蜜桃交友

A啪 neobvykle ve木ký priestor venuje kniha Genezis príbehu o potope. Hlavnou postavou takmer 拧tyroch kapitol, stavite木om korábu a v podstate i kapitánom lode je Noe. Napriek rozsiahlosti celého naratívneho celku o potope v拧ak Noemov literárny portrét zostáva podozrivo zahmlený. Za celý 膷as ani raz neprehovorí. Nikde sa nespomína, 膷o si asi myslel, a ako vnímal 膷i hodnotil, 膷o sa okolo neho deje. Prekvapivý nedostatok týchto informácií naviac podozrivo vyva啪ujú ve木mi podrobné údaje o Noemovom vysokom veku a tie啪 o závratnej dlhovekosti v拧etkých jeho predkov. 膶itate木 nad týmito riadkami síce bezradne krúti hlavou, ale neobvyklý dôraz na 膷ísla a dôkladne premyslené vz钮ahy medzi udávanými numerickými hodnotami sú neklamným znakom ve木mi 拧pecifickej literárnej funkcie týchto biblických stránok. Signalizujú, 啪e nejde o historické záznamy ani faktografické údaje, ale o úplne iný druh literatúry.

Príbeh o potope sa výrazne podobá na staroveké eposy z Mezopotámie. Hoci vzájomné vz钮ahy medzi sumerskou, asýrskou 膷i babylonskou literatúrou a riadkami knihy Genezis stále zostávajú predmetom bádania, pátranie po Noemovej toto啪nosti sa bez nich nezaobíde. Javí sa toti啪, 啪e biblický text zámerne reflektuje mezopotámske mýty práve preto, aby sprostredkoval svoje vlastné 拧pecifické posolstvo. Kto je teda biblický Noe a 膷o mô啪e 膷itate木ovi Biblie prezradi钮? 

Na hlinených tabu木kách s klinovým písmom sa po tisícro膷ia uchovali rôzne verzie príbehu o tom, ako sa bohovia rozhodli vyhubi钮 木udstvo potopou, pri膷om jednému hrdinovi sa podarí katastrofu pre啪i钮. Biblický príbeh o potope sa od týchto starodávnych textov odli拧uje v nieko木kých zásadných bodoch. Staroveké mezopotámske bo啪stvá sa pre potopu rozhodnú, lebo ich 木udstvo vyru拧uje nadmerným hlukom. V Biblii je naproti tomu Boh je pohnutý 木útos钮ou nad mravnou skazenos钮ou 木udstva. Pod木a mezopotámskych mýtov sa jednému hrdinovi podarí skazu pre啪i钮 v膹aka sympatizujúcemu spojencovi medzi bohmi. Pod木a Biblie je prí膷inou Noemovej záchrany jeho bezúhonnos钮. Záchrane sumerského 膷i babylonského hrdinu predchádza ne啪iadúci únik informácií z bo啪skej sféry. V biblickom podaní je to sám Boh, komu zále啪í na záchrane jeho vyvoleného. Je to on sám, kto dáva Noemovi presné in拧trukcie, ako postupova钮. Rozmery plavidla, ktoré Noe na Bo啪í príkaz postaví, pritom nápadne kore拧pondujú s rozmermi, ktoré v Starom zákone figurujú v súvislosti so stavbou Jeruzalemského chrámu. Aj 膷asové údaje oh木adom trvania ve木kej vody a啪 podozrivo pripomínajú ustanovenia o sviato膷ných d艌och.

Vo svetle týchto skuto膷ností sa ukazuje, 啪e Noemove stopy nemo啪no h木ada钮 v konkrétnom 膷asopriestore historických udalostí. Noe je literárna postava. Takýto Noemov profil potvrdzuje i kniha proroka Ezechiela. Tam sa Noe spomína ved木a Daniela a Jóba. Oni sú tie啪 literárne postavy, ktoré steles艌ujú hodnoty viery a spravodlivosti (porov. Ez 14,14). Noe je teda symbolická osobnos钮, ktorá svojím príbehom názorne predstavuje vieru Bo啪ieho 木udu. Tento 木ud na rozdiel od kultúry, ktorá ho obklopuje, vyznáva, 啪e 膷lovek nie je vydaný napospas rozmarným bo啪stvám, ale je pozvaný by钮 Bo啪ím partnerom. Jeho 啪ivot nie je otravným naru拧ením bo啪ského pokoja lebo biblický Boh má v 啪ivote 木udí zá木ubu. V ostrom kontraste ku starovekým mýtom naviac biblický text zdôraz艌uje etický rozmer 木udského konania. V starovekých mýtoch je 膷lovek pre bohov lacná pracovná sila a zdroj nepríjemného hluku. Pod木a Biblie je 膷lovek slobodný subjekt, ktorý je zodpovedný za kvalitu svojich skutkov. Po opadnutí vôd mezopotámske bo啪stvá prijímajú opatrenia k obmedzeniu nadmerného popula膷ného rastu. Boh Starého zákona si naopak výslovne praje, aby sa 木udstvo vzmáhalo a naplnilo zem (porov. Gen 9,1.7). V mezopotámskych mýtoch je po ukon膷ení potopy adresátom bo啪skej priazne iba hrdina, ktorý pre啪il. V Biblii sa Bo啪ie po啪ehnanie vz钮ahuje na celé stvorenie.

Biblický Noe, o ktorom kniha Genezis opakovane hovorí, 啪e urobil v拧etko tak, ako mu prikázal Pán (porov. Gen 6,22; 7,5; 7,9; 7,16), je teda vzorom 膷loveka, s ktorým Boh uzavrel svoju zmluvu. Je prototypom 膷loveka viery. 膶itate木 Biblie nedostáva o Noemovom 啪ivote konkrétne informácie. Nevie, 膷o si myslel a 膷o hovoril. O to 木ah拧ie mô啪e do Noemovej siluety premietnu钮 svoj vlastný 啪ivot a tvorivo h木ada钮 spôsoby, ako mô啪e aj on sám vynika钮 v spravodlivosti a v bezúhonnosti medzi svojimi sú膷asníkmi (porov. Gen 6,8-9) a mô啪e sa spo木ahnú钮, 啪e Boh pamätá na svoju zmluvu a neprestáva mu 啪ehna钮.