蜜桃交友

Drahí bratia a sestry,

Po predstavení prvej ?asti Knihy zjavenia, v ktorej sme po?uli o úvodnej Jánovej vízii na ostrove Patmos a o Kristových listoch siedmim cirkevným komunitám Malej Ázie, sa spolo?ne pozrieme na druhú ?as? tejto knihy, ktorá za?ína ?tvrtou kapitolou. Táto kapitola sa skladá z troch ?astí: z úvodu, v ktorom je Ján pozvaný vystúpi? do neba, z opisu postáv, ktoré tam vidí, a z nebeskej liturgie, ktorá sa tam koná. Jedná sa o text plný symbolickej re?i, v ktorej je potrebné rozlú?ti? jeden symbol za druhým, bez toho, aby sme sa sna?ili tieto symboly spolu vykresli? ako jeden obraz. Ka?dý symbol toti? nesie osobitné posolstvo a poukazuje na nie?o, ?o nedoká?eme vidie? fyzickými o?ami, ale mô?eme to kontemplova? duchom.

Na úvod Ján uzrie otvorené dvere na nebi a je pozvaný vystúpi? hore, aby videl, ?o sa má sta? potom. Otvorené dvere znázorňujú prístup do neba, ktorý nám bol vydobytý Je?i?ovou smr?ou na krí?i a jeho zm?tvychvstaním. Vstup je vo?ný, av?ak je spojený s osobnou odpove?ou na toto pozvanie, znázornené výstupom hore. Máme prístup k Otcovi, ale musíme k nemu ?vystúpi?“ na znak osobného úsilia a tú?by stretnú? Boha. Je to práve osobné stretnutie s ním, v ktorom Ján dostáva toto nadprirodzené poznanie. 

Po tejto výzve sa Ján zaraz dostáva do vytr?enia, ?o je preklad gréckeho výrazu ?ocitnú? sa v Duchu“ alebo ?spo?inú? v Duchu“, a za?ína opisova? to, ?o vidí. V?etko bude vysvet?ova? iba pribli?nými výrazmi s pomocou slova ?ako“, preto?e nebeské skuto?nosti nie je mo?né dokonale obsiahnu? ?udskou re?ou.

Ján sa ocitá v akejsi nebeskej trónnej sieni. Najprv uzrie trón a na ňom kohosi Sediaceho, prirovnaného k drahým kameňom jaspis a sardion. Ide o znázornenie Boha v jeho majestáte a sláve, ktorý sediac na tróne vykonáva vládu nad celým svetom. Okolo neho je zobrazená dúha ako symbol zmluvy, ktorú uzavrel prostredníctvom Noema s ?udstvom, ?e vody potopy u? nikdy nezni?ia zem (porov. Gn 9,11).

Okolo Bo?ieho trónu je ?al?ích dvadsa??tyri trónov a na nich dvadsa??tyri starcov odetých do bieleho rúcha s vencom na hlave. ?íslo dvadsa??tyri poukazuje na jednotu alebo celok: dvadsa??tyri bolo kňazských tried v ?idovstve, dvadsa??tyri hodín má jeden deň, dvadsa??tyri hviezd poznali vtedy na nebi – dvanás? na ju?nej a dvanás? na severnej strane zverokruhu. ?íslo dvadsa??tyri tak poukazuje aj na jednotu Starého a Nového zákona, pri?om ?íslo dvanás? pripomína dvanás? kmeňov Izraela a dvanás? apo?tolov. Biela farba rúch, do ktorých sú títo starci zaodetí, je farbou zm?tvychvstania. Na hlavách majú veniec ako symbol ví?azstva alebo odmeny a zlatá farba týchto korún je farbou bo?skej sféry. Starci pravdepodobne neznázorňujú len konkrétne historické postavy, napríklad patriarchov. Zdá sa, ?e vo v?eobecnosti ozna?ujú Bo?ích spolupracovníkov na diele spásy, ktorých Bo?í ?ud rozpoznáva v ka?dej dobe.

Blesky, hukot a hrmenie vychádzajúce z trónu pripomínajú starozákonnú teofániu, ?i?e zjavenie Boha na vrchu Sinaj (Ex 19,16). Pred trónom sa nachádza sedem lámp ako sedem Bo?ích duchov, v ?om mo?no vidie? prítomnos? Ducha Svätého, ktorý vytvára Bo?í kontakt so svetom. Okrem siedmich lámp je pred trónom aj sklené more. V ?idovstve bolo more symbolom chaosu a zla. Tu je v?ak Bohom úplne spútané a pod kontrolou, preto nie je rozbúrené, ale je priezra?né ako sklo.

Pred trónom i okolo neho stoja ?tyri ?ivé bytosti v podobe leva, býka, ?loveka a orla. ?íslo ?tyri v Knihe zjavenia poukazuje na univerzálnos?, preto?e pripomína ?tyri svetové strany. Bytosti sú plné o?í, ktoré poukazujú na Ducha Svätého, ktorý v?etko skúma. Krídla zasa znamenajú rýchly presun, v tomto prípade od Boha k ?u?om a naopak. Tieto bytosti nie je ?ahké zadefinova?: najskôr ide o anjelské bytosti, ktoré sú prostredníkmi medzi Bohom a ?u?mi.

?tyri bytosti spolu s dvadsiatimi ?tyrmi starcami vytvárajú nebeskú oslavu Boha. Bez prestania ospevujú jeho svätos? a dvadsiati ?tyria starci padajú na tvár a skláňajú sa pred Bohom, pri?om pred neho hád?u svoje koruny a rozpoznávajú, ?e to len on je hoden prija? slávu, ?es? a moc. Anjeli a ?udia sa tak stretajú v spolo?nej oslave Boha, ich Stvorite?a.

Posledné slová tejto kapitoly sa zdajú by? akýmsi zhrnutím povedaného: ?Hoden si, Pane a Bo?e ná?, prija? slávu, ?es? a moc, lebo ty si stvoril v?etky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené.“ Boh je Stvorite? a v?etko, ?o stvoril, mu neustále vzdáva chválu. Tento obraz jeho majestátu a vlády nad svetom pomô?e Jánovi porozumie? a prija? vízie, ktoré sa mu Boh chystá zjavi?.