蜜桃交友

Prijatie migrantov je politická téma, ale to je len jeden aspekt. Prv ne啪 politické argumenty musí toti啪 prehovori钮 木udskos钮. Je jasné, 啪e na prvom mieste treba migrácii predchádza钮. Bojova钮 proti vojne a hladu, predchádza钮 krízovým situáciám. Ale v prvom rade ide o 木udskos钮. Pápe啪 Franti拧ek to dáva najavo pri ka啪dej príle啪itosti a zdôraz艌uje, 啪e migrant nie je 膷íslo, ale osoba. Preto啪e ka啪dý 膷lovek nosí v sebe 膷rty Krista.   

Polo啪me si otázku: Pova啪ujem sa za blí啪neho 膷loveku v núdzi, ktorého dôstojnosti sa treba zasta钮? V dokumente Dikastéria pre náuku viery s názvom Dignitas infinita (Nekone膷ná dôstojnos钮, z 2. apríla 2024) sa medzi 钮a啪ké pre膷iny proti 木udskej dôstojnosti zara膹ujú aj útrapy migrantov:

鈥濵igranti patria medzi prvé obete mnohorakých foriem chudoby. Nielen啪e je im upieraná dôstojnos钮 v ich domovských krajinách, ale ich 啪ivoty sú ohrozené, preto啪e u啪 nemajú prostriedky na zalo啪enie rodiny, na prácu alebo na ob啪ivu.

Po príchode do krajín, ktoré by ich mali by钮 schopné prija钮, migranti nie sú vnímaní ako osoby, ktoré majú rovnaké právo ako ostatní zú膷ast艌ova钮 sa na 啪ivote spolo膷nosti, a zabúda sa, 啪e majú rovnakú vnútornú dôstojnos钮 ako ka啪dý 膷lovek.

Nikto nikdy otvorene nepoprie, 啪e sú 木udskými bytos钮ami; v praxi v拧ak svojimi rozhodnutiami a spôsobom, akým s nimi zaobchádzame, mô啪eme ukáza钮, 啪e ich pova啪ujeme za menejcenných, menej dôle啪itých, menej 木udských.

Preto je naliehavo potrebné pamäta钮 na to, 啪e ka啪dý migrant je 木udská osoba, ktorá ako taká má základné, neod艌ate木né práva, ktoré musí re拧pektova钮 ka啪dý a za ka啪dých okolností.

Prijímanie migrantov je dôle啪itým a zmysluplným spôsobom obrany neod艌ate木nej dôstojnosti ka啪dej 木udskej osoby bez oh木adu na jej pôvod, rasu alebo nábo啪enstvo.鈥� (Dignitas infinita, 40).

Existujú pozitívne svedectvá migrantov o 木udskosti, ktorej sa im dostalo a umo啪nilo im to objavi钮 pravý zmysel kres钮anstva. Jedno z takýchto svedectiev zaznelo 3. júna vo Vatikáne pri predstavení posolstva Svätého Otca na Svetový de艌 migrantov a ute膷encov 2024.

Svedectvo o Bo啪om prevádzaní a záchrane porozprávala Nigérij膷anka menom Blessing, ktorá sa v roku 2013 dostala do Talianska. Oklamali ju priekupníci s 木u膹mi, ktorí od nej vzápätí 啪iadali zaplati钮 65 tisíc eur. Skon膷ila by zotro膷ená na prostitúciu, keby ju nezachránila reho木ná sestra menom Rita, ktorá jej pomohla nahlási钮 zlo膷in obchodovania s 木u膹mi, ktorého obe钮ou sa stala. Blessing neskôr vy拧tudovala univerzitu v Neapole a zalo啪ila zdru啪enie na záchranu diev膷at pred prostitúciou.

Pápe啪ovo posolstvo na tohtoro膷ný Svetov de艌 migrantov a ute膷encov má názov 鈥濨oh krá膷a so svojím 木udom鈥�. Svätý Otec v 艌om hovorí o Cirkvi ako o putujúcom Bo啪om 木ude, o synodálnom charaktere Cirkvi. A kladie ved木a seba dva obrazy: biblický exodus Izraelitov z Egypta a obraz sú膷asných migrantov:

鈥濸odobne ako izraelský 木ud v Moj啪i拧ových 膷asoch, aj migranti 膷asto utekajú pred útlakom a zneu啪ívaním, pred neistotou a diskrimináciou, pred nedostatkom perspektív rozvoja. ... Ale základnou skuto膷nos钮ou exodu - ka啪dého exodu - je, 啪e Boh predchádza a sprevádza putovanie svojho 木udu a v拧etkých svojich detí v ka啪dom 膷ase a na ka啪dom mieste.鈥�

Ke膹啪e je re膷 o modlitbovom úmysle na jún, pripome艌me, 啪e 20. jún je Svetovým d艌om ute膷encov, ktorý zaviedla OSN v roku 2000, pri výro膷í medzinárodného dohovoru z roku 1951 o právnom postavení ute膷encov. Katolícka Cirkev má na tomto poli ve木mi dlhú tradíciu a v starostlivosti o migrantov patrí medzi priekopníkov.

