蜜桃交友

Zatia木 膷o meno Adam, hoci figuruje tie啪 ako v拧eobecné podstatné meno 膷濒辞惫别办, je sú膷as钮ou biblického príbehu o stvorení v jeho druhej verzii u啪 od samého za膷iatku (Gen 2,5), na meno Eva si musí 膷itate木 po膷ka钮 trochu dlh拧ie a Biblia ho pou啪ije iba dvakrát. Adamovu polovi膷ku a pomocní膷ku ozna膷uje Písmo vo vä膷拧ine prípadov iba slovom 啪ena (颈拧拧补). A啪 vo chvíli, ke膹 musia obidvaja po svojej neposlu拧nosti opusti钮 rajskú záhradu, a啪 vtedy ju Adam nazve menom Eva (Gen 3,20).

Pod木a biblického rozprávania Adam nazval menom v拧etok dobytok, v拧etko nebeské vtáctvo a v拧etku po木nú zver (Gen 2,20), ale ke膹 prvýkrát s ú啪asom uvidel svoju partnerku,

sebe rovnú pomoc, menom ju nenazval. Výrazom 啪ena (颈拧拧补), ktoré v hebrej膷ine ve木mi úzko súvisí so slovom mu啪 (颈拧) len vyjadril, 啪e sú si obaja rovní, a 啪e patria k sebe. Nazývanie menom je v biblickom príbehu o stvorení vyjadrením moci a nadvlády. Ke膹啪e teda mu啪, Adam nazýva svoju 啪enu Evou a啪 po hriechu, znamená to, 啪e a啪 neposlu拧nos钮 Stvorite木ovi vniesla do ich vzájomného vz钮ahu napätie, disproporciu a nadvládu. Len hriech priviedol Adama k tomu, 啪e sa k seberovnej 啪ene správal nadradene a pový拧ene. Presne ako to kon拧tatuje i sám Stvorite木, ke膹 啪ene objas艌uje dôsledky jej priestupku: 鈥濰oci bude拧 po mu啪ovi tú啪i钮, on bude vládnu钮 nad tebou鈥� (Gen 3,16).

Av拧ak i v tomto prípade musí mu啪 uzna钮, 啪e bez 啪eny sa nepohne. K menu Eva, ktoré Adam dáva svojej 啪ene, pripája biblický text vysvetlenie plné nádeje a 啪ivota. Dostala meno Eva, lebo je matkou v拧etkých 啪ijúcich (Gen 3,20).

Kým o Adamovom vnútornom svete sa 膷itate木 biblického príbehu nedozvie takmer ni膷, v prípade Evy prekvapuje hne膹 nieko木ko pozoruhodných detailov. Za prvé, biblický príbeh neprezrádza, aké informácie mala Eva o strome poznania dobra a zla, av拧ak z príbehu nevyplýva, 啪e by rástol priamo uprostred záhrady. Tam 鈥� doslovne pod木a textu 鈥� rástol strom 啪ivota (Gen 2,9). Umiestnenie stromu poznania zostáva neupresnené. Z rozhovoru s hadom ale vyplýva, 啪e v 啪eninom pojatí rastie zakázaný strom priamo uprostred záhrady. Otvára sa preto pred nami otázka, ako je mo啪né, 啪e zo v拧etkých krásnych stromov sa práve tento zakázaný stal stredobodom 啪eninej pozornosti.

Za druhé, Stvorite木ov výslovný zákaz sa týkal iba jedenia ovocia. O dotykoch Boh ni膷 nepovedal. V podaní 啪eny je ale zákaz omnoho 拧ir拧í. Údajne sa nesmie ovocia ani dotýka钮. 膸al拧ia otázka preto znie: Ako pr颈拧la 啪ena k tomuto nepodlo啪enému výkladu?

Nakoniec, tretí poh木ad do Evinho vnútra sa 膷itate木ovi naskytne pri narodení Kaina. Na za膷iatku 拧tvrtej kapitoly 膷ítame: 鈥濧dam potom poznal svoju 啪enu Evu a ona po膷ala a porodila Kaina a povedala: »Získala som 膷濒辞惫别办a od Pána«鈥� (Gen 4,1). Evin výraz, ktorý sloven膷ina prekladá slovom 鈥瀦íska钮鈥� (kana), Biblia be啪ne pou啪íva pre kúpno-predajné vz钮ahy, vtedy, ke膹 sa nie膷o kupuje za peniaze alebo za inú protihodnotu. Znamená to teda, 啪e Eva vo vz钮ahu k Bohu i vo vz钮ahu k Adamovi z logiky vzájomného v膹a膷ného obdarovávania prepla do logiky obchodnej výmeny? Biblický text na túto otázku neodpovie. Evine podozrivé my拧lienkové pochody v拧ak stavajú 膷itate木a pred rozhodnutie, 膷i chce by钮 pozorný k Bo啪iemu slovu a vníma钮 realitu vo svetle Bo啪ej pravdy, alebo sa 鈥� podobne ako Eva 鈥� nechá zvies钮 na scestie svojimi vlastnými my拧lienkami, ktoré nie v啪dy odpovedajú objektívnej skuto膷nosti.