

Slovo kontemplácia zaberá v duchovnej literatúre dôle?ité miesto, av?ak v evanjeliu sa vyskytuje iba raz, a to u svätého Luká?a, ke? hovorí o tých, ktorí z dia?ky nazerali na ukri?ovanie Pána. V kres?anskej tradícii toto slovo nadobúdalo ve?ký význam a dnes pre mnohých znamená vy??í stupeň modlitby a pova?uje sa za prostriedok dokonalosti.

Latinské slovo contemplatio má rovnaký koreň so slovom templum, ktoré ozna?uje otvorený priestor ohrani?ený bariérou. Ide o priestor vyhradený na posvätné ú?ely. 

Latinský výraz contemplatio v?ak obsahovo súvisí s gréckym slovom theoria. Toto slovo  je zlo?ené zo slova  theos - Boh, a oran - vidie?. Theoros je ten, kto vidí Boha, a theoria je akt videnia Boha.

Znakom skuto?ne kontemplatívnej du?e, je ?e du?a pre?íva a  poci?uje, predchu? ve?ného ??astia. Kontemplácia je ?ivot v Bohu a znakom tohto ?ivota v Bohu je duchovná spokojnos?,  pokoj srdca. Je?i? o tejto spokojnosti hovorí týmito slovami: ?Po?te ku mne v?etci, ktorí sa namáhate a ste pre?a?ení... a nájdete odpo?inok pre svoje du?e“ (Mt 11, 28-30).

Úlohou kontemplácie je nestrati? zo zrete?a skuto?nos?, ?e ?ijeme pred Bo?ím poh?adom, ?e ?ijeme v Bo?ej prítomnosti. Duchovní autori sú presved?ení o tom, ?e pre?íva? spokojnos? a rados? z vedomia Bo?ej prítomnosti je podmienené predov?etkým dvoma skuto?nos?ami:

1. ?istotou srdca, ktorá vy?aduje boj proti ne?nostiam a zlým návykom.

2. Vytrvalos?ou, ?o znamená stabilitou na mieste na ktorom sme. I ke? momentálne nepre?ívame uspokojenie z tohto miesta, na ktorom pracujeme alebo pôsobíme, máme na ňom zotrva?, klopa? vytrvalo na dvere Bo?ieho milosrdenstva a ?aka?. Jeden duchovný otec ?asto hovorieval: ?Ko?ko ?udí sa nechá odradi? v predve?er dňa, ke? by boli za svoje úsilie a trpezlivos? odmenení darom kontemplácie! Ireneè Hausherr prirovnáva duchovnú vytrvalos? k ?akaniu na vlak a ako negatívny príklad hovorí zo svojej vlastnej skúsenosti: ??akal som na vlak, ktorý me?kal. Unavený ?akaním na jednom mieste som sa i?iel na chví?ku prejs? a práve v tom momente vlak pri?iel. Po dvoch hodinách ?akania som ho zme?kal“.

Kontempláciu viacerí autori prirovnávajú k výstupu na vrch. Výstup na vrch sa nedá prirovna? k plynulému stúpaniu balóna, ktorý nemusí prekonáva? nijaké preká?ky. Výstup sprevádza námaha a rôzne úskalia, ?o je spolo?ný menovate? v?etkých duchovných výstupov. Platí to o Jánovi z Krí?a, a o jeho výstupe na vrch Karmel, o výstupe a vrch Sinaj, kde Moj?i? vstúpil do tmy. Podobne to bolo i pri biblickom Exode. Egypt, ako rovinatá krajina, bol symbolom v?etkých nerestí. Du?a prechádza pú??ou s jej poku?eniami a skú?kami rôzneho druhu a nakoniec prichádza do Jeruzalema, ktorý je prís?ubom pokoja.

Podstatu kontemplácie zachytávajú i tieto biblické obrazy. Kres?an musí vystúpi? na vrch Karmel, musí vstúpi? do tmy na vrchu Sinaj a opusti? Egypt, aby pre?iel cez pú?? vnútorných bojov a poku?ení, aby sa dostal na miesto, kde vládne Bo?í pokoj.  

Pod?a duchovných autorov, ?udská du?a disponuje vzostupnou silou, ktorá ju nesie k Bohu. Av?ak, tento vzostup sa mu podarí iba vtedy, ak je od?ah?ená od v?etkého, ?o ju ?a?í a fixuje k zemi. Ako príklad niektorí autori pou?ívajú obraz orla. Jeho krídla sú silné a  mô?u ho vynies? do ve?kých vý?ok. Av?ak, ka?dý orol musí i lovi? koris?. Musí sa zní?i? k zemi a riskova?, ?e skon?í v pazúroch dravej zvery, alebo jednoducho v nastavenej pasci. Ani mocné krídla mu nepomô?u vráti? sa do nebeských vý?in, ak sa dostane do nastavenej pasce. Toto je reálna preká?ka na?ej modlitby kontemplácie. Na?e pozemské potreby nás neraz privedú do pazúrov dravej zvery vá?ni a zlých návykov a nedovolia nám vzlietnu? k duchovným vý?inám. Je preto potrebné v ?ase kontemplácie zrieknu? sa v?etkého, aby sme získali v?etko. Ve? dobre poznáme my?lienky, ktoré práve vo chvíli, ke? sa zdá, ?e kontemplácia za?ína priná?a? ovocie, vnikajú ne?akane do mysle a priná?ajú rozptýlenia spôsobené staros?ami o profánne veci, o nás samotných ?i o iných.

Milí priatelia, nech nám na?e prázdninové a dovolenkové zá?itky prispejú k tomu, aby sme prostredníctvom kontemplácie stále viac tú?ili po zá?itku samotného Boha.