蜜桃交友

Ke膹 sa predierate davom a sna啪íte sa obís钮 nával 木udí pred Michelangelovou Pietou, mô啪e sa vám zda钮, 啪e je to len 膹al拧ia polo啪ka na zozname náv拧tevníkov, ktorú si mô啪u od拧krtnú钮. Pozrite sa v拧ak znova okolo seba na modliacich sa 木udí vo ve木kom tichu. Táto socha ponúka najvä膷拧í súzvuk medzi turistom a pútnikom v dejinách umenia.

Michelangelova Pieta bola zhotovená pre Svätý rok 1500, ktorý bol ve木mi významný. Od narodenia Krista toti啪to uplynulo 1500 rokov. Na mladého sochára bol vyvíjaný tlak. Dostal jediný blok mramoru, 膷o znamenalo, 啪e sa nemô啪e pomýli钮. Mal na to 膷asový limit jeden rok, a teda musel pracova钮 rýchlo.

Skuto膷nou výzvou, ktorej musel 膷eli钮, v拧ak bola samotná téma. Kardinál Jean Bilhères de Lagraulas bol Francúz a vybral si typicky francúzsky námet, Pietu, v talianskom sochárstve nevídanú. A navy拧e ju nenachádzame ani vo Svätom písme. Nenájdete v 艌om 啪iadnu scénu, v ktorej Mária dr啪í Je啪i拧a pred pohrebom. Vytvorili ju Nemci, prevzali Francúzi a samotné slovo Pieta z francúzskeho 鈥濸颈别迟别鈥� znamená 木útos钮. 

Ako mal teda Michelangelo vzbudi钮 v 木u膹och 木útos钮 nad Máriou a Je啪i拧om? Nu啪, predlohy, ktoré mu boli ponúknuté z Nemecka a Francúzska a ktoré zobrazujú umu膷ené telo Krista a rigor mortis s otvorenými ranami, na ktorých je e拧te vidite木ná t艜艌ová koruna. Dvadsa钮triro膷ný sochár v拧ak na ne povedal nie. Rozhodol sa urobi钮 nie膷o úplne iné, a tým zmenil dejiny umenia. Pozeráme sa na túto kompozíciu, u啪 nie ako na nemeckú kompozíciu v tvare krí啪a, ale na trojuholník, kde Máriino telo obklopuje Je啪i拧a ako 啪ivý plá拧钮. A to telo, ke膹 sa pozriete dovnútra na Kristove kon膷atiny, ich 膷lenitos钮, proporcie, to je telo gréckeho Boha. Vyzerá tak, akoby mal by钮 skôr doma v Múzeu Pia Clementina vo Vatikáne.

Ale uprostred tohto krásneho gréckeho tela sú detaily, ktoré vychádzajú z pozorovania m艜tveho 膷loveka. Máriina ruka pod ramenom vidí, ako sa plece hrbí pod uchom, zatia木 膷o záhyb tela padá na prsty. Ruka visí dole, 啪ily sú roztiahnuté, lebo sa v nej nahromadila krv. Namiesto tonického 啪ivota je tu táto 钮a啪ká opustenos钮 smrti. Tým, 啪e Michelangelo takto navrhol Kristovo telo, urobil nie膷o jedine膷né. Obrátil pozornos钮 od Je啪i拧a k Márii. 

Pútnik je povzbudzovaný k tomu, aby sa pozrel na Máriinu tvár. Mária, ktorá vedela kto je Je啪i拧 od chvíle, ke膹 jej anjel Gabriel povedal, 啪e porodí Spasite木a. Mária, ktorá zasvätila 33 rokov svojho 啪ivota svojmu Synovi, len aby jej Syna, Spasite木a, vzali do zajatia, mu膷ili, zabili a odovzdali na pochovanie. A tak sa pozeráme na ve木ké tajomstvo jej tváre, takej mladej a takej pokojnej, a mô啪eme si spomenú钮 na v拧etky tie obrazy, ktoré vznikli v Michelangelovom rodnom meste Florencii, na Máriu vo chvíli Zvestovania, ke膹 hovorí: 鈥濻om slu啪obnica Pána, nech sa mi stane pod木a tvojho slova.鈥� Mária je tá 啪ena, ktorá ke膹 povedala Bohu áno, myslela to vá啪ne od chvíle, ke膹 súhlasila s tým, 啪e porodí die钮a, a啪 po chví木u ke膹 súhlasila s tým, 啪e telo svojho die钮a钮a ulo啪í do hrobu.

Ale aby sme si predstavili výzvy, ktoré s tým súvisia, pozrime sa na to bli啪拧ie o膷ami pútnika. Preniknime do 膷asti okolo Máriinej tváre, kde vidíte pás temnoty, ako vyrezáva závoj, aby sa uvo木nil. Po stranách na jej krku je e拧te viac tmy. Je zachytená v 拧trbinách jej rúcha a spo膷iatku v jej plytkom výklenku. Pri jej prvom umiestnení by bola obklopená temnotou. Tá temnota, zúfalstvo, ktoré sa sna啪í nájs钮 trhlinu v Máriinom brnení. Teraz v拧ak mô啪eme vidie钮 zdroj jej sily. Bez oh木adu na to, 膷i stojíte zblízka alebo za nepriestrelným sklom, ktoré museli prida钮 o mnoho rokov neskôr, v啪dy uvidíte to 啪iariace Kristovo telo, ktoré Michelangelo vyle拧til do lesknúceho sa povrchu. Ke膹 sa teda pozrieme do srdca kame艌a s jeho tie艌mi, svetlo sa vyleje von. Máriina sila spo膷íva v tom, 啪e toto svetlo nikdy nestratí z doh木adu.

Pieta je dnes umiestnená priamo pri Svätej bráne, ktorá bude opä钮 otvorená v roku 2025. Pútnici, ktorí prichádzajú spolu s turistami, vidia nielen krásne renesan膷né dielo, ale v tejto elegantnej, výre膷nej podobe vidia aj cenu na拧ej spásy.

Zdroj: /en/podcast/from-tourist-to-pilgrim/2024/07/episode-7-michelangelo-pieta-saint-peters.html

Preklad Tímea Saboslajová