蜜桃交友

Drahí bratia a sestry,

Po predstavení prvej 膷asti Knihy zjavenia, v ktorej sme po膷uli o úvodnej Jánovej vízii na ostrove Patmos a o Kristových listoch siedmim cirkevným komunitám Malej Ázie, sa spolo膷ne pozrieme na druhú 膷as钮 tejto knihy, ktorá za膷ína 拧tvrtou kapitolou. Táto kapitola sa skladá z troch 膷astí: z úvodu, v ktorom je Ján pozvaný vystúpi钮 do neba, z opisu postáv, ktoré tam vidí, a z nebeskej liturgie, ktorá sa tam koná. Jedná sa o text plný symbolickej re膷i, v ktorej je potrebné rozlú拧ti钮 jeden symbol za druhým, bez toho, aby sme sa sna啪ili tieto symboly spolu vykresli钮 ako jeden obraz. Ka啪dý symbol toti啪 nesie osobitné posolstvo a poukazuje na nie膷o, 膷o nedoká啪eme vidie钮 fyzickými o膷ami, ale mô啪eme to kontemplova钮 duchom.

Na úvod Ján uzrie otvorené dvere na nebi a je pozvaný vystúpi钮 hore, aby videl, 膷o sa má sta钮 potom. Otvorené dvere znázor艌ujú prístup do neba, ktorý nám bol vydobytý Je啪i拧ovou smr钮ou na krí啪i a jeho zm艜tvychvstaním. Vstup je vo木ný, av拧ak je spojený s osobnou odpove膹ou na toto pozvanie, znázornené výstupom hore. Máme prístup k Otcovi, ale musíme k nemu 鈥瀡ystúpi钮鈥� na znak osobného úsilia a tú啪by stretnú钮 Boha. Je to práve osobné stretnutie s ním, v ktorom Ján dostáva toto nadprirodzené poznanie. 

Po tejto výzve sa Ján zaraz dostáva do vytr啪enia, 膷o je preklad gréckeho výrazu 鈥瀘citnú钮 sa v Duchu鈥� alebo 鈥瀞po膷inú钮 v Duchu鈥�, a za膷ína opisova钮 to, 膷o vidí. V拧etko bude vysvet木ova钮 iba pribli啪nými výrazmi s pomocou slova 鈥瀉ko鈥�, preto啪e nebeské skuto膷nosti nie je mo啪né dokonale obsiahnu钮 木udskou re膷ou.

Ján sa ocitá v akejsi nebeskej trónnej sieni. Najprv uzrie trón a na 艌om kohosi Sediaceho, prirovnaného k drahým kame艌om jaspis a sardion. Ide o znázornenie Boha v jeho majestáte a sláve, ktorý sediac na tróne vykonáva vládu nad celým svetom. Okolo neho je zobrazená dúha ako symbol zmluvy, ktorú uzavrel prostredníctvom Noema s 木udstvom, 啪e vody potopy u啪 nikdy nezni膷ia zem (porov. Gn 9,11).

Okolo Bo啪ieho trónu je 膹al拧ích dvadsa钮拧tyri trónov a na nich dvadsa钮拧tyri starcov odetých do bieleho rúcha s vencom na hlave. 膶íslo dvadsa钮拧tyri poukazuje na jednotu alebo celok: dvadsa钮拧tyri bolo k艌azských tried v 啪idovstve, dvadsa钮拧tyri hodín má jeden de艌, dvadsa钮拧tyri hviezd poznali vtedy na nebi 鈥� dvanás钮 na ju啪nej a dvanás钮 na severnej strane zverokruhu. 膶íslo dvadsa钮拧tyri tak poukazuje aj na jednotu Starého a Nového zákona, pri膷om 膷íslo dvanás钮 pripomína dvanás钮 kme艌ov Izraela a dvanás钮 apo拧tolov. Biela farba rúch, do ktorých sú títo starci zaodetí, je farbou zm艜tvychvstania. Na hlavách majú veniec ako symbol ví钮azstva alebo odmeny a zlatá farba týchto korún je farbou bo啪skej sféry. Starci pravdepodobne neznázor艌ujú len konkrétne historické postavy, napríklad patriarchov. Zdá sa, 啪e vo v拧eobecnosti ozna膷ujú Bo啪ích spolupracovníkov na diele spásy, ktorých Bo啪í 木ud rozpoznáva v ka啪dej dobe.

Blesky, hukot a hrmenie vychádzajúce z trónu pripomínajú starozákonnú teofániu, 膷i啪e zjavenie Boha na vrchu Sinaj (Ex 19,16). Pred trónom sa nachádza sedem lámp ako sedem Bo啪ích duchov, v 膷om mo啪no vidie钮 prítomnos钮 Ducha Svätého, ktorý vytvára Bo啪í kontakt so svetom. Okrem siedmich lámp je pred trónom aj sklené more. V 啪idovstve bolo more symbolom chaosu a zla. Tu je v拧ak Bohom úplne spútané a pod kontrolou, preto nie je rozbúrené, ale je priezra膷né ako sklo.

Pred trónom i okolo neho stoja 拧tyri 啪ivé bytosti v podobe leva, býka, 膷loveka a orla. 膶íslo 拧tyri v Knihe zjavenia poukazuje na univerzálnos钮, preto啪e pripomína 拧tyri svetové strany. Bytosti sú plné o膷í, ktoré poukazujú na Ducha Svätého, ktorý v拧etko skúma. Krídla zasa znamenajú rýchly presun, v tomto prípade od Boha k 木u膹om a naopak. Tieto bytosti nie je 木ahké zadefinova钮: najskôr ide o anjelské bytosti, ktoré sú prostredníkmi medzi Bohom a 木u膹mi.

艩tyri bytosti spolu s dvadsiatimi 拧tyrmi starcami vytvárajú nebeskú oslavu Boha. Bez prestania ospevujú jeho svätos钮 a dvadsiati 拧tyria starci padajú na tvár a sklá艌ajú sa pred Bohom, pri膷om pred neho hád啪u svoje koruny a rozpoznávajú, 啪e to len on je hoden prija钮 slávu, 膷es钮 a moc. Anjeli a 木udia sa tak stretajú v spolo膷nej oslave Boha, ich Stvorite木a.

Posledné slová tejto kapitoly sa zdajú by钮 akýmsi zhrnutím povedaného: 鈥濰oden si, Pane a Bo啪e ná拧, prija钮 slávu, 膷es钮 a moc, lebo ty si stvoril v拧etky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené.鈥� Boh je Stvorite木 a v拧etko, 膷o stvoril, mu neustále vzdáva chválu. Tento obraz jeho majestátu a vlády nad svetom pomô啪e Jánovi porozumie钮 a prija钮 vízie, ktoré sa mu Boh chystá zjavi钮.