蜜桃交友

Zuzana Klimanová - Vatikán

Seminár s názvom: ?Mons. ?tefan Náhalka (1916-1975) – tajný generálny vikár a diplomat bez poverovacích listín“ otvoril v priestoroch  niekdaj?ieho bytu kardinála Tomka riadite? Slovenského historického ústavu v Ríme Daniel ?erný. Podujatie sa konalo v súvislosti so 60. výro?ím otvorenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a posviacky tamoj?ieho Kostola sv. Cyrila a Metoda, vysvet?uje riadite? ?erný:

Na seminári sa zú?astnil aj ve?vyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky a rektor Pápe?ského slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara. S príspevkami vystúpili ?tyria historici.

Na tému intelektuálnej formácie a kňazskej ?innosti Mons. Náhalku, vrátane jeho emigrácie do Ríma hovoril na seminári doc. ?uboslav Hromják. ?Láska v jeho ?ivote bola naozaj smerodajná a to ma na ňom fascinuje. Vo svojom diele hovorí, ?e pod?a princípov sv. Tomá?a Akvinského je láska nau?ená nielen bra?, ale v prvom rade dáva?. A on sa vlastne rozdal celý. A to je princíp celého jeho pôsobenia, ako kňaza, rektora a toho, ktorý v tej láske spájal a sústre?oval slovenské prvky v zahrani?í a vieme, ?e spája? Slovákov tie? nie je a? také jednoduché“, uviedol na mikrofón Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu - Pope doc. Hromják.

Pri hrobe sv. Cyrila v Ríme: (sprava) A. Botek, Mons. Mlynarovi?, M. Lacko SJ, J. Lach a Mons. Náhalka

?Málokedy si uvedomujeme, ?o urobili katolícki kňazi pre Slovensko. Práve tí Slováci na ?ele so ?tefanom Náhalkom udr?iavali my?lienku slovenskej ?tátnosti v ?asoch, kedy to nebolo politicky korektné“, zdôraznil doc. Hromják. Zároveň vyzdvihol ?prínos ?tefana Náhalku v boji za nábo?enskú slobodu a za slobodu v na?ej krajine“. V rozhovore historik cituje ?ifrovanú správu nájdenú vo Vatikánskych archívoch, ktorú ?tefan Náhalka poslal Svätej stolici e?te po?as perzekúcie na Slovensku.

Prof. Emília Hrabovec, ktorá je ?lenkou Pápe?ského výboru pre historické vedy, sa zamerala na pôsobenie Mons. Náhalku ako mimoriadneho ?diplomata bez poverovacích listín“. ?Náhalka pôsobil v Ríme v ?ase, kedy Slovensko nemalo vlastný ?tát a navy?e nemalo ani slobodu, lebo to bolo v komunistickom období, tak?e nemohlo ma? ani vlastnú diplomaciu. Ani cirkevnú, ani svetskú a nemohlo ma? ani len vlastnú cirkevnú organizáciu v podobe cirkevnej provincie, konferenciu biskupov. To znamená prakticky nemalo svoj hlas, ktorý by za perzekvované Slovensko hovoril vo svete. A takýmto hlasom sa stala slovenská emigrácia a ?peciálne slovenskí kňazi v diaspóre sa stali takýmto hlasom prenasledovanej Cirkvi v svete“. ??tefan Náhalka bol pre túto úlohu Bohom obdarený. Bol duchovným a kultúrnym mostom, celkom výnimo?nou osobnos?ou“, ?pravda a láska, boli jeho dva hlavné piliere“, hovorí na mikrofón profesorka Hrabovec.

S otcom biskupom A. G. Grutkom

Aj napriek tomu, ?e Mons. Náhalka nebol biskupom, bol v Ríme re?pektovaný vo vysokých kruhoch - ako duchovných, tak aj svetských. Prof. Hrabovec spomína aj jeho úzke vz?ahy s Aldom Morom a jeho rodinou, s Iginom Giordanim ?i Guidom Gonellom. Prof. Hrabovec napokon pripája aj svoje osobné svedectvo: ?V?aka slovenským misiám vo svete som si aj ja zalo?ila rodinu“:

