蜜桃交友

V duchovnej oblasti je to podobne. I ke? z ?asu na ?as v rámci modlitieb ?akujeme Bohu za prijaté dobrá, nie v?dy slovám modlitby zodpovedá i na?e vnútro. Dlhodobá pre?ívaná v?a?nos? nám ?asto chýba.  

Modlitba v?aky vychádza z rovnakého rozpolo?enia ako modlitba prosby s tým rozdielom, ?e jedna h?adí do budúcnosti, druhá do minulosti. Prosba sa sústredí na na?e potreby a núdze s poh?adom do budúcnosti, v?aka upriamuje pozornos? na dobrotu prijatých darov.  

Pri modlitbe v?aky nejde nato?ko o istú formu modlitby, ale o jej obsah. Akáko?vek forma modlitby mô?e by? vhodná na to, aby sme do nej vniesli v?a?nos? za prijaté dary, spoznanie dobier, ktorých sa nám dostalo. U? v VII. storo?í sýrsky spisovate? Martitio Sahdona pozbieral rôzne formy modlitby, kde pí?e o osobných a liturgických modlitbách, o speve, o hnutiach du?e, o modlitbe tela, o duchovných povzdychoch at?.  V?etky tieto modlitby by sa mali pod?a neho odohráva? akoby v atmosfére v?a?nosti, to jest podvedomého vnímania minulosti, v ktorej ?lovek zakúsil Bo?iu dobrotu a ?tedros?.  

Ka?dá modlitba by mala obsahova? v?a?nos?. Ale ?o je vlastne v?a?nos??

Je to udivené uvedomenie si Bo?ej ve?kodu?nosti, radostný impulz, ktorý nás vedie k uznaniu jeho dobrodení, uctievanie, ktoré vzdávame jeho zvrchovanosti. V?a?nos? ako taká má dva významy: poznávací a aktívny. V poznávacom význame ide o  uznanie návratom mysle k nie?omu u? známemu. Znamená úlohu pamäti pri spomienke na prijaté dary, ktorých sa nám dostalo, alebo na udalosti, ktoré nás mimoriadne obohatili. Druhý význam v?a?nosti je vyjadrený aktívne v daroch za prijaté dobrá.  Tieto dva významy v?a?nosti dobre vyjadrujú dve latinské slová: recognitio – uznanie  a compensatio – vynáhrada.

V?a?nos? je pod?a sv. Tomá?a Akvinského otázkou spravodlivosti. Úlohou cnosti spravodlivosti je da? ka?dému ?loveku to, ?o mu patrí. Do kategórie spravodlivosti spadá i darovanie a vrátenie toho, ?o sme dostali. Av?ak v mnohých prípadoch sa dlh nedá splati?, nikdy nebudeme schopní nahradi? dary, ktoré sme prijali od Boha ?i od rodi?ov. Nerovnos? medzi dobrodincom a dl?níkom zostáva trvalá. Takto sme vo?i Bohu zaviazaní povinnos?ou nábo?nosti, vo?i rodi?om povinnos?ou úcty a lásky. Sú to ?isto morálne dlhy a nijaký vonkaj?í zákon ich nie je schopný vy?adova?. Av?ak ak tento vnútorný zákon ?udia nere?pektujú, stanú sa z nich pokrivené osobnosti. Existujú toti? morálne dlhy, ktoré musíme vynahradi?, aby sme dosiahli istú ?udskú a duchovnú úroveň.

V dne?nom svete sme svedkami mnohých nespravodlivostí. Spravodlivos? je ideál, o ktorý sa usilujeme. Celkom nás prekvapí, ke? za?ijeme ve?kodu?nos?, ke? nie?o dostaneme nezaslú?ene, zadarmo, grátis. U? samotná podobnos? dvoch latinských slov gratis – zadarmo a gratitudo – v?a?nos?, nazna?uje súvislos?. V?a?nos? by mala by? odpove?ou na dar, ktorý sme dostali. Hovorí sa, ?e v?a?nos? je pamä? srdca.

K dvom latinským slovám, gratis a gratitudo sa pripája i tretie, za?ínajúce tým istým písmenom,  gaudium – rados?. Je prirodzené, ?e dar vedie k radosti. Tu sa zdá priam k?ú?ová schopnos? rozozna? dar, vedie? o ňom, vidie? jeho pozitívny dopad na nás samotných i na na?e okolie. Kto dar nevidí, napriek tomu, ?e ho dostal, nebude nikdy schopný skuto?nej v?a?nosti a neza?ije ani vnútornú rados?. Rados? je takmer v?dy sprevádzaná  v?a?nos?ou. Tichá rados? zohrieva srdce ?loveka, ktorý si je vedomý daru, ktorý nemusel dosta?.                                                               

Zdalo by sa, ?e v?a?nos? bude naj?ah?ou zo v?etkých ?ností. ?o to stojí ?loveka poveda? ??akujem“ za dobro, ktoré mu niekto spôsobil? Ale nie je to tak. Niekto nevie po?akova?. Pre?o? Mo?no je to dôsledok ukrytej pýchy, ktorá po hriechu prarodi?ov zanechala stopy v na?om vnútri. Básnik George Herbert raz povedal: ?Tak ve?a si mi dal, Pane. Daj mi, prosím, e?te jednu vec: v?a?né srdce!“                           Nedostatok v?a?nosti spo?íva v tom, ?e si ?lovek neudr?iava ?ivú spomienku srdca na prijaté dobrá, a ?e zanedbávame skutky v?a?nosti. Nev?a?nos? naj?astej?ie pramení z chamtivosti alebo sebectva. Nev?a?ný ?lovek nevie otvori? seba alebo svoju ruku k odmene. Pova?uje za normálne natiahnu? ruku, aby dostal. Niekedy vedome popiera  dary,  ktoré má, a tak potlá?a akéko?vek pocity v?a?nosti, ktoré by sa mohli objavi? v jeho srdci. Takýmto spôsobom riskuje, ?e sa stane neschopným poci?ova? v?a?nos?. Jeho srdce sa stane necitlivým a uzavretým vo?i milostiam, ktoré by mohol prija?. Nev?a?ný ?lovek predov?etkým ru?í puto závislosti a uznania dobra, ktoré sa mu dostalo. V?a?ný ?lovek sa cíti zaviazaný a nemá najmen?í problém s uznaním závislosti.

V?a?nos? sa teda buduje postupne a má tri stupne.

1.        Prvý stupeň je pozornos? vo?i prijatým dobrám. Ide o to, aby sme si v?imli zdedené, ale i nadobudnuté dary, ktorých sa nám dostalo prostredníctvom rôznych ?ivotných okolností. Túto pozornos? vo?i prijatým darom treba v?ak neustále o?ivova?, preto?e zvyk postupne otupuje. Narcistické uzavretie sa do seba samého bráni otvorenosti vo?i druhým a citlivosti na dary, ktorých sa im dostalo. Sebaláska nás robí neschopnými veri? v ich ?tedros? a predov?etkým v ?tedros? Darcu v?etkých darov, ktorým je samotný Boh. Pocit v?a?nosti si vy?aduje zabudnutie na seba a schopnos? veri? v lásku a dobro.

2. Druhý stupeň v?a?nosti spo?íva v tom, ?e srde?ne prijímame dobrodenia a nemáme najmen?í problém hovori? o nich. Bez servilnosti a samo?úbosti, vo v?etkej úprimnosti. Spomienka na prijaté dobrodenia sa udr?uje ?ivá tým, ?e ich pri vhodnej príle?itosti spomenieme. V?a?nos? je spomienkou srdca. V prítomnosti rekapituluje milosti prijaté v minulosti. Aktualizuje minulos?, ?asto tým, ?e ju idealizuje. Tento proces je normálny, preto?e dobrodenia zbavené empirických okolností, za ktorých boli prijaté, spôsobujú blahodarný pocit ?tedrosti. 

3. Tretím stupňom v?a?nosti je snaha vráti? pod?a svojich mo?ností dar za dar. Je dobré da? svojej v?a?nosti materiálnu, konkrétnu podobu. Hmotná hodnota daru,  ktorým chceme akoby vykompenzova? prijate dobra, je málo dôle?itá, preto?e dôle?itá je predov?etkým jemnos? gesta a kvalita úmyslu. Kvety natrhané na poli dokonale vyjadrujú v?a?nos? malého diev?atka, ktoré daruje svojej matke kyticu.  

Milí priatelia, vo Ve?kono?nej oktáve sme si ?astej?ie pripomínali nesmierny dar ná?ho vykúpenia. Nech nám Ve?kono?né obdobie, ale i Nede?a Bo?ieho milosrdenstva, otvoria o?i srdca, aby sme neustále vnímali prijaté dary a aby v?a?nos? za ne bola trvalou sú?as?ou na?ich ka?dodenných modlitieb[1].

[1] Porov. Raymond Saint-Jean, «Gratitude» in Dictionnaire de Spiritualité XXXIX-XL, Paris 1965, 776-782.