蜜桃交友

Milí posluchá?i,

V na?om prvom príspevku z cyklu o úcte k Bo?skému Srdcu vo východných katolíckych cirkvách sme sa pokúsili na?rtnú? rozdielnos? poh?adov na túto úctu ako ju vnímajú katolíci kres?anského Západu a Východu. Pripomeniem, ?e na Západe sa viac kládol dôraz na ?udskú Kristovu prirodzenos?, z ?oho vyplýva vä??ia citlivos? na rozjímanie o Pánovom utrpení a súcite s ním. Východ zasa zdôrazňoval viac bo?skú prirodzenos? Krista, a tým pádom pozýval veriacich k o?is?ovaniu vlastného srdca, aby sa mohli ?ím viac priblí?i? k nemu, ktorý je prameňom v?etkej svätosti.

Z týchto rozdielnych poh?adov na vec sa odvíjajú aj ?al?ie praktiky konkrétnej nábo?nosti k Bo?skému Srdcu. V západnom prostredí typickým prvkom je tzv. vynáhrada Bo?skému Srdcu, to znamená snaha prejavi? mu súcit a kona? odprosujúce modlitby za tých, ktorí ho urá?ajú, sú mu nev?a?ní alebo celkom ?ahostajní vo?i jeho láske.

Vo východnom prostredí je to zasa trvalý proces o?is?ovania vlastného srdca, aby sa mohlo naplni? dokonalou rados?ou a zjednoti? sa ?o naju??ie s Kristom.

A preto?e sme práve vstúpili do obdobia Ve?kého pôstu, dovolím si tu ponúknu? zopár my?lienok biskupa Teolepta, metropolitu Filadelfie v Malej Ázii, ktorý ?il na konci 13. a za?iatkom 14. storo?ia. Uvádza ?es? druhov zápasov, alebo ?es? bojových polí, na ktorých má kres?an zvádza? duchovný boj, ak si chce o?isti? svoje srdce. Vymenujeme si ich v?etky:

1.    zápas spo?íva v zanechaní tých jedál, ktoré sú finan?ne drahé a tie? v zní?ení mno?stva jedla. ?alúdok tak nie je za?a?ený, telo sa stáva ?ah?ím, myse? jasnej?ou, ?lovek má pocit ?ahkosti a rovnako ?ahko mô?e kona? dobro.

2.    zápas spo?íva v striedmom po?ívaní ?ahkých a jednoduchých pokrmov. To znamená, ?e harmonicky budú krá?a? spolu ruka v ruke striedmos? so zdr?anlivos?ou.

3.    zápas má za cie? vykoreni? zo srdca v?etku zlobu, zlé zámery a obmedzi? tie? mno?stvo slov v re?i. Nejde o to, aby sa ?lovek odml?al, ale o to, aby netáral a nehovoril zbyto?ne ve?a. Tým, ?e zloba v nás je potla?ená, pripravuje sa úrodná pôda pre cnosti, ktoré mô?u rás? a kontrola na?ej re?i nám umo?ní hovori? iba to, ?o je dobré a slú?i na budovanie.

4.    zápas je o tom, aby sme od samého po?iatku zavrhli spomienky na hrie?ne  veci, ktoré sme v minulosti videli, alebo na osobné hrie?ne zá?itky, ktoré sa nám pá?ili. Tým sa chce dosiahnu?, aby sa du?a zbyto?ne nerozpty?ovala my?lienkami na minulos? a nedávala opätovný súhlas týmto veciam.

5.    zápas má za cie? pre?a? ?iadostivos? o?í a po?úvanie zlých re?í. Tým, ?e si zrak a sluch uzatvoríme ako brány pred príchodom ?kodlivých vecí, rozum sa nám nezatemňuje a nie je zbyto?ne vyru?ovaný a dostáva sa mu svetlo pravého poznania.

6.    zápas ako posledný má za cie? vykoreni? z na?ej mysle fantázie, ktoré sa nám natískajú. Umo?ni? nám to majú triezva modlitba a vytrvalé rozjímanie  nad Bo?ím slovom s postojom pokory.

Celý výpo?et týchto ?iestich druhov duchovného zápasu metropolita Teolept uzatvára nasledovne: ?V?aka tomuto  pôstnemu úsiliu je myse? podrobená skú?ke a oslobodzuje sa od tú?ob po prítomných veciach, zanecháva starosti o veci pozemské, opú??a my?lienky na stvorenia a upriamuje sa na Boha. Tým, ?e tú?i po Bohu a láskou sa s ním spája, poci?uje rados?, ktorá pramení v Bohu a zakú?a nevýslovné po?ehnanie. Pôst zo svojej povahy u toho, kto ho zachováva, chráni dary, ktoré ?lovek od Boha prijal. Treba sa nám pou?i? od ná?ho praotca Adama: kým bol jeho vodcom pôst a dr?iaval sa ovocia na zakázanom strome, pôst mu prestrel bohatý stôl jedla zo v?etkých stromov v raji. Akonáhle pôst odmietol a sýtil sa zakázaným ovocím, pri?iel o pô?itok zo v?etkých ostatných jedál. Týmto spôsobom pôst tých, ktorí ho akceptovali, pozbavuje tú?by po veciach nestálych, oblieka im rúcho Bo?ej lásky a nap?ňa ich ve?nou rados?ou v Kristovi, na?om Pánovi.“

Takto o?istené srdce je disponované na to, aby mysticky pri?nulo k srdcu svojho Vykupite?a  a spievalo mu ustavi?ne pieseň chvály a v?aky.