?cta k Bo?sk¨¦mu Srdcu vo v?chodn?ch katol¨ªckych cirkv¨¢ch (1)
Mo?no ste zachytili správu o tom, ?e vo francúzskom meste Paray le Monial bol nedávno zahájený mimoriadny jubilejný rok pri príle?itosti 350. výro?ia zjavenia sa Bo?ského Srdca reho?nej sestre Márii Margite Alacoque. Toto okrúhle výro?ie bude ur?ite vhodnou príle?itos?ou na opätovné zvýraznenie kultu Bo?ského Srdca, na pripomenutie si významu a dôle?itosti pobo?nosti deviatich prvých piatkov a pod. V na?ej rubrike pre gréckokatolíkov, a nielen pre nich, by som sa chcel zamyslie? spolu s vami nad tým, ako bola úcta k Bo?skému Srdcu vnímaná a prijímaná u východných katolíkov.
Ak si predstavíme, ?e sama sv. Margita Alacoque si musela ve?a vytrpie? od svojich spolusestier a teológov svojej doby pre zjavenia, ktoré mala, a ?e úcta k Bo?skému Srdcu si musela svoju cestu ?a?ko vydoby?, potom nás neprekvapí, ?e na kres?anskom Východe sa tento kult stretával s e?te vä??ími ?a?kos?ami, nako?ko bol mentalite východného ?loveka cudzí.
Jednou zo základných právd kres?anskej viery je výrok svätého apo?tola Jána: Boh je láska (1 Jn 3, 16). Ten istý apo?tol vkladá do úst Je?i?a Krista slová: ?Boh tak miloval svet, ?e dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal ve?ný ?ivot (Jn 3, 16). Toto je Bo?ie slovo, tak?e ?iadna kres?anská tradícia mu nemô?e protire?i?. Rozdiel je len v tom, ako jednotlivé tradície túto pravdu vnímajú a z akého uhla sa na ¨¾u pozerajú. Kým v západnej tradícii sa rozvinul kult srdca, ?o mô?eme ve?mi ?asto vída? na obrazoch a sochách zobrazujúcich Krista s otvoreným srdcom - symbolom lásky, východná teológia sa sústre?uje na celú osobu Krista s jeho bo?skou i ?udskou prirodzenos?ou a preto namiesto výrazu Bo?ské Srdce uprednost¨¾uje výraz Kristus ?loveka milujúci, po grécky Filántropos, ?o staroslovien?ina prekladá ako ?eloviko?úbec.
Celá cirkev verí a vyznáva, ?e Je?i? Kristus je pravý Boh a pravý ?lovek, nosiaci v sebe dve nezmie?ané prirodzenosti, bo?skú a ?udskú. Ale ?o do spôsobu vnímania tejto pravdy viery mô?eme vidie?, ?e kres?anský Východ sa viac zameral na bo?skú prirodzenos? Krista, ?o sa prejavuje tým, ?e ho vníma vä??mi vo svetle vzkriesenia a preto aj Kristov krí? zobrazuje skôr ako oslávený, vzne?ený a triumfálny, kým kres?anský Západ sa viac zameriava na ?udskú prirodzenos? Krista, preto Kristovo utrpenie, rozjímanie o jeho mukách, pobo?nos? ku Kristovým ranám, krí?ové cesty a pa?iové hry te?ili sa na Západe v?dy ve?kej ob?ube a v západnej mystike zaujímajú významné miesto. Tu patrí aj zobrazovanie srdca oven?eného t?¨¾ovou korunou s ve?kou otvorenou jazvou a krí?om, ktorý sa tý?i na jeho vrchole.
Napriek tomu, ?e sa tu stretávame s rozdielnym poh?adom na vec, v?etkých kres?anov, tak východných ako aj západných, spája spolo?ná tú?ba, a síce oslavova? lásku trojjediného Boha, najmä druhej bo?skej osoby, Je?i?a Krista, ktorý priniesol spásu celému ?udskému rodu. Nábo?nos? západného ?loveka uctieva Bo?iu lásku, ktorá trpí a zomiera za nás, preto pozýva k súcitu a zdie?aniu onoho utrpenia, ako to aj vyjadruje na západe dobre známy hymnus Stála Matka bolestivá, slovami: ?Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol dorᨾaný, hlboko mi v srdce vtla?. Daj, nech s tebou pla?em, kvílim, a nech s Kristom spolucítim, kým len tuná budem ?i?.¡° Nie ?eby na východe nepoznali Krista zraneného a trpiaceho, nie ?eby im Kristov otvorený bok bol neznámy, východní Otcovia v?ak rad?ej h?adeli na Kristov otvorený bok ako na predobraz Svätého Ducha, predobraz Cirkvi, svätých sviatostí, no najmä ako na prame¨¾ ?ivej vody. Ako uká?ku vypo?ujme si krátky poetický úryvok z diela Ódy ?alamúna, ktoré vzniklo v sýrskom prostredí koncom prvého alebo za?iatkom druhého storo?ia:
??erpajte vodu z Pánovho ?ivého zdroja, ve? kvôli vám je otvorený. Prí?te, vy, ktorých trápi smäd, prijmite nápoj, ktorý smäd uhasí. Utrápení, odpo?i¨¾te si pri Pánovom ?riedle; je pekné a ?isté, a nasycuje du?e. Jeho vody sú slad?ie ne? med, plást v?iel sa im nevyrovná. Z Pánových úst tryská a z Pánovho srdca si berie meno. Plynie nevy?erpate?né a nevidite?né, neukázalo sa, nik ho nevidel. ??astní sú tí, ?o z neho pili a utí?ili ním svoju vyprahnutos?.¡°
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
