蜜桃交友

Tretia adventná nede?a – 17.12.2023

Evanjelium pod?a Jána bolo napísané na konci prvého storo?ia. V tom ?ase tak v Palestíne, ako aj v Malej Ázii, v?ade tam, kde bola komunita ?idov, boli aj ?udia, ktorí boli

v kontakte s Jánom Krstite?om alebo ktorí boli ním pokrstení (Skutky 19,3). Jánovo pôsobenie a aktivity boli ve?mi podobné Je?i?ovmu, obaja ohlasovali príchod krá?ovstva (Mt 3,1-2) a po?adovali obrátenie (Mt 4,17).

V úryvku z evanjelia sv. Marka, o ktorom sme meditovali minulý tý?deň, bolo stredobodom Jánovo kázanie na pú?ti, krst obrátenia a potreba radikálnej zmeny mentality. Tu, vo ?tvrtom evanjeliu, v slávnostnom prostredí Jánovho prológu, po hymne Logos-Svetlo sveta, sa nám Ján predstavuje ako ??lovek poslaný Bohom“, aby vydal svedectvo.

U? prvé kres?anské komunity sa sna?ili pochopi? Jánovo poslanie a jeho spojenie s tým, ?o robil Je?i?. Zvedavci mu dali mená k?ú?ových ?idovských postáv - Krista, Eliá?a a Proroka, od ktorých sa o?akávalo, ?e prídu v posledných dňoch.

Kristus, gr. preklad hebrejského titulu ?Mesiá?“, bol z Dávidovho rodu, ten, od koho sa o?akávalo, ?e príde na konci ?asov, aby obnovil Dávidovo krá?ovstvo.

Eliá? bol jedným z ve?kých prorokov, vzatý do neba na ohnivom voze a mal sa vráti? na konci ?asov.

S?ub, ktorý bol daný Moj?i?ovi, ?e Boh vzbudí v budúcnosti proroka ako Moj?i?, sa, pod?a niektorých, naplnil v Jánovi. On v?ak tieto úlohy odmieta a namiesto toho o sebe hovorí ako o hlase a je opísaný ako svedok[1].

Úryvok, o ktorom dnes rozjímame (Jn 1,6-8.19-28), spája dve ?asti evanjelia sv. Jána, ?as? teologického prológu (Jn 1,1-18), a naratívneho prológu (Jn 1,19-2,11). Perikopu mo?no rozdeli? do ?tyroch ?astí:

? Jn 1,6-8: Ján vydáva svedectvo o svetle

? Jn 1:19-21: Ján nie je ten, za koho ho pova?ujú ostatní

? Jn 1,22-24: Ján pripravuje cestu Pánovi

? Jn 1,25-28: Význam krstu

Ján vydáva svedectvo o svetle

Prológ k ?tvrtému evanjeliu vyhlasuje, ?e ?ivé Bo?ie Slovo je prítomné v?ade a ?iari v tme ako svetlo ka?dému ?loveku. Temnota sa ho sna?í uhasi?, ale nedarí sa jej to (Jn 1,15), preto?e bez Boha nemô?eme dlho ?i?. Tú?ba h?ada? Boha, sa v?dy nanovo, rodí v ?udskom srdci. Ján Krstite? stojí na rozhraní medzi Starým a Novým zákonom: je posledným z prorokov starej zmluvy a prvým, kto ohlasuje evanjelium (Lk 3,18). Je zárukou pokra?ovania viery predkov a svedkom zákona a prorokov, a zároveň ohlasovate?om a svedkom Je?i?a Krista. Pri?iel, aby pomohol ?u?om objavi? túto ?iarivú prítomnos? Slova Bo?ieho v ?ivote[2].

Ján je mu? bez akejko?vek sociálnej alebo nábo?enskej príslu?nosti. Jeho príchod na svet a jeho pôvod je tichý. Je to ?lovek ?poslaný Bohom“ a ?svedok“. Je predstavený ako ?apo?tol/poslaný“[3] (gr. apestalmenos) Bohom, autentickým svedkom poslu?nosti.

