蜜桃交友

Vo 拧tvrtej kapitole knihy Genezis sa priestor biblického rozprávania za膷ína za木ud艌ova钮 膹al拧ími postavami. Bratia Kain a Ábel sa síce na stránkach Biblie dlho nezdr啪ia, ale o to bohat拧ie sú zdanlivo nepatrné detaily ich tragického príbehu. Zatia木 膷o Adam po svojej neúspe拧nej výhovorke v záhrade Eden u啪 neprehovorí, Eva nie je tak skúpa na slovo. Narodenie prvého potomka komentuje ve木mi zaujímavými slovami.

Adam potom poznal svoju 啪enu Evu a ona po膷ala a porodila Kaina a povedala: 鈥瀂ískala som 膷loveka od Pána鈥� (Gen 4,1).

Meno Kain sa v príbehu nevysvet木uje. Jeho význam mô啪e by钮 kopija, 辞拧迟别辫 alebo tie啪 办辞惫&补补肠耻迟别;膷. Evino vyhlásenie v拧ak nazna膷uje i fonetickú podobnos钮 medzi menom 

Kain a hebrejským slovesom kaná. To má hne膹 nieko木ko významov. Naj膷astej拧ie sa pou啪íva na ozna膷enie kúpno-predajných vz钮ahov, teda 鈥瀦íska钮鈥� 膷i 鈥瀔úpi钮鈥�, ale vyskytuje sa aj vo význame 鈥瀡ytvori钮鈥�. Eva pritom nespomína 鈥瀞yna鈥�, 鈥瀌ie钮a鈥�, ba dokonca ani 鈥災峫oveka鈥�, ako to uvádza ná拧 zau啪ívaný preklad, ale pou啪íva slovo 鈥瀖u啪鈥�. Jej hlá拧ka je nadmieru pozoruhodná i z h木adiska stavby vety. Mo啪no ju teda interpretova钮 viacerými spôsobmi. Mô啪e nazna膷ova钮, 啪e Eva nezdravo kompenzuje svoj na拧trbený vz钮ah k mu啪ovi 鈥� man啪elovi, ktorý ju chce ovláda钮, vz钮ahom k mu啪ovi 鈥� synovi, ktorého pova啪uje za svoje osobné vlastníctvo. Jej slová mô啪u tie啪 znamena钮, 啪e prestala vníma钮 啪ivot ako dar od Stvorite木a a za膷ala aj v oblasti predávania 啪ivota uva啪ova钮 v kategóriách obchodovania. Jej výrok mô啪e tie啪 vyznieva钮 ako py拧né prirovnanie sa k samotnému Stvorite木ovi, lebo Eva je schopná vytvára钮 啪ivot podobne ako on. Evina veta v拧ak mô啪e by钮 aj pokorným uznaním, 啪e Kainov 啪ivot pri拧iel na svet Pánovým pôsobením. Zatia木 膷o definitívna odpove膹 v prospech jedného rie拧enia nie je mo啪ná, rozpráva膷 biblického príbehu jedným dychom dodáva 膹al拧iu informáciu: 鈥濧 opä钮 porodila jeho brata, Ábela鈥� (porov. Gen 1,2). V prípade mena Ábel nie sú poskytnuté 啪iadne 膹al拧ie vysvetlenia, ale jeho význam je v膹aka be啪nému výskytu Hebrejského slova 丑别岣噀濒 jasný. Mô啪e ozna膷ova钮 鈥瀌ych鈥� alebo 鈥瀡ánok鈥�, ale tie啪 nie膷o pominute木né a bezvýznamné. Známe je najmä z úvodných riadkov knihy Kazate木, ktoré sa prekladajú: 鈥瀖árnos钮 nad márnos钮鈥� (porov. Kaz 1,2). Z bratskej dvojice Kain a Ábel teda jeden u 膷itate木a podozrivo evokuje predstavu tvorivej aktivity alebo dokonca zisku, pri膷om ten druhý mu neodvratne pripomína márnos钮 a pominute木nos钮. Biblický text síce 啪iadne uva啪ovanie o týchto skuto膷nostiach nerozvíja a neobsahuje ani 啪iadne náznaky v tomto smere, ale vo svetle neblahého vz钮ahu medzi dvomi bratmi sa 膷itate木 nemô啪e ubráni钮 my拧lienke, 膷i azda ka啪dá 木udská aktivita nekrá膷a ruku v ruke s neodvratnou pominute木nos钮ou a 膷i sná膹 bezuzdná upätos钮 na zisk nerozosieva skazu a smr钮.