Svetový de艌 migrantov a ute膷encov, ktorý sa poslednom 膷ase v Cirkvi slávi v poslednú septembrovú nede木u, sa slávi u啪 110 rokov. Jeho za膷iatky sa kryjú s obdobím Prvej svetovej vojny, neskôr aj s obdobím ve木kej krízy v 30. rokoch, ke膹 aj zo Slovenska odchádzali za prácou 啪ivitelia rodín 膷i celé rodiny. Mnohí z nich na拧li v cudzine pohostinné prijatie napriek náro膷nému procesu za膷lenenia sa.

Pri postoji k migrantom neoso啪í príli拧 teoretizova钮, je lep拧ie by钮 konkrétnym. Osobne som na rôznych miestach za啪il príchody pris钮ahovalcov, h木adajúcich východisko v osobnej 啪ivotnej kríze. Videl som v Arménsku prijatie sýrskych kres钮anských rodín, utekajúcich z vlasti po vypuknutí vojny. Prijali ich chudobní Arméni, ktorí sami nemali toho ve木a. Alebo pohostinné prijatie po膷etných guatemalských rodín v jednej v katolíckej farnosti v Los Angeles. V Ríme som stretával pris钮ahovalcov z Afriky 膷i Latinskej Ameriky. Niektorí z nich sa v rímskych farnostiach uchytili aj ako kostolníci.

Myslím si, 啪e aj u nás by bolo by treba doceni钮 prínos Ukrajincov, ktorí si na Slovensku na拧li prácu a dokázali sa za膷leni钮. Dobre za膷lenený migrant je pre hostite木skú krajinu prínosom. Napr. v Taliansku sa ukrajinské opatrovate木ky te拧ia mimoriadnej ob木ube u啪 desiatky rokov.

Pri júnovej modlitbovej výzve Svätého Otca ide nielen o migrantov, ale aj o nás, o na拧u du拧u, o du拧u ná拧ho národa. Solidárny a ve木kodu拧ný postoj sa premieta do dôle啪itého prvku na拧ej národnej identity, ktorým je pohostinnos钮. Pápe啪 Franti拧ek v encyklike Fratelli tutti (2020) v tejto súvislosti pí拧e:

鈥濻kuto膷ná hodnota rozli膷ných krajín sveta sa dá zmera钮 na základe schopnosti, 啪e myslia nielen na svoju vlas钮, ale aj na celú 木udskú rodinu, a to sa ukazuje predov拧etkým v kritických obdobiach.

Uzavreté nacionalizmy manifestujú neschopnos钮 dáva钮 bezodplatne, ako aj mylné presved膷enie, 啪e mô啪u profitova钮 zo skazy druhých a 啪e budú 啪i钮 bezpe膷nej拧ie, ke膹 sa budú izolova钮. Imigrant je vnímaný ako uzurpátor, ktorý ni膷 neponúka. Tak sa dospeje k naivnému mysleniu, 啪e chudobní sú nebezpe膷ní alebo zbyto膷ní a 啪e mocní sú 拧tedrí dobrodinci.

Len sociálna a politická kultúra, ktorá zah艜艌a bezodplatné prijatie, bude ma钮 budúcnos钮.鈥� (Fratelli tutti, 膷. 141)

Ako 膹alej zdôraz艌uje Svätý Otec, bezodplatnos钮, 膷i啪e ve木kodu拧ná 拧tedros钮, je nevyhnutná na vytváranie bratstva vo vnútri spolo膷nosti, ktoré mo啪no nazva钮 aj sociálnym priate木stvom. A pokia木 ide o migrantov, dodáva:

鈥災宎sto sa hovorí o prínose, ktorý migranti dávajú alebo mô啪u da钮 spolo膷nosti, ktorá ich prijíma. Je to pravda a je to dôle啪ité. Základné kritérium v拧ak nespo膷íva v u啪ito膷nosti osoby, ale v hodnote, ktorú predstavuje sama osebe. Druhý si zaslú啪i by钮 prijatý ani nie tak pre to, 膷o má alebo 膷o mô啪e da钮, ale pre to, 膷ím je.鈥� (Audiencia pre Fraterna Domus, 9. marca 2023)

Modli钮 sa na júnový úmysel Svätého Otca mô啪e ma钮 podobu rozjímavého 膷ítania jeho encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priate木stve. Jej témami sú láska k blí啪nemu, solidárnos钮, srdce otvorené pre v拧etkých, ale aj zásady u拧木achtilej politiky. Je to aktualizované vysvetlenie podobenstva o milosrdnom Samaritánovi z Luká拧ovho evanjelia.

鈥濧 kto je môj blí啪ny?鈥� - pýta sa Je啪i拧a diskutér (Lk 10,29), h木adajúci vytá膷ku. Je啪i拧 ho u膷í prostredníctvom podobenstva, 啪e treba klás钮 otázku opa膷ne: Komu som blí啪nym ja? - 鈥災宱 myslí拧, ktorý z tých troch bol blí啪nym tomu, 膷o padol do rúk zbojníkov?鈥� (v. 36) - pýta sa Je啪i拧 aj m艌a.

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apo拧tolátu modlitby