Prof. Hrabovec: Slovensk? katolícky exil, antikomunizmus a Pius XII.
Zuzana Klimanová – Pope
Odkedy pápe? Franti?ek sprístupnil dokumenty pontifikátu Pia XII. pre historický výskum, v západnej Európe sa koná viacero vedeckých podujatí. V Ríme 18. januára na jednej z nich vystúpila prof. Emília Hrabovec, ktorá je ?lenkou Pápe?ského výboru pre historické vedy. Téma konferencie na École française de Rome (Francúzsky historický ústav v Ríme) znela: ?Pius XII. a antikomunizmus“. Prof. Hrabovec hovorila o tejto téme v súvislosti so slovenským exilom.
?Pius XII. vnímal zápas s komunizmom, ?i s akýmiko?vek inými kres?anstvu ?i katolicizmu nepriate?skými ideológiami, s materializmom praktickým, ako v prvom rade duchovný zápas. Hovoril o zápase so satanskými silami, ktorých cie?om je vytrhnú? Boha z du?í ?udí“, vysvet?uje prof. Hrabovec. Historikom v Ríme hovorila o tom, ako sa slovenský exil – kňazi, laici, reho?níci, ktorí ?ili nielen v Ríme, ale aj v celej západnej Európe, zapojili do tejto duchovnej mobilizácie, ktorú Pius XII. vyhlásil najprv pri Svätom roku 1950 a potom po?as Mariánskeho roka 1954.
Do tzv. ?Krí?ovej výpravy ru?enca“ sa zapojili tisíce Slovákov, prakticky v?etci, ktorí sa vtedy nachádzali v západnej Európe, ?asto
v primitívnych podmienkach, v lágroch, v provizórnych ubytovniach. Rukou písanými listami sa hlásili k tomu, ?e sa budú denne modli? ru?enec za svojich spolubratov za ?eleznou oponou. Jeden ?tvrtok v mesiaci sa v rímskej Pápe?skej bazilike Santa Maria Maggiore na oltári pred ikonou patrónky Ríma Salus Populi Romani slávili sväté om?e za katolíkov za ?eleznou oponou. Mnohokrát boli om?e obetované za jednotlivých biskupov, ?asto aj za biskupa Vojta??áka. Prof. Hrabovec spomenula aj znovuobjavenie starobylej modlitby Anjel Pána. Propagoval ju pápe?, ktorý vyhlásil prvú krí?ovú výpravu. Pius XII. ju potom znovuobjavil v Mariánskom roku 1954 ako duchovný nástroj v zápase proti novému materializmu, ktorý sa ?íril v 20. storo?í a proti jeho osobitnej politickej podobe – komunizmu.
Slováci sa podie?ali aj na apo?toláte slova – tla?eného i hovoreného. Aj ke? slovenská emigrácia
?z materiálneho h?adiska nemala ni?“ a ?ila v biednych podmienkach – ako emigrácia národa, ktorý nemá vlastný ?tát -, dokázala aj v biede nájs? prostriedky na vydávanie kníh, aj v zahrani?ných jazykoch, aby sa svet dozvedel o utrpení, ale aj o heroizme Slovákov za ?eleznou oponou. Podnikali sériu verejných predná?ok po Taliansku, Nemecku, organizovali výstavy. V Bruseli na Svetovej výstave Mons. Náhalka napríklad dokázal zorganizova? samostatnú ?as? o trpiacej Cirkvi na Slovensku. ?Slovenský exil bol v tomto oh?ade nesmierne agilný“, zdôrazňuje prof. Hrabovec.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
