蜜桃交友

Prijatie migrantov je politická téma, ale to je len jeden aspekt. Prv ne? politické argumenty musí toti? prehovori? ?udskos?. Je jasné, ?e na prvom mieste treba migrácii predchádza?. Bojova? proti vojne a hladu, predchádza? krízovým situáciám. Ale v prvom rade ide o ?udskos?. Pápe? Franti?ek to dáva najavo pri ka?dej príle?itosti a zdôrazňuje, ?e migrant nie je ?íslo, ale osoba. Preto?e ka?dý ?lovek nosí v sebe ?rty Krista.   

Polo?me si otázku: Pova?ujem sa za blí?neho ?loveku v núdzi, ktorého dôstojnosti sa treba zasta?? V dokumente Dikastéria pre náuku viery s názvom Dignitas infinita (Nekone?ná dôstojnos?, z 2. apríla 2024) sa medzi ?a?ké pre?iny proti ?udskej dôstojnosti zara?ujú aj útrapy migrantov:

?Migranti patria medzi prvé obete mnohorakých foriem chudoby. Nielen?e je im upieraná dôstojnos? v ich domovských krajinách, ale ich ?ivoty sú ohrozené, preto?e u? nemajú prostriedky na zalo?enie rodiny, na prácu alebo na ob?ivu.

Po príchode do krajín, ktoré by ich mali by? schopné prija?, migranti nie sú vnímaní ako osoby, ktoré majú rovnaké právo ako ostatní zú?astňova? sa na ?ivote spolo?nosti, a zabúda sa, ?e majú rovnakú vnútornú dôstojnos? ako ka?dý ?lovek.

Nikto nikdy otvorene nepoprie, ?e sú ?udskými bytos?ami; v praxi v?ak svojimi rozhodnutiami a spôsobom, akým s nimi zaobchádzame, mô?eme ukáza?, ?e ich pova?ujeme za menejcenných, menej dôle?itých, menej ?udských.

Preto je naliehavo potrebné pamäta? na to, ?e ka?dý migrant je ?udská osoba, ktorá ako taká má základné, neodňate?né práva, ktoré musí re?pektova? ka?dý a za ka?dých okolností.

Prijímanie migrantov je dôle?itým a zmysluplným spôsobom obrany neodňate?nej dôstojnosti ka?dej ?udskej osoby bez oh?adu na jej pôvod, rasu alebo nábo?enstvo.“ (Dignitas infinita, 40).

Existujú pozitívne svedectvá migrantov o ?udskosti, ktorej sa im dostalo a umo?nilo im to objavi? pravý zmysel kres?anstva. Jedno z takýchto svedectiev zaznelo 3. júna vo Vatikáne pri predstavení posolstva Svätého Otca na Svetový deň migrantov a ute?encov 2024.

Svedectvo o Bo?om prevádzaní a záchrane porozprávala Nigérij?anka menom Blessing, ktorá sa v roku 2013 dostala do Talianska. Oklamali ju priekupníci s ?u?mi, ktorí od nej vzápätí ?iadali zaplati? 65 tisíc eur. Skon?ila by zotro?ená na prostitúciu, keby ju nezachránila reho?ná sestra menom Rita, ktorá jej pomohla nahlási? zlo?in obchodovania s ?u?mi, ktorého obe?ou sa stala. Blessing neskôr vy?tudovala univerzitu v Neapole a zalo?ila zdru?enie na záchranu diev?at pred prostitúciou.

Pápe?ovo posolstvo na tohtoro?ný Svetov deň migrantov a ute?encov má názov ?Boh krá?a so svojím ?udom“. Svätý Otec v ňom hovorí o Cirkvi ako o putujúcom Bo?om ?ude, o synodálnom charaktere Cirkvi. A kladie ved?a seba dva obrazy: biblický exodus Izraelitov z Egypta a obraz sú?asných migrantov:

?Podobne ako izraelský ?ud v Moj?i?ových ?asoch, aj migranti ?asto utekajú pred útlakom a zneu?ívaním, pred neistotou a diskrimináciou, pred nedostatkom perspektív rozvoja. ... Ale základnou skuto?nos?ou exodu - ka?dého exodu - je, ?e Boh predchádza a sprevádza putovanie svojho ?udu a v?etkých svojich detí v ka?dom ?ase a na ka?dom mieste.“

Ke??e je re? o modlitbovom úmysle na jún, pripomeňme, ?e 20. jún je Svetovým dňom ute?encov, ktorý zaviedla OSN v roku 2000, pri výro?í medzinárodného dohovoru z roku 1951 o právnom postavení ute?encov. Katolícka Cirkev má na tomto poli ve?mi dlhú tradíciu a v starostlivosti o migrantov patrí medzi priekopníkov.

Svetový deň migrantov a ute?encov, ktorý sa poslednom ?ase v Cirkvi slávi v poslednú septembrovú nede?u, sa slávi u? 110 rokov. Jeho za?iatky sa kryjú s obdobím Prvej svetovej vojny, neskôr aj s obdobím ve?kej krízy v 30. rokoch, ke? aj zo Slovenska odchádzali za prácou ?ivitelia rodín ?i celé rodiny. Mnohí z nich na?li v cudzine pohostinné prijatie napriek náro?nému procesu za?lenenia sa.

Pri postoji k migrantom neoso?í príli? teoretizova?, je lep?ie by? konkrétnym. Osobne som na rôznych miestach za?il príchody pris?ahovalcov, h?adajúcich východisko v osobnej ?ivotnej kríze. Videl som v Arménsku prijatie sýrskych kres?anských rodín, utekajúcich z vlasti po vypuknutí vojny. Prijali ich chudobní Arméni, ktorí sami nemali toho ve?a. Alebo pohostinné prijatie po?etných guatemalských rodín v jednej v katolíckej farnosti v Los Angeles. V Ríme som stretával pris?ahovalcov z Afriky ?i Latinskej Ameriky. Niektorí z nich sa v rímskych farnostiach uchytili aj ako kostolníci.

Myslím si, ?e aj u nás by bolo by treba doceni? prínos Ukrajincov, ktorí si na Slovensku na?li prácu a dokázali sa za?leni?. Dobre za?lenený migrant je pre hostite?skú krajinu prínosom. Napr. v Taliansku sa ukrajinské opatrovate?ky te?ia mimoriadnej ob?ube u? desiatky rokov.

Pri júnovej modlitbovej výzve Svätého Otca ide nielen o migrantov, ale aj o nás, o na?u du?u, o du?u ná?ho národa. Solidárny a ve?kodu?ný postoj sa premieta do dôle?itého prvku na?ej národnej identity, ktorým je pohostinnos?. Pápe? Franti?ek v encyklike Fratelli tutti (2020) v tejto súvislosti pí?e:

?Skuto?ná hodnota rozli?ných krajín sveta sa dá zmera? na základe schopnosti, ?e myslia nielen na svoju vlas?, ale aj na celú ?udskú rodinu, a to sa ukazuje predov?etkým v kritických obdobiach.

Uzavreté nacionalizmy manifestujú neschopnos? dáva? bezodplatne, ako aj mylné presved?enie, ?e mô?u profitova? zo skazy druhých a ?e budú ?i? bezpe?nej?ie, ke? sa budú izolova?. Imigrant je vnímaný ako uzurpátor, ktorý ni? neponúka. Tak sa dospeje k naivnému mysleniu, ?e chudobní sú nebezpe?ní alebo zbyto?ní a ?e mocní sú ?tedrí dobrodinci.

Len sociálna a politická kultúra, ktorá zah?ňa bezodplatné prijatie, bude ma? budúcnos?.“ (Fratelli tutti, ?. 141)

Ako ?alej zdôrazňuje Svätý Otec, bezodplatnos?, ?i?e ve?kodu?ná ?tedros?, je nevyhnutná na vytváranie bratstva vo vnútri spolo?nosti, ktoré mo?no nazva? aj sociálnym priate?stvom. A pokia? ide o migrantov, dodáva:

??asto sa hovorí o prínose, ktorý migranti dávajú alebo mô?u da? spolo?nosti, ktorá ich prijíma. Je to pravda a je to dôle?ité. Základné kritérium v?ak nespo?íva v u?ito?nosti osoby, ale v hodnote, ktorú predstavuje sama osebe. Druhý si zaslú?i by? prijatý ani nie tak pre to, ?o má alebo ?o mô?e da?, ale pre to, ?ím je.“ (Audiencia pre Fraterna Domus, 9. marca 2023)

Modli? sa na júnový úmysel Svätého Otca mô?e ma? podobu rozjímavého ?ítania jeho encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priate?stve. Jej témami sú láska k blí?nemu, solidárnos?, srdce otvorené pre v?etkých, ale aj zásady u??achtilej politiky. Je to aktualizované vysvetlenie podobenstva o milosrdnom Samaritánovi z Luká?ovho evanjelia.

?A kto je môj blí?ny?“ - pýta sa Je?i?a diskutér (Lk 10,29), h?adajúci vytá?ku. Je?i? ho u?í prostredníctvom podobenstva, ?e treba klás? otázku opa?ne: Komu som blí?nym ja? - ??o myslí?, ktorý z tých troch bol blí?nym tomu, ?o padol do rúk zbojníkov?“ (v. 36) - pýta sa Je?i? aj mňa.

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apo?tolátu modlitby