蜜桃交友

Stvorite? utvoril z hliny zeme ?loveka, vdýchol mu ?ivot a umiestnil ho v rajskej záhrade, aby ju obrábal a strá?il, ale tie?, aby slú?il a ochraňoval (Gen 2,7.15). U? vo chvíli, ke? sa ?lovek za?al zú?astňova? na diele Stvorite?a tým, ?e dával v?etkým tvorom mená, v?ak Boh usúdil, ?e ?loveku nie je dobre samému (Gen 2,18), ale potrebuje pomoc, ktorá sa

 mu vyrovná.

Slovo pomoc v be?nom pou?ití obvykle evokuje nie?o ved?aj?ie, nie?o druhoradé a ?asto i trochu nevítané. K pomoci sa obvykle uchy?ujeme a? vtedy, ke? si sami nevieme rady, lebo to u? inak nejde. I prvá pomoc je nie?o, ?o by ?lovek v ?ivote najrad?ej nikdy nepou?il. Hebrejské slovo ezer, ktoré pou?íva biblický príbeh o stvorení v?ak nemá s podobnými negatívnymi konotáciami ni? spolo?né. V Biblii nie je pomoc trpne prijímané nutné zlo. Pomoc ?i pomocník – ezer je ve?mi dôle?itá funkcia. V kontexte zápasov a bojov toto slovo ozna?uje spojenca a vo vä??ine prípadov, ako napríklad v mnohých ?almoch, je ako pomoc ?i pomocník vzývaný sám Najvy??í.

Pomoc – ezer, ktorú Adam potrebuje, je teda odkazom na samotného Boha. Ke? teda Stvorite? v knihe Genezis kon?tatuje, ?e Adam potrebuje pomoc, ktorá mu bude podobná, nenazna?uje tým, ?e by bol Adam neschopný ?i ne?ikovný. Nechystá sa mu nanúti? barli?ku, ktorú bude musie? trpne zná?a?, lebo mu bude pripomína? jeho nedostato?nos?, ale hodlá mu e?te viac otvori? prístup k plnosti ?ivota.

Vä??ina prekladov ozna?uje ?as? Adamovho tela, ktorú Stvorite? pou?íva k získaniu takejto pomoci, slovom rebro. Predstava zakrivenej rebrovej kosti viedla niektorých starovekých komentátorov biblického textu k názoru, ?e ?ena by sa mala pred mu?om skláňa?, preto?e i rebrová kos? je ohnutá. Biblický text v?ak ?iadnu oporu k takému názoru neposkytuje. Hebrejské slovo (cela), ktoré je v príbehu pou?ité, toti? skôr ne? jedinú rebrovú kos? ozna?uje celý bok, ?i polovicu. Aj grécka Septuaginta prekladá hebrejský výraz na tomto mieste slovom pleura, ktoré znamená bok. Mimochodom, to isté grécke slovo pou?íva evanjelista Ján ke? hovorí o Je?i?ovom prebodnutí na krí?i. V tejto súvislosti isto nikomu nenapadlo predstavova? si len jednu rebrovú kos?.

Adamova pomoc je teda takpovediac jeho druhou polovicou. Naviac, doposia? Bo?iu stvorite?skú ?innos? v knihe Genezis popisovali tri slovesá: stvori? – bara, urobi? – asa a sformova? – jacar. To posledné z nich, ktoré popisuje tie? prácu hrn?iara, vyjadruje, ako Stvorite? z prachu zeme sformoval ?loveka Adama. V prípade ?eny v?ak prichádza na rad e?te iné, ?tvrté sloveso – postavi?, vybudova? – bana. Vzájomný vz?ah medzi Adamom a jeho pomocou je teda vz?ahom podobnosti, intimity a komplementarity, ktorá sa dostáva do daru, ale zároveň i buduje. A? v tomto vz?ahu je ?lovek utvorený z prachu zeme prvýkrát ozna?ený ako mu?. I jeho pomoc, jeho polovi?ka, je prvýkrát ozna?ená ako ?ena. Obidvoch – mu?a i ?enu mo?no definova? len na základe vz?ahu jedného k druhému.

Po Adamovom obdivnom zvolaní nasleduje dodatok, o ktorom sa nedá jednozna?ne poveda?, ?i pochádza od Adama, ?i je slovom rozpráva?a biblického príbehu, alebo ho dokonca vyslovuje sám Stvorite?: ?Preto mu? opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej man?elke a budú jedným telom“ (Gen 2,24). V ka?dom prípade ale z h?adiska starovekej orientálnej mentality obsahuje ve?mi prevratné posolstvo.

V patriarchálnej starovekej spolo?nosti ?lenovia jednej domácnosti podliehali hlave rodiny. Av?ak vo chvíli, ke? sa mu? o?enil, u? nebol viazaný k pôvodnej rodinnej jednotke, ale k svojej man?elke. Na prvý poh?ad len technická poznámka v knihe Genezis bola teda zárukou toho, ?e vydatá ?ena nebude pova?ovaná len za jednu z polo?iek na zozname hnute?ného majetku svojho mu?a. Hoci ?ena prichádzala býva? do pôvodnej domácnosti svojho man?ela, kniha Genezis jej garantovala, ?e jej slovo bude ma? váhu, jej man?el na ňu musí bra? oh?ad a jej názor má ma? dokonca prednos? pred názormi man?elových rodi?ov.