蜜桃交友

Vo ?tvrtej kapitole knihy Genezis sa priestor biblického rozprávania za?ína za?udňova? ?al?ími postavami. Bratia Kain a Ábel sa síce na stránkach Biblie dlho nezdr?ia, ale o to bohat?ie sú zdanlivo nepatrné detaily ich tragického príbehu. Zatia? ?o Adam po svojej neúspe?nej výhovorke v záhrade Eden u? neprehovorí, Eva nie je tak skúpa na slovo. Narodenie prvého potomka komentuje ve?mi zaujímavými slovami.

Adam potom poznal svoju ?enu Evu a ona po?ala a porodila Kaina a povedala: ?Získala som ?loveka od Pána“ (Gen 4,1).

Meno Kain sa v príbehu nevysvet?uje. Jeho význam mô?e by? kopija, o?tep alebo tie? ková?. Evino vyhlásenie v?ak nazna?uje i fonetickú podobnos? medzi menom 

Kain a hebrejským slovesom kaná. To má hne? nieko?ko významov. Naj?astej?ie sa pou?íva na ozna?enie kúpno-predajných vz?ahov, teda ?získa?“ ?i ?kúpi?“, ale vyskytuje sa aj vo význame ?vytvori?“. Eva pritom nespomína ?syna“, ?die?a“, ba dokonca ani ??loveka“, ako to uvádza ná? zau?ívaný preklad, ale pou?íva slovo ?mu?“. Jej hlá?ka je nadmieru pozoruhodná i z h?adiska stavby vety. Mo?no ju teda interpretova? viacerými spôsobmi. Mô?e nazna?ova?, ?e Eva nezdravo kompenzuje svoj na?trbený vz?ah k mu?ovi – man?elovi, ktorý ju chce ovláda?, vz?ahom k mu?ovi – synovi, ktorého pova?uje za svoje osobné vlastníctvo. Jej slová mô?u tie? znamena?, ?e prestala vníma? ?ivot ako dar od Stvorite?a a za?ala aj v oblasti predávania ?ivota uva?ova? v kategóriách obchodovania. Jej výrok mô?e tie? vyznieva? ako py?né prirovnanie sa k samotnému Stvorite?ovi, lebo Eva je schopná vytvára? ?ivot podobne ako on. Evina veta v?ak mô?e by? aj pokorným uznaním, ?e Kainov ?ivot pri?iel na svet Pánovým pôsobením. Zatia? ?o definitívna odpove? v prospech jedného rie?enia nie je mo?ná, rozpráva? biblického príbehu jedným dychom dodáva ?al?iu informáciu: ?A opä? porodila jeho brata, Ábela“ (porov. Gen 1,2). V prípade mena Ábel nie sú poskytnuté ?iadne ?al?ie vysvetlenia, ale jeho význam je v?aka be?nému výskytu Hebrejského slova he?el jasný. Mô?e ozna?ova? ?dych“ alebo ?vánok“, ale tie? nie?o pominute?né a bezvýznamné. Známe je najmä z úvodných riadkov knihy Kazate?, ktoré sa prekladajú: ?márnos? nad márnos?“ (porov. Kaz 1,2). Z bratskej dvojice Kain a Ábel teda jeden u ?itate?a podozrivo evokuje predstavu tvorivej aktivity alebo dokonca zisku, pri?om ten druhý mu neodvratne pripomína márnos? a pominute?nos?. Biblický text síce ?iadne uva?ovanie o týchto skuto?nostiach nerozvíja a neobsahuje ani ?iadne náznaky v tomto smere, ale vo svetle neblahého vz?ahu medzi dvomi bratmi sa ?itate? nemô?e ubráni? my?lienke, ?i azda ka?dá ?udská aktivita nekrá?a ruku v ruke s neodvratnou pominute?nos?ou a ?i sná? bezuzdná upätos? na zisk nerozosieva skazu a smr?.

Biblický príbeh nevenuje pozornos? tomu, ako Kain a Ábel vyrastali. Predstavuje nám ich ako dospelých mu?ov, ktorí sa venujú svojej práci. Nehovorí ni? o ich vlastnostiach, ale charaktery dvoch bratov sa nepriamo zrkadlia v ich konaní, presnej?ie v jednej konkrétnej situácii. Obidvaja bratia sa rozhodnú prinies? Pánovi obetu. Zatia? ?o Kain priná?a neur?itý výber z po?ných plodín, Ábel vyberá to najlep?ie z najlep?ieho. Rozpráva? tento rozdiel nijako nekomentuje a ?itate? by ho takmer tie? pre?iel bez pov?imnutia, keby nenasledovala poznámka: ?Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina v?ak a na jeho obetu nezhliadol“ (Gen 4,4-5). Starozákonné texty opakovane pobádajú k tomu, aby ?lovek odovzdával Bohu to najlep?ie, ?o má. Nikde sa v?ak ani trochu nenazna?uje, ?e by Pánovu pozornos? akoko?vek ovplyvňovala kvantita ?i kvalita obetovaných darov. Preto ani v tomto prípade nemo?no usudzova?, ?e by Boh preferoval Ábelovu obetu, na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. Pánov záujem o Ábela mo?no skôr interpretova? v súvislosti s tým, ako sa príbeh za?al, i vo svetle toho, ako kniha Genezis pokra?uje ?alej. Evino kon?tatovanie pri Kainovom narodení prezrádza matkinu hrdos? na prvorodeného syna. Lakonický dodatok o narodení Ábela zas implicitne nazna?uje, ?e druhý syn je azda tak trochu prehliadaný a zanedbávaný. Podobne, ako sa to bude v knihe Genezis e?te viackrát opakova? v príbehoch o patriarchoch, i tu Boh venuje pozornos? práve tomu, ?o ?udia zaznávajú. Navzdory ?udskému záujmu o to, ?o je na prvom mieste, si Pán opakovane vyberá druhorodeného, slab?ieho, menej zaujímavého. Zameriava sa primárne na tých prehliadaných, s ktorými sa ve?mi nepo?íta. Zdanlivá Pánova ?nespravodlivos?“ vo?i Kainovi teda mô?e vyrovnáva? ?nespravodlivos?“, ktorú Ábel za?íva vo svojej vlastnej rodine. Zároveň ale tie? poskytuje Kainovi príle?itos?, aby vyrástol z infantilnej ?iarlivosti (mimochodom hebrejské slovo ?iarlivos? je tie? foneticky príbuzné s menom Kain) a ako zrelý mu? krá?al so vzpriamenou hlavou. Túto intuíciu napokon potvrdzuje i pokra?ovanie príbehu. Hoci Pán zhliadol na Ábela, rozpráva sa s Kainom. Kain je tým, koho priamo oslovuje, aby ho priviedol k rozumu. Pánovi teda zjavne zále?í na obidvoch – Kainovi i Ábelovi. Nemusia by? rovnakí, aby boli v Bo?ích o?iach rovnako dôle?ití.