蜜桃交友

Rím bol mestom cisárov a pápe?ov, nebol v?ak mestom faraónov. Tak pre?o je tu to?ko egyptských obeliskov? Tieto zvlá?tne ihlany sa objavujú na ka?dom kroku. V Ríme sa dokonca nachádza 13 obeliskov, z toho je 8 prinesených z Egypta a 5 vyrobených v Ríme. Obelisky so záhadnými hieroglyfmi zaujali viacerých turistov, ktorí si na pamiatku na pobyt v Ríme nechávali zhotovova? kópie z drahých kameňov. Turisti sa zhroma??ujú okolo týchto vysokých pamätníkov, sedia na ich schodoch, aby sa ob?erstvili, alebo h?adajú úkryt pred poludňaj?ím slnkom v ich úzkom tieni.

Rímske obelisky majú ve?mi dlhú históriu. Pred tisíckami rokov ich z jednotlivých kusov ?uly vylámali Egyp?ania pomocou jednoduchých nástrojov a potom ich postavili pred svoje ve?kolepé chrámy. Symbolizovali zrodenie boha slnka Rá, ktorý priná?a svetlo nebies nasmerované na zem, aby ponúklo ?udstvu múdros?.

Po týchto ú?asných výdobytkoch tú?ili Rímski dobyvatelia a v roku 10 pred Kristom ich cisár Augustus II. priniesol ako sú?as? svojej vojnovej koristi po tom, ?o dobyl rí?u Antonia a Kleopatry. Ostatní cisári nasledovali jeho príklad a hlavné mesto rí?e bolo posiate týmito predmetmi, ktoré sa teraz stali symbolmi rímskeho triumfu.

Pád rímskeho impéria spôsobil úpadok obeliskov, jeden po druhom sa zrútili a rozbili. Renesancia v?ak objavila tieto symboly pohanskej minulosti a za?ala premý??a?, ako by ich mohli prerozpráva? do kres?anskej sú?asnosti.

Pápe? Sixtus V. bol najaktívnej?ím podporovate?om obeliskov. V rámci svojej rozsiahlej urbanistickej kampane, objavil ve?ké mno?stvo týchto starovekých obeliskov a za?al ich znovu stava? v rôznych ?astiach mesta. Jeho plánom pri vytváraní týchto mohutných ?ulových monumentov bolo vytvori? vizuálnu sie?, ktorá mala pomôc? pútnikom prichádzajúcim do Ríma nájs? najdôle?itej?ie miesta modlitieb.

Prvý obelisk, s ktorým sa pútnik stretol, bol na námestí Piazza del Popolo, na konci ulice Via Flaminia. Ide o 24 metrov vysoký obelisk, ktorý v roku 10 pred Kristom dal cisár Augustus priviez? z Egypta. Pôvodne bol umiestnený na Circo Massimo, ale tento pozoruhodný objekt bol znovu postavený na Piazza del Popolo, ako maják, ktorý by vítal pútnikov, ktorí prichádzajú prvýkrát do mesta. Pútnici si zapamätali tieto vysoké nápadné objekty, ktoré bolo vidie? na konci dlhých ciest. Stali sa pre nich významnými bodmi na mape, ktoré im pomáhali nájs? cestu z miesta na miesto.

Od obelisku Flaminio, na námestí Piazza del Popolo by sa pútnik, ktorý odbo?il v?avo, ocitol na úpätí miesta, kde neskôr vyrástli ?panielske schody. Na vrchole tohto kopca sa nachádzala ?al?ia rovná cesta, ktorá pri?ahovala poh?ad k obelisku, ktorý stál za Bazilikou Santa Maria Maggiore.

Bol objavený v roku 1527 na západnom okraji Augustovho mauzólea a v roku 1587 ho pápe? Sixtus V. dal postavi? pri apside Baziliky Santa Maria Maggiore, aby tak pútnici mohli nájs? priamu a istú cestu k najstar?iemu mariánskemu kostolu v západnom svete.

Ke? výjdeme z baziliky a stojíme na námestí, ?al?ia rovná cesta, dnes známa ako Via Merulana, pritiahne ná? poh?ad priamo k obelisku svätého Jána Lateránskeho. Tento obelisk umiestnený pri prie?nej chrámovej lodi je najstar?ím obeliskom v Ríme. Jeho sláva je neod?kriepite?ná, ke??e bol vyrobený v roku 1400 pred Kristom za Tutmosisa III. a IV. Bol umiestnený v Amonovom chráme a v Karnaku, a do Alexandrie ho priniesol cisár Kon?tantín. Ten mal v pláne prenies? ho do Kon?tantínopolu, svojho nového mesta na Bosfore, ?o sa mu nepodarilo.

A tak tam le?al, a? kým Kon?tantínov syn Kon?tantín II. v roku 357 nepriviezol obelisk do Ríma na ?lne s 300 veslármi, kam ho dopravil po Tiberi a umiestnil do Circa Massima, aby ho spojil s pôvodným Augustusovým obeliskom, ktorý sa na?iel v troch kusoch a? v roku 1587. Domenico Fontana, architekt pápe?a Sixta V., obelisk hrdo znovu postavil a na pamiatku tohto obrovského ?inu zanechal na podstavci svoj podpis. Tieto obelisky, ktoré lákajú pútnikov na tieto k?ú?ové miesta púte k Svätému roku vyvrcholia obeliskom svätého Petra.

Obelisk svätého Petra bol prvým, ktorý Sixtus V. premiestnil. Bol najdôle?itej?í zo v?etkých, nikdy sa nerozbil, na rozdiel od ostatných 12, ktoré v priebehu rokov spadli. Kres?anská komunita sa o tento obelisk starala. Chránili ho a starali sa oň, tak?e v roku 1580 na?alej stál pri bazilike na tom istom mieste, kde ho pred 1500 rokmi umiestnil cisár Caligula. Tento obelisk stál uprostred vatikánskeho ?tadiónu, ktorý dal postavi? cisár Caligula v roku 40 po Kristovi s úmyslom vyu?íva? ho na preteky ko?ov. Tento cirkus v?ak v roku 64 po Kristovi, nadobudol inú funkciu, ke? ho cisár Nero pou?íval na popravu kres?anov obviňovaných zo zalo?enia ve?kého po?iaru Ríma.

Obelisk tam stál, ke? svätého Petra vyviedli do cirkusu a v jeho tieni ho ukri?ovali dolu hlavou. Tento obelisk, ktorý je nazývaný Tichý svedok, bol svedkom Petrovej smrti a bol prítomný aj pri pohrebe jeho pozostatkov do jednoduchej hrobky.

Pápe? Sixtus V. pri?iel s ambicióznym plánom premiestni? obelisk z bo?nej strany chrámu do jeho prednej ?asti. Trvalo to tri mesiace, pri?om Domenico Fontana vyu?il v?etku svoju vynaliezavos? a v roku 1586 u? stál obelisk uprostred Námestia svätého Petra. Ke? krá?ame k tejto bazilike, pozeráme sa tak na poslednú vec, ktorú sv. Peter videl tesne pred svojou smr?ou. 

Zdroj: /en/podcast/from-tourist-to-pilgrim/2024/07/episode-8-roman-obelisks-pilgrimage.html

Preklad Tímea Saboslajová