蜜桃交友

Osudy biblických postáv, ktorým boli venované celé 拧tyri predchádzajúce epizódy, výrazne poznamenal had. A preto si tie啪 zaslú啪i pozornos钮, hoci o 拧tatúte postavy by sa dalo v jeho prípade diskutova钮.

V neskor拧ej 啪idovskej tradícii i v kres钮anskom pojatí had predstavuje diabla. Ke膹 kniha Múdrosti kon拧tatuje, 啪e závis钮ou diabla pri拧la na svet smr钮 (Múd 2,24), pravdepodobne odkazuje na to, o 膷om rozpráva tretia kapitola knihy Genezis. Kniha Múdrosti sa ale zara膹uje k tým neskor拧ím starozákonným knihám. V star拧ích biblických textoch i v starovekej literatúre Blízkeho východu je had ve木mi be啪ným symbolom. Na starovekých pamiatkach z oblastí, kde vznikali biblické texty, je had naj膷astej拧ie vyobrazovaným zviera钮om.

Had bol na Blízkom východe symbolom plodnosti a úrodnosti. Hady vyliezali zo svojich skrý拧 vtedy, ke膹 sa v膹aka da啪膹om mohol za膷a钮 nový po木nohospodársky rok, a preto sa stali tie啪 pripomienkou prirodzeného cyklu 啪ivota od narodenia a啪 po smr钮. 

Ke膹啪e sa pod木a Stvorite木ovej kliatby had plazí po bruchu a hltá prach zeme (Gen 3,14), dobre pozná práve tento prach, z ktorého v拧etko 啪ivé povstalo a do ktorého sa zas vráti. Okrem toho ob木ubuje tmavé miesta a jeho jed mô啪e ma钮 smrtonosné ú膷inky. Z tohto h木adiska je teda biblický had zviera钮om, ktoré pozná tajomstvá 啪ivota i smrti. Had v tretej kapitole knihy Genezis reprezentuje temnú, in拧tinktívnu, pudovú stránku 啪ivota, ktorá je protikladom svetla Bo啪ieho slova a rozumného uva啪ovania.

Ako tieto skuto膷nosti súvisia s príbehom o neposlu拧nosti mu啪a a 啪eny v tretej kapitole knihy Genezis? Významný odborník na Pentateuch Jean Luis Ska, vysvet木uje, 啪e Stvorite木 neodoprel 膷lovekovi samotné poznanie dobra a zla, ale zakázal mu 箩别蝉钮 ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Je pozoruhodné, 啪e práve sloveso 箩别蝉钮 v príbehu o páde prarodi膷ov figuruje a啪 sedemnás钮 krát. Hlas hada v biblickom príbehu je hlasom zeme. Je to hlas in拧tinktov a pudov, ktorý 膷loveka pobáda k tomu, aby konal pod木a toho, 膷o ho momentálne láka a baví a aby kedyko木vek siahol na v拧etko, na 膷o má práve chu钮. V protiklade k tomuto hlasu zaznieva hlas Bo啪í, ktorý 膷loveka pobáda, aby s pokorou uznával svoje hranice i zvrchovanos钮 toho, od ktorého v拧etko dostal.

Ak teda biblický príbeh trvá na tom, 啪e poznanie dobra a zla nemo啪no získa钮 jedením ovocia, znamená to, 啪e rozhodovanie o dobre a zle nikdy nemô啪e by钮 zále啪itos钮ou 木udských rozmarov a okam啪itých chú钮ok. Zlyhanie mu啪a a 啪eny v biblickom príbehu tkvie v tom, 啪e odmietli slobodne a zodpovedne rozli拧ova钮 dobro a zlo vo svetle Stvorite木ovej vôle, a nechali rozhodovanie o dobre a o zle napospas svojej impulzívnosti a pudovosti.

Ke膹 sa po hriechu Stvorite木 pýta mu啪a, 膷o sa stalo, mu啪 obvi艌uje 啪enu. 沤ena na tú istú otázku obvi艌uje hada. A v tomto majú vlastne pravdu. Odmietli sa rozhodova钮 ako slobodné 木udské bytosti stvorené na Bo啪í obraz, odvrhli svoju vlastnú zodpovednos钮 pred Bohom, a nechali za seba rozhodnú钮 prízemnos钮. Iba had, ktorý doteraz vedel skvelo argumentova钮, vo chvíli vy拧etrovania ml膷í. A jeho ml膷anie pripomína 膷itate木ovi, 啪e tajomstvo 木udskej bytosti a 啪ivota vôbec sa nedá v pochopi钮 a vysvetli钮 iba na základe pozemských faktorov, 膷i fyzikálnych zákonov, chemických vzorcov a biologických rytmov. K木ú膷e k tomuto tajomstvu má v kone膷nom dôsledku iba Stvorite木.