蜜桃交友

Drahí posluchá膷i,

V 拧iestej kapitole Knihy zjavenia sme vnikli do tajomstiev malého zvitku, ktorý Baránok zobral z pravice Sediaceho na tróne a za膷al postupne otvára钮. Boli v 艌om opísané rozli膷né zhubné sily prítomné vo svete, ktorým 膷lovek nevie vzdorova钮, no ktorým napriek v拧etkému vládne zm艜tvychvstanie. Na volanie mu膷eníkov 鈥瀌okedy鈥� sa Boh rozhodol vstúpi钮 do dejín a zareagova钮 svojím spásnym konaním. Jeho nepriatelia sa s hrôzou schovali a zvolali: 鈥濳to mô啪e obstá钮?鈥� Siedma kapitola na okamih preru拧uje rozlamovanie pe膷atí a dáva odpove膹 na túto otázku. Obstojí Bo啪í 木ud, ktorý mô啪e 膷itate木 alebo posluchá膷 Knihy zjavenia kontemplova钮 z dvoch rozli膷ných uhlov poh木adu. 

Ján vidí 拧tyroch anjelov stá钮 na 拧tyroch krajoch zeme, ako zad艜啪ajú 拧tyri 拧kodlivé vetry. Pre starovekého 膷loveka v autorovej dobe bola zem ako doska stojaca na 拧tyroch st暮poch. 沤idovská tradícia hovorila o 拧tyroch vetroch vychádzajúcich zo 拧tyroch rohov zeme, ktoré mali ma钮 ni膷ivú silu a ktoré regulovali 拧tyria anjeli. V tejto kapitole je im zabránené 拧kodi钮, kým nebudú na 膷ele ozna膷ení Bo啪í slu啪obníci. Termín 鈥濨o啪í slu啪obník鈥� je pod木a Filóna Alexandrijského to najkraj拧ie oslovenie pre 膷loveka, ktoré ho nedegraduje, ale práve naopak, poukazuje na jeho vzne拧enos钮. Jedná sa o dobrovo木né vstúpenie do vz钮ahu s Bohom, s tú啪bou podriadi钮 sa jeho vôli. V拧etky ve木ké postavy Biblie vrátane Moj啪i拧a a Dávida boli ozna膷ené ako Bo啪í slu啪obníci.

Ján po膷uje aj po膷et ozna膷ených: je ich 144 000. Ako je tomu v apokalyptickej symbolike, toto 膷íslo neozna膷uje kvantitu, ale kvalitu Bo啪ieho 木udu. Je násobkom 膷ísel 12x12x1000 a zobrazuje Bo啪í 木ud Starej i Novej zmluvy, znásobený 膷íslom Ve木kej noci, 膷i啪e 膷íslom 1000. Nejedná sa teda o 144 000 osôb, ale o jednotu Bo啪ieho 木udu, ktorý je na jednej strane pokra膷ovaním vyvoleného izraelského národa, na druhej strane u啪 obopína celý svet. Mô啪eme poveda钮, 啪e ide o Bo啪í 木ud v拧etkých 膷ias, pozostávajúci zo v拧etkých národov, kme艌ov, plemien a jazykov鈥�. 膶íslo 144 000 sa e拧te raz spomenie v 14. kapitole, kde bude znázor艌ova钮 Baránkových spolo膷níkov stojacich spolu s ním na vrchu Sion. Tam budú ma钮 na 膷ele meno Baránka a jeho Otca. Ve木mi pravdepodobne tu ide o odvolávku na zlatú tabu木ku, ktorú nosil na 膷ele ve木k艌az a na ktorej bolo napísané 鈥濻vätý Pánov鈥�. Na pe膷ati alebo tabu木ke na 膷ele by teda bolo napísané, komu títo 木udia patria 鈥� patria Bohu a Baránkovi, kým 拧elma si taktie啪 pozna膷í svojich prívr啪encov.

Prvé Jánovo videnie je videním Bo啪ieho 木udu v jeho zárodku: vzi拧iel z vyvoleného Bo啪ieho národa a Je啪i拧ovou smr钮ou na krí啪i a zm艜tvychvstaním bol roz拧írený na celé 木udstvo, ktoré má by钮 privedené do dokonalého priate木stva a spolo膷enstva s Bohom. Jánovo druhé videnie hovorí o cieli, ku ktorému Bo啪í 木ud smeruje a o plnosti 啪ivota, ktorá za膷ína by钮 prítomná v Cirkvi ako v novom Bo啪om 木ude. Biele rúcho poukazuje na ú膷as钮 na Kristovom zm艜tvychvstaní a palmy v rukách Bo啪ích slu啪obníkov nazna膷ujú, 啪e títo u啪 dosiahli ví钮azstvo v nebi. Stoja pred Bo啪ím trónom a pred Baránkom a ospevujú jeho spásu. V拧etci anjeli v nebi im dosved膷ujú zvolaním 鈥濧men!鈥� a dop暮艌ajú ich oslavu.

Na záver kapitoly malý dialóg medzi Jánom a jedným zo starcov vysvet木uje, o koho v tomto videní ide: 鈥濼o sú tí, 膷o prichádzajú z ve木kého sú啪enia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Preto sú pred Bo啪ím trónom a d艌om i nocou mu slú啪ia v jeho chráme. A ten, 膷o sedí na tróne, bude prebýva钮 nad nimi. U啪 nebudú hladova钮 ani 啪ízni钮; nebude na nich dorá啪a钮 ani slnko ani iná horú膷os钮, lebo Baránok, 膷o je v strede pred trónom, bude ich pás钮 a privedie ich k prame艌om vôd 啪ivota. A Boh im zotrie z o膷í ka啪dú slzu.鈥� Tieto slová sa nám neskôr pripomenú, ke膹 budeme na konci Knihy zjavenia hovori钮 o finále Bo啪ieho 木udu v Novom Jeruzaleme.

Pozrime sa e拧te raz na posledné tri ver拧e predchádzajúcej kapitoly, aby sme dobre porozumeli textu, ktorému sa dnes venujeme: 鈥�Králi zeme i ve木mo啪i a vojvodcovia, bohá膷i a mocní, v拧etci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, lebo pri拧iel ve木ký de艌 ich hnevu; a kto bude môc钮 obstá钮?鈥� Ján nazna膷uje, 啪e obstojí Bo啪í 木ud, ktorý za膷al ako malé semienko s názvom Izrael, a ktorý vyklí膷il do nádherného ve木kého stromu s mnohými konármi. Bo啪ia pe膷a钮 pripomína veraje dverí na izraelských domoch v Egypte, ktoré boli ozna膷ené krvou Baránka na znak ochrany Izraelitov, ke膹 Pán bil Egypt. Tu sa v拧ak jednozna膷ne nehovorí o tom, 啪e by Bo啪í slu啪obníci mali by钮 vy膷lenení z rozli膷ných rán, iba to, 啪e za膷iatku 拧kodenia predchádza ich ozna膷enie. Samotný opis spasených ich vykres木uje ako tých, ktorí pri拧li do slávy cez mnohé sú啪enia. Poukazuje v拧ak na to, 啪e s touto Bo啪ou pe膷a钮ou získajú silu vzdorova钮 zlu a vytrva钮 vo vernosti Bohu a啪 do konca.

Nech nám táto kapitola pomô啪e pre啪i钮 rados钮 z toho, 啪e patríme do Bo啪ieho 木udu, ktorý si Boh za膷al utvára钮 prostredníctvom Izraela a ktorý roz拧íril na v拧etky národy, kmene, plemená a jazyky, teda aj na nás.