Ján je svedok, ktorý sa nesna?í presadi?. Je si vedomý svojho poslania, ktoré mu bolo zverené, a vie, ?e je len ?hlas“ a nie ?Slovo“. Jasne ukazuje, ?e je decentralizovaný ?lovek, preto?e vie, ?e Kristus je v centre. Jeho svedectvo (gr. marturia) bolo také dôle?ité, ?e si mnohí mysleli, ?e on je Kristus - Mesiá? (Jn 1,20). Z tohto dôvodu Prológ ?pecifikuje: ?Ján nebol svetlom! Pri?iel vyda? svedectvo o svetle!“

Ján nie je ten, za koho ho pova?ujú ostatní

Od synoptikov vieme, ?e Ján Krstite? zostúpil z Judskej pú?te, z pustých vrchov západne od M?tveho mora, a s apokalyptickou horlivos?ou ohlasoval deň súdu. Udelil krst tým, ktorí prijali jeho posolstvo a uznali svoje hriechy. Evanjelistu v dne?nej pasá?i zaujíma Krstite? skôr ako ohlasovate? Je?i?a a prvý svedok Slova. Ján je teraz vypo?úvaný ?idmi, ktorí chceli zisti?, kto to bol, ten kto krstil ?udí na pú?ti a pri?ahoval to?ko ?udí zo v?etkých strán.

Ján dáva tri negatívne odpovede, ktoré sú ?oraz stru?nej?ie. Priznal a nezaprel: ?Ja nie som Kristus“. Pre seba si nárokuje len úlohu zvestovate?a, ?ím v?etku svoju pozornos? sústredí na toho, kto má prís?. Nikdy nevysloví kladnú vetu obsahujúcu výraz ?Egó eimi“, ?Ja som“, preto?e to patrí Je?i?ovi ako jeho sebazjavenie.

Ján pripravuje cestu Pánovi

Po výsluchu Ján vysloví kladné vyhlásenie a pou?ije text z Deuteroizaiá?a (Iz 40,3), s ktorým sa stoto?ňujú v?etci synoptici[4]. Potvrdzuje svoju identitu, pozitívne sa definuje vo svojej prorockej úlohe toho, kto musí pripravi? cestu tomu, kto príde. Musí pripravi? cestu, aby Boh pri?iel k svojmu ?udu. Jeho krst a jeho kázanie na pú?ti otvorili srdcia ?udí, zní?ili ich pýchu, naplnili ich prázdnotu a tak ich pripravili na Bo?í zásah.

Prvýkrát sú tu spomenutí farizeji, ?o hne? v úvode Jánovho evanjelia nazna?uje, kto sú úhlavní nepriatelia Jánovej ?innosti (4,1-3), a ukazuje, komu je najmä ohlásenie Mesiá?a ur?ené.

Význam krstu

V odpovedi Ján zni?uje svoj krst iba na obrad o?isty. Voda patrí do fyzického sveta a mô?e ma? kontakt len ??s tým, ?o je fyzické, Duch preniká do vnútra ?loveka. Voda mô?e symbolizova? premenu, ale Duch, ktorý je bo?skou silou, je jediný, kto to mô?e dosiahnu?.

Pasá? kon?í odkazom na miesto, kde Ján sved?il(Betánia)[5]. Uzavretie pasá?e geografickým odkazom je v Jánovom evanjeliu be?né.

A na záver...Gaudete (Radujte sa)!

Na na?ej adventnej ceste sme sa dostali do nedele ?Gaudete“. Latin?ina rozli?uje ?gaudium“ - legitímnu a trvalú spokojnos?, od ?laetitia“ - povrchného pohybu nálad. Pápe? Benedikt XVI. povedal: ?Skuto?ná rados? nie je ovocím zábavy, ale je spojená s nie?ím hlb?ím, teda so vz?ahom s Bohom. Ka?dý, kto sa vo svojom ?ivote stretol s Kristom, za?ije vo svojom srdci pokoj a rados?, ktoré nikto ani ?iadna situácia nedoká?e zmeni?. […] Skuto?ná rados? nie je len prechodný stav du?e, ani nie?o, ?o ?lovek dosiahne vlastnou silou, ale je to dar, a rodí sa zo stretnutia so ?ivou osobou Je?i?a, z miesta, ktoré vyhradzujeme pre Ducha Svätého, ktorý vedie ná? ?ivot[6].

