蜜桃交友

Druhá adventná nede?a – 10.12.2023

O evanjeliu sv. Marka sme si u? nie?o povedali minulý tý?deň. Dnes nám liturgia ponúka prvých osem ver?ov tejto radostnej zvesti Je?i?a Krista, Bo?ieho Syna.

Evanjelista nestrácal ?as dlhými úvodmi, ale okam?ite predstavil Jána Krstite?a. Od ?ias objavenia zvitkov (rukopisov) od M?tveho mora vieme, ?e v Izraeli boli mnohí, ktorí o?akávali príchod Bo?ieho Krá?ovstva. Jednou takou skupinou bola aj komunita Kumránu, ktorá nielen ?ila v tomto o?akávaní, ale tie? praktizovala o?istné rituály. Hoci neexistujú dôkazy o tom, ?e by bol Ján sú?as?ou tejto skupiny, jeho posolstvo a správanie sú podobné. Ohlasuje a o?akáva príchod Niekoho vä??ieho a mocnej?ieho ako je on a vyzýva k pokániu:  Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! (Mk 1,1-8)

Vä??ina biblistov sa zhoduje na tom, ?e prvých trinás? ver?ov evanjelia (Mk 1,1-13), do ktorého patrí ná? text (1-8), je Prológom k ohlasovaniu Bo?ej radostnej zvesti.

Mô?eme ich rozdeli? do troch scén, ktoré zodpovedajú trom ve?kým ?astiam evanjelia: 

(i) 1,2-8 : 1,14-14,50 Ohlasovanie Krstite?a pripravuje ohlasovanie Je?i?a, v?aka ktorému Bo?ie krