蜜桃交友

?o je podstatou tejto modlitby, dobre vyjadrujú nasledujúce slová zo skutkov apo?tolov: ?Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, ?e toho Je?i?a, ktorého ste vy ukri?ovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiá?om“. Ke? to po?uli, boles? im prenikla srdce, a povedali Petrovi a ostatným apo?tolom: ??o máme robi?, bratia?“ (Sk 2, 36 – 39).

Podstatou modlitby ?útosti je boles?, ktorá preniká srdce ?loveka. Nie je to v?ak boles? de?truktívna, ale práve naopak. Ide o boles? du?e nad spáchanými hriechmi, nad na?ím oslabeným vz?ahom k Bohu. Je to smútok, ktorý má o?istný charakter, a ktorý sa v kres?anskej tradícii nazýva pentos.  

Práve tento ozdravujúci smútok, ktorý priná?a modlitba ?útosti, by sme mali po?as pôstneho obdobia nadobudnú?. Niektorí autori sú presved?ení o tom, ?e toto je kategória smútku, ktorá pochádza od dobrého ducha. ?lovek v?ak za?íva celú sériu iných smútkov, ktorých pôvod je zlý, pochybný alebo zbyto?ný.  

Zlý smútok súvisí so stratou vecí alebo vz?ahov, ktoré nám duchovne ubli?ovali.  Mô?e ís? o stratu nadmerného majetku alebo zlých priate?ov, na ktorých sme si zvykli a neradi ich opú??ame. Niektorí autori v?ak upozorňujú na zbyto?ný smútok. Jedna apoftegma hovorí o tom, ako istému mníchovi, ?ijúcemu dlhé roky v klá?tore, priniesli správu, ?e jeho otec zomrel. Tento mních bol známy svojou modlitbou ?útosti a bol mimoriadne citlivý na duchovné dobro svojich spolubratov. Preto o?akávali, ?e správa o smrti sa ho hlboko dotkne. Jeho reakcia v?ak bola prekvapujúca: ?Nerúhajte sa Bohu, povedal. Môj otec je nesmrte?ný, má nesmrte?nú du?u.“

Sv. Ján Chryzostom túto apoftegmu komentuje takto: ?Pre?o smúti? ?i plaka? nad tým, ?e smrte?ný ?lovek zomrie? Skôr treba smúti? nad tým, ?e zdravý ?lovek v mladom veku duchovne zahynie.“

Podobný postoj k fyzickej smrti ?loveka mali i  stoici, ktorí sa usilovali o indiferenciu. ?ivot i smr? sú pod?a nich skuto?nosti, ktoré nemáme v na?ich rukách, a preto sa nad nimi netreba ve?mi trápi?. Treba sa trápi? skuto?nos?ami, ktoré mô?eme na?ím rozhodnutím ovplyvni?, a ktoré máme plne v rukách.

I sv. Ignác hovorí o indiferencii vo?i fyzickému zdraviu ?i chorobe, ale nikdy ani náznakom nehovorí o indiferencii vo?i duchovnému zdraviu ?i chorobe. Tu by mala ma? bdelos? a modlitba ?útosti svoje stabilné miesto.

V kres?anských komunitách u? od prvých storo?í sa pestovalo presved?enie, ?e smr? je narodenie pre ve?nos?. Ve?ná spása je ná? trvalý cie? a je pomerne jedno, kedy sa ná? prechod do ve?nosti uskuto?ní. Dôle?ité je, aby bola du?a na taký prechod pripravená. A práve modlitba ?útosti a smútok nad hriechmi boli jedným z indikátorov tejto pripravenosti.

U mníchov dominovala aj indiferencia k majetku. V známom texte Verba Seniorum nájdeme takéto upozornenia: ?Nikdy netreba smúti? nad stratou materiálnych dobier. Treba smúti? nad stratou dobier duchovných.“ Modlitba ?útosti vedie práve k bdelosti nad takouto stratou.

Jedna z apoftegiem hovorí o tom, ako sv. Makaria v noci prekvapili zlodeji. Mysleli, ?e osamelý dom?ek je prázdny. Ke? ho zbadali v jeho izbe, ?akali odpor a vzdor. Ale nedo?kali sa. On im spokojne dal to, ?o chceli ukradnú?, a e?te sa s úsmevom spýtal, ?i si zobrali v?etko, ?o chceli.

Sv. Barzanúfio, palestínsky mních, mal podobne ako Makario ve?mi jasno vo veciach potrebných pre ?ivot ve?ný. V liste jednému zo svojich adresátov odporú?a, aby nebol nikdy smutný nad stratou vecí tohto sveta, ktoré i tak skôr ?i neskôr stratí.  Má smúti? len nad stratami hodnôt, ktoré presahujú do ve?nosti, a ktoré súvisia so stratou priate?stva s Bohom. Nabáda ho k bdelosti a k modlitbe ?útosti nad takýmito stratami. 

V známom diele Evagria Pontica Antiretikos sa nachádza 76 rôznych druhov smútku, ale v?etky sú úplne zbyto?né. Tento autor je udivený, nad ?ím v?etkým ?lovek doká?e smúti?, ale skuto?ný dôvod smútku mu z jeho pozornosti takmer úplne uniká. Podotýka, ?e skuto?nú boles? du?e nad svojimi hriechmi, skuto?nú modlitbu ?útosti nevedia vyslovi? ústa, ktoré stále lamentujú, ani zbabelé srdce, ktoré nechce prizna? svoju vinu.

Modlitba ?útosti sprevádzala mníchov, ktorí sa rozhodli kona? dlhoro?né pokánia, a ktorí boli presved?ení o tom, ?e takto najlep?ie pracujú na svojej spáse. In?piroval ich text apo?tola Pavla z listu Kolosanom: ?Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dop?ňam to, ?o chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24).

Ka?dý hriech sa zapí?e do ná?ho vnútra nesmierne hlboko. Boh nám v?dy odpustí spáchaný hriech, ke? ho úprimne vyznáme a o?utujeme. I ?udia sú naklonení reagova? podobne. I ke? nie v?etci, ale v mnohých prípadoch sú ochotní odpusti? previnenia, ak si vinník chybu prizná a poprosí o odpustenie. Av?ak na?a vlastná prirodzenos?, my sami si nevieme odpusti?. Ka?dý hriech sa toti? zapí?e do ná?ho vnútra akoby hrubými písmenami a my ho nevieme vymaza?. Jediným prostriedkom, ako hriechy z ná?ho vnútra odstráni?, je modlitba ?útosti, dobrovo?né pokánie, pentos. Duchovní autori hovoria o slzách du?e, ktoré jediné sú schopné zmaza? stopy hriechu, zapísané v na?om srdci. 

A na záver e?te jeden celkom praktický poh?ad na stratu modlitby ?útosti. V?dy ma prekvapí, ke? niektorí praktizujúci veriaci pri sviatosti zmierenia nevedia slovne vyjadri? ?útos?. Tu vôbec nejde o recitáciu formulky, ale o ducha, ktorý je pri tejto sviatosti potrebný. A to je práve pentos, vyjadrenie a modlitba ?útosti. Sme plní falo?ných smútkov a ?útosti, ale skuto?ná ?útos? nad na?im duchovným stavom nám neraz chýba.

Milí priatelia, vyu?ime pôstne obdobie na to, aby sme si osvojili modlitbu ?útosti a aby sme sa nau?ili rozli?ova?, ?o by malo by? dôvodom pravého smútku v na?om ?ivote.