蜜桃交友

Milí posluchá?i,

Ná? posledný príspevok o úcte k Bo?skému Srdcu vo východných katolíckych cirkvách bol zameraný na tému duchovného zápasu a o?is?ovania vlastného srdca. O?istené srdce je disponované na to, aby mysticky pri?nulo k srdcu svojho Vykupite?a  a ustavi?ne mu spievalo pieseň chvály a v?aky. Ke??e Kristus je hlavou a Cirkev je jeho telom; telo nemô?e ?i? bez hlavy, iná? by to bolo len m?tve torzo, ani Cirkev bez Krista by nebola Cirkvou, 

zmenila by sa na sektu alebo na nejakú firmu ?i spolo?nos?. Kres?an ?ije z Krista, lebo je s ním jedno, a preto srdce kres?ana má by? nevyhnutne spojené so srdcom Krista. Ak svätý Pavol vyznal: ?U? ne?ijem ja, ale ?ije vo mne Kristus, mohli by sme v tomto duchu poveda? tie?: u? nebije vo mne iba moje srdce, ale bije vo mne srdce Krista.

O tejto vzájomnej prepojenosti s?dc a zjednotení vlastnej vôle s Kristovou vô?ou ve?mi pekne pí?e jeden z najvä??ích byzantských mystikov Mikulá? Kabasilas nasledovne: ?Je nevyhnutnou vecou, aby na?a vô?a bola zjednotená s vô?ou toho, na krvi ktorého máme ú?as?. Nesta?í toti? milova? iba na jednej strane a na druhej by? odporcom; tu milova? a tam by? protivníkom; by? synom, ale hodným pokarhania; by? údom, ale m?tvym, oddeleným od pravého vínneho kmeňa. Ni? mu neprospeje, ?e bol s ním predtým zjednotený a ?e sa narodil, lebo nakoniec bude aj tak odsúdený na vyschnutie a na spálenie v ohni.

Preto ten, kto sa rozhodol ?i? s Kristom, musí by? spojený s jeho srdcom a s jeho hlavou, lebo z nijakého iného prameňa k nám nebude prúdi? ?ivot. A nie je to vôbec mo?né, ak ?lovek netú?i po tom istom, po ?om tú?i Kristus. Je to nevyhnutné, nako?ko je toho ?lovek schopný, aby uskuto?ňoval svoju vlastnú vô?u vo vôli Krista a aby sa usiloval ma? tie isté tú?by a te?il sa spolu s ním tou istou rados?ou. Zlý ?lovek – ako to on sám vraví – vyná?a z pokladu svojho srdca iba zlé veci, kým dobrý ?lovek vyná?a z neho to, ?o je dobré (Lk 6, 45). Preto mali veriaci v Palestíne jedno srdce a jednu du?u (Sk 4, 32), preto?e mali tie isté tú?by. Ak teda niekto ne?ije v jednote s Kristovou vô?ou a vedie ?ivot, ktorý je v rozpore s jeho prikázaniami, jeho ?ivot nie je v súlade s Kristovým srdcom, ale ur?ite je závislý na srdci niekoho iného.“

Táto jednota s Kristom a tú?ba nikdy sa neoddeli? od neho je ve?mi silno prítomná v modlitbách po svätom prijímaní, ktoré sa kňaz po svätej liturgii modlí ako po?akovanie. Jedna z nich, pochádzajúca od sv. Jána Damascénskeho, hovorí: ?Bo?e, Bo?e môj, plápolajúci a nevidite?ný oheň, ktorý napája aj plam svojich anjelov. Ty si mi z nevýslovnej lásky dal za pokrm svoje pre?isté telo a tým si mi dal ú?as? na tvojom bo?stve skrze prijatie tvojho tela a drahocennej krvi. Prenikni celé moje telo a du?u, v?etky moje kosti a spá? moje hriechy, osvie? moju du?u, rozjasni moju myse?, posvä? moje telo a urob si vo mne príbytok spolu s tvojím po?ehnaným Otcom i presvätým Duchom, aby som aj ja bol v tebe naveky na prosby tvojej pre?istej Matky a v?etkých tvojich svätých. Amen.

Ak hovoríme o kulte Bo?ského Srdca vo východných cirkvách , treba zdôrazni? ?e oficiálny názov tohto sviatku neobsahuje vo svojom názve slovo srdce, nako?ko východnej teológii nie je blízke oslavova? nijaký telesný orgán, ale Bo?iu lásku ako takú, lásku, ktorá sa vyliala na nás v?etkých. Preto aj oficiálny názov sviatku je sviatok Pre?úbezného Pána, Boha a ná?ho Spasite?a Je?i?a Krista milujúceho ?udí. Milujúci ?udí je po grécky filántropos, ?o staroslovien?ina prekladá ako ?eloviko?úbec. Milujúci ?loveka, ten, ktorý miloval svojich a miloval ich a? do krajnosti, teda do extrému, zaslú?i si na?u kladnú odpove?: odpoveda? na lásku láskou, na jeho tú?by na?imi tú?bami, na jeho vô?u na?ou vô?ou, aby sme sa s ním a v ňom stali jedno, teda aby sme boli jeho ?ivou a dôveryhodnou ikonou v tomto svete.