Biblický príbeh nevenuje pozornos钮 tomu, ako Kain a Ábel vyrastali. Predstavuje nám ich ako dospelých mu啪ov, ktorí sa venujú svojej práci. Nehovorí ni膷 o ich vlastnostiach, ale charaktery dvoch bratov sa nepriamo zrkadlia v ich konaní, presnej拧ie v jednej konkrétnej situácii. Obidvaja bratia sa rozhodnú prinies钮 Pánovi obetu. Zatia木 膷o Kain priná拧a neur膷itý výber z po木ných plodín, Ábel vyberá to najlep拧ie z najlep拧ieho. Rozpráva膷 tento rozdiel nijako nekomentuje a 膷itate木 by ho takmer tie啪 pre拧iel bez pov拧imnutia, keby nenasledovala poznámka: 鈥濸án zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina v拧ak a na jeho obetu nezhliadol鈥� (Gen 4,4-5). Starozákonné texty opakovane pobádajú k tomu, aby 膷lovek odovzdával Bohu to najlep拧ie, 膷o má. Nikde sa v拧ak ani trochu nenazna膷uje, 啪e by Pánovu pozornos钮 akoko木vek ovplyv艌ovala kvantita 膷i kvalita obetovaných darov. Preto ani v tomto prípade nemo啪no usudzova钮, 啪e by Boh preferoval Ábelovu obetu, na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. Pánov záujem o Ábela mo啪no skôr interpretova钮 v súvislosti s tým, ako sa príbeh za膷al, i vo svetle toho, ako kniha Genezis pokra膷uje 膹alej. Evino kon拧tatovanie pri Kainovom narodení prezrádza matkinu hrdos钮 na prvorodeného syna. Lakonický dodatok o narodení Ábela zas implicitne nazna膷uje, 啪e druhý syn je azda tak trochu prehliadaný a zanedbávaný. Podobne, ako sa to bude v knihe Genezis e拧te viackrát opakova钮 v príbehoch o patriarchoch, i tu Boh venuje pozornos钮 práve tomu, 膷o 木udia zaznávajú. Navzdory 木udskému záujmu o to, 膷o je na prvom mieste, si Pán opakovane vyberá druhorodeného, slab拧ieho, menej zaujímavého. Zameriava sa primárne na tých prehliadaných, s ktorými sa ve木mi nepo膷íta. Zdanlivá Pánova 鈥瀗espravodlivos钮鈥� vo膷i Kainovi teda mô啪e vyrovnáva钮 鈥瀗espravodlivos钮鈥�, ktorú Ábel za啪íva vo svojej vlastnej rodine. Zárove艌 ale tie啪 poskytuje Kainovi príle啪itos钮, aby vyrástol z infantilnej 啪iarlivosti (mimochodom hebrejské slovo 啪颈补谤濒颈惫辞蝉钮 je tie啪 foneticky príbuzné s menom Kain) a ako zrelý mu啪 krá膷al so vzpriamenou hlavou. Túto intuíciu napokon potvrdzuje i pokra膷ovanie príbehu. Hoci Pán zhliadol na Ábela, rozpráva sa s Kainom. Kain je tým, koho priamo oslovuje, aby ho priviedol k rozumu. Pánovi teda zjavne zále啪í na obidvoch 鈥� Kainovi i Ábelovi. Nemusia by钮 rovnakí, aby boli v Bo啪ích o膷iach rovnako dôle啪ití.