ҽ

Ilustračná snímka: Umelecké zobrazenie cherubov Ilustračná snímka: Umelecké zobrazenie cherubov 

Biblické postavy (12): Cherubovia

Prinášame ďalšiu časť cyklu „Biblické postavy“, ktorý pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu – Pope pripravuje doktorandka na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme sr. Anna Mátiková z Kongregácie Dcér sv. Pavla – paulínok. V mesiaci apríl sa venuje cherubom.
Biblické postavy (12): Cherubovia

Skôr než stránky knihy Genezis začnú zaľudňovať ďalší obyvatelia biblického sveta a ešte predtým, než prvé postavy Adam a Eva úplne ustúpia zo scény, sa biblický príbeh o hriechu prarodičov uzatvára  poznámkou: “Boh vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života” (porov. Gen 3,24).

Kto sú tieto bytosti? A kde sa vôbec vzali? Hebrejský originál uvádza cherubov s určitým členom, čo by malo signalizovať, že čitateľ už vie, o koho ide. Ani jedno z dvoch rozprávaní o stvorení sveta v predchádzajúcich kapitolách knihy Genezis ich ale nespomína. Odkiaľ teda sú, ak na zozname stvorených bytostí nefigurujú? A vôbec, v celej knihe Genezis vystupujú iba jeden jedinký krát – práve v tejto pasáži. Odkiaľ ich máme poznať a čo sa o nich dá vedieť? 

Čo znamená ich prítomnosť na východ od rajskej záhrady? A čo nám môžu povedať, ak neprehovoria ani slovko? Aký obraz by sa mal vlastne čitateľovi v mysli vybaviť, keď počuje záhadné slovo cherub?

Hebrejský výraz əܱ v množnom čísle əܲ súvisí s akadským slovom karibu, ktoré údajne pôvodne označovalo toho, kto sa modlí. Neskôr sa ale toto akadské karibu používalo prevažne pre okrídlené bytosti s levím telom a s ľudskou hlavou, ktoré sa na Blízkom východe vyobrazovali nad vstupnými bránami do starovekých chrámov. Ich prítomnosť teda vizuálne signalizovala vstup do posvätného priestoru.

V Starom zákone sa postavy označené hebrejským slovom kerubim najčastejšie vyskytujú v knihe proroka Ezechiela. Autorovi tejto prorockej knihy cherubovia slúžia ako poetický obraz, ktorý symbolicky vizualizuje nepredstaviteľnú a ohromujúcu Božiu slávu. Pisateľ sa snaží vystihnúť niečo, čo je ľudskými slovami neopísateľné, preto hľadá nejaké skutočnosti z bežného života, ktoré by aspoň trochu naznačovali to, čo sa pokúša vyjadriť. Pre starovekého adresáta, ktorý musel mať vo vizuálnej pamäti vznešené antropomorfné bytosti z impozantných chrámov, boli teda cherubovia najdostupnejším predstaviteľným znázornením nepredstaviteľného.

Z ďalších starozákonných kníh cherubov spomína tiež Prvá kniha kráľov a kniha Exodus. V tej prvej označujú pozlátené drevené sochy v Šalamúnovom chráme (porov. 1 Kr 6,23-35) a v tej druhej kované figúry zo zlata na vrchnáku archy (porov. Ex 25,18-22). V oboch prípadoch je ale zrejmé, že nejde o realistické znázornenie nejakých živých tvorov či historických postáv, ale o symbolický odkaz na nesmierne vznešenú, nepochopiteľnú a ľudskými slovami neopísateľnú Božiu prítomnosť.

Ak sa teda vo svetle týchto skutočností vrátime ku scéne vyhnania Adama a Evy z raja v závere tretej kapitoly knihy Genezis, vidíme, že cherubov v tomto konkrétnom biblickom texte netreba chápať ako živé tvory či akési nadprirodzené bytosti, ale ako symbolický obraz. Zároveň ich ale nemožno celkom vylúčiť z kategórie biblických postáv. Plnia totiž dôležitú funkciu. Ich úlohou je ٰ&ܳٱ;žť cestu ku stromu života. Čo to ale znamená? Má si snáď čitateľ predstaviť dravé okrídlené šelmy, pripravené okamžite roztrhať na kusy neboráka človeka, ak by sa pokúsil vrátiť k vytúženému stromu života? Odpoveď sa skrýva v nenápadnom slovnom spojení „ٰ&ܳٱ;žť cestu“. Hebrejské sloveso š neznamená len ٰ&ܳٱ;žť, ale aj DZ&ܳٱ;ťܻžDZť. A podstatné meno derek neoznačuje len úzky pruh zeme upravený na pohyb ľudí a prepravu predmetov, ale aj životný štýl a v múdroslovnej literatúre zvlášť spôsob života v súlade s Božou vôľou. Cherubovia na východ od raja teda nie sú akousi starovekou obdobou pohraničnej stráže či drsných vyhadzovačov. Ich prítomnosť v biblickom príbehu nesignalizuje len tragickú nedosiahnuteľnosť stromu života, ale naznačuje aj niečo iné. Človek síce zásadne narušil vzťah so svojím Stvoriteľom a musí preto opustiť priestor, kde mal k dispozícii plnosť všetkého, avšak nie je nadobro odpísaný. Mať neustále na pamäti Božiu prítomnosť (ktorú v starovekom uvažovaní symbolizovali cherubovia) a rešpektovať jeho nesmiernu slávu, vznešenosť a moc, to je cesta k životu.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

27 apríla 2024, 11:40