蜜桃交友

Zuzana Klimanová 鈥� Pope

Odkedy pápe啪 Franti拧ek sprístupnil dokumenty pontifikátu Pia XII. pre historický výskum, v západnej Európe sa koná viacero vedeckých podujatí. V Ríme 18. januára na jednej z nich vystúpila prof. Emília Hrabovec, ktorá je 膷lenkou Pápe啪ského výboru pre historické vedy. Téma konferencie na École française de Rome (Francúzsky historický ústav v Ríme) znela: 鈥濸ius XII. a antikomunizmus鈥�. Prof. Hrabovec hovorila o tejto téme v súvislosti so slovenským exilom.

Prof. Emília Hrabovec

鈥濸ius XII. vnímal zápas s komunizmom, 膷i s akýmiko木vek inými kres钮anstvu 膷i katolicizmu nepriate木skými ideológiami, s materializmom praktickým, ako v prvom rade duchovný zápas. Hovoril o zápase so satanskými silami, ktorých cie木om je vytrhnú钮 Boha z du拧í 木udí鈥�, vysvet木uje prof. Hrabovec. Historikom v Ríme hovorila o tom, ako sa slovenský exil 鈥� k艌azi, laici, reho木níci, ktorí 啪ili nielen v Ríme, ale aj v celej západnej Európe, zapojili do tejto duchovnej mobilizácie, ktorú Pius XII. vyhlásil najprv pri Svätom roku 1950 a potom po膷as Mariánskeho roka 1954.

Mariánsky mariologický kongres v Lurdoch 1958

Do  tzv. 鈥濳rí啪ovej výpravy ru啪enca鈥� sa zapojili tisíce Slovákov, prakticky v拧etci, ktorí sa vtedy nachádzali v západnej Európe, 膷asto 

v primitívnych podmienkach, v lágroch, v provizórnych ubytovniach. Rukou písanými listami sa hlásili k tomu, 啪e sa budú denne modli钮 ru啪enec za svojich spolubratov za 啪eleznou oponou. Jeden 拧tvrtok v mesiaci sa v rímskej Pápe啪skej bazilike Santa Maria Maggiore na oltári pred ikonou patrónky Ríma Salus Populi Romani slávili sväté om拧e za katolíkov za 啪eleznou oponou. Mnohokrát boli om拧e obetované za jednotlivých biskupov, 膷asto aj za biskupa Vojta拧拧áka. Prof. Hrabovec spomenula aj znovuobjavenie starobylej modlitby Anjel Pána. Propagoval ju pápe啪, ktorý vyhlásil prvú krí啪ovú výpravu. Pius XII. ju potom znovuobjavil v Mariánskom roku 1954 ako duchovný nástroj v zápase proti novému materializmu, ktorý sa 拧íril v 20. storo膷í a proti jeho osobitnej politickej podobe 鈥� komunizmu.

Slováci sa podie木ali aj na apo拧toláte slova 鈥� tla膷eného i hovoreného. Aj ke膹 slovenská emigrácia 

鈥瀦 materiálneho h木adiska nemala ni膷鈥� a 啪ila v biednych podmienkach 鈥� ako emigrácia národa, ktorý nemá vlastný 拧tát -, dokázala aj v biede nájs钮 prostriedky na vydávanie kníh, aj v zahrani膷ných jazykoch, aby sa svet dozvedel o utrpení, ale aj o heroizme Slovákov za 啪eleznou oponou. Podnikali sériu verejných predná拧ok po Taliansku, Nemecku, organizovali výstavy. V Bruseli na Svetovej výstave Mons. Náhalka napríklad dokázal zorganizova钮 samostatnú 膷as钮 o trpiacej Cirkvi na Slovensku. 鈥濻lovenský exil bol v tomto oh木ade nesmierne agilný鈥�, zdôraz艌uje prof. Hrabovec.