Návrhy na meditáciu

Svedectvo Jána Krstite?a nás núti zamyslie? sa nad významom toho, akými sme u?eníkmi  a svedkami evanjelia. Svet potrebuje svedkov, prorokov, nepohodlných ?udí, ktorí mo?no bez príli?ných ozdôb, bez príli?ného mno?stva oficiálnych hierarchických príkazov, oznamujú, ?e Kristus je u? medzi nami.

Som ochotný/á podstúpi? riziko, ?e sa stretnem so Slovom, ktoré nie je knihou, ale je to Je?i?, ktorý ma volá, aby som ho nasledoval/a?

Ná? svet nie?o h?adá, ka?dý ?lovek h?adá nie?o alebo niekoho, kto dáva zmysel jeho ?ivotu. ?asto po?úvame, ?e zmyslom ?ivota je ma? ve?a vecí, ve?a peňazí, u?íva? si, ma? moc nad ostatnými...?e budeme ??astní, ak budeme úspe?ní...

Som ochotný/á zaniknú?, aby mohla by? odhalená sila Slova, to znamená, som ochotný/á da? priestor a vedenie iným a spolupracova? s nimi, aby mohli splni? svoju úlohu?

Skuto?ná rados? je pozna? na?e miesto v Bo?om pláne, ako Ján. Niektorým z nás mô?e trva? roky premý??ania a h?adania tohto miesta a skuto?nej radosti.

Poznám svoje miesto? H?adám ho vo svojom ?ivote?

[1] Neskôr v evanjeliu, sa Ján opisuje ako ?priate? ?enícha“ (3,28-30). V tých ?asoch bol priate? ?enícha ten, kto chodil do domu budúcej nevesty a bol ‘hlasom’ a svedkom ?enícha. Bol to priate?, ktorý vyzdvihoval prednosti ?enícha otcovi nevesty v nádeji, ?e otec dá súhlas na sobá?. Priate? potom viedol v?etky rokovania o vene, dni svadby at?. Priate? sa úplne sústredil na tú?bu ?enícha. Týmto spôsobom Ján odha?uje jeden z prvých obrazov Je?i?a vo svojom evanjeliu - Je?i? je dlho o?akávaným ?eníchom Izraela, prejavom Bo?ej lásky a tú?by. Hne? po Jánovom svedectve je prvým verejným konaním Je?i?a ú?as? na svadbe a poskytovanie hojného vína, ?o bola v skuto?nosti úloha ?enícha.

[2] Pápe? Franti?ek ho opisuje takto: Je to ve?mi významná postava, ktorá slú?i ako spojenie medzi Starým a Novým zákonom. Pre synoptické evanjeliá je ?predchodcom“, tým, kto pripravuje príchod Pána tým, ?e predur?uje ?udí na obrátenie srdca a na prijatie Bo?ej útechy, ktorá je teraz blízko. Pre Evanjelium pod?a Jána je ?svedkom“, nako?ko nám dáva spozna? v Je?i?ovi toho, ktorý prichádza zhora, aby nám odpustil hriechy a urobil zo svojho ?udu nevestu, ohlasovanie nového ?udstva.

[3] Iz 6,8; Jer 25,4

[4] Mt 3,3; Mk 1,3; Lk 3,4.

[5] Betánia nie je mesto pri Jeruzaleme (11,18), ale miesto v Zajordánsku, po ktorom nezostala ani stopa. Jeho názov sa v?ak hodí na symbolickú interpretáciu: bet-aniyyah, ?dom odpovedí/svedkov“, ?o je odvodený názov, ktorý by bol ve?mi vhodný pre miesto, kde Ján Krstite? vydal svedectvo o Je?i?ovi.

[6] Benedikt XVI, Angelus, 11.12.2011