Historik Ivan A. Petranský zo Slovenského historického ústavu v Ríme na seminári hovoril o Mons. Náhalkovi vo vz?ahu k slovenskej vede vo Ve?nom meste. ?Je naozaj zaujímavé, ?e ?tefan Náhalka sa popri v?etkých svojich povinnostiach dokázal venova? svojej vlastnej vedeckej ?innosti - bádal a publikoval vedecké texty - ale aj organizova? slovenskú vedu v Ríme“, uviedol v rozhovore historik:

O pôsobení Mons. Náhalku v súvislosti so Svetovým kongresom Slovákov, ktorého bol spoluzakladate?om, hovorila histori?ka Beáta Katrebová Blehová z Ústavu pamäti národa. ?Netu?ila som, aký ve?ký vplyv mal na program, koncepciu, aj na personálne zlo?enie Svetového kongresu Slovákov. (...) Bol to geniálny myslite?, svojou mienkou dokázal ovplyvni? dokonca aj zakladate?a Svetového kongresu Slovákov a jeho do?ivotného predsedu ?tefana Romana – naozaj vplyvnú osobnos?, piateho najbohat?ieho mu?a v Kanade“, hovorí v rozhovore histori?ka.

Stru?ný ?ivotopis ?tefana Náhalku

Mons. Náhalka sa narodil v Liptovskej Tepli?ka 16. marca 1916. Gymnázium skon?il v Levo?i. Kňazskú formáciu prijal v  Ríme v Pápe?skom kolégiu sv. Jána Nepomuckého, teologické ?túdiá absolvoval na Pápe?skej lateránskej univerzite. Za kňaza bol vysvätený 19. decembra 1942 v Ríme. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko. Tri roky pôsobil ako kaplán v Ru?omberku a rok spravoval tamoj?iu farnos?. V rokoch 1946-1948 bol tajomníkom spi?ského biskupa Jána Vojta??áka. Po tom, ako v Bratislave získal doktorát z teológie, v rokoch 1948-1950 vyu?oval filozofiu v kňazskom seminári v Spi?skej Kapitule. V dizerta?nej práci sa venoval téme: Láska v duchovnom ?ivote pod?a u?enia sv. Tomá?a Akvinského.

Na cestách po USA s redaktorom Jednoty Jozefom Krajsom

Ako jeden z popredných intelektuálov bol ter?om komunistického re?imu. Takmer tri roky sa musel skrýva? a v máji 1953 unikol do Rakúska a následne do Ríma. Hne? sa stal spolupracovníkom Slovenského katolíckeho ústredia. V roku 1956 sa aktívne podie?al na zalo?ení Slovenského vydavate?stva sv. Cyrila a Metoda, v ktorom vydal a zredigoval desiatky prác slovenských exilových autorov. V roku 1957 sa stal vedúcim Slovenského katolíckeho ústredia. Svätá stolica ho poverila stara? sa o duchovnú slu?bu slovenským emigrantom a mal zorganizova? duchovnú správu medzi Slovákmi v zahrani?í. Pri?inil sa o zalo?enie slovenských katolíckych misií v Anglicku (Londýn) a v Brazílii (Rio de Janeiro a São Paulo). Bol menovaný za delegáta pre duchovnú slu?bu slovenským emigrantom. Zalo?il slovenské katolícke misie v austrálskom Sydney, vo ?vaj?iarskom Morges, Bazileji a Zürichu, vo ?védskom ?tokholme a v nemeckom Mannheime. Na medzinárodných kongresoch o migrantoch referoval o slovenskej emigrácii. V roku 1958 z jeho iniciatívy vznikla kni?ná séria Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedecká ro?enka Slovak Studies.

Mons. Náhalka bol spoluzakladate?om Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a jeho prvým rektorom. Bol tie? mimoriadne publika?ne ?inný, hojne prispieval svojimi nábo?enskými a filozofickými úvahami do viacerých ?asopisov. Ideovo bol stúpencom kres?anského realizmu. Vydal Rímsky misál latinsko-slovenský, ?ím sa umo?nilo uvies? do ?ivota liturgickú obnovu Druhého vatikánskeho koncilu. Zredigoval preklad Nového zákona, ktorý spracoval ?tefan Porúb?an (1968). Svojou mimoriadnou aktivitou zaujíma jedno z najpoprednej?ích miest v dejinách slovenského katolicizmu. Pápe? Pavol VI. ho v roku 1963 vymenoval za monsignora a v roku 1967 za pápe?ského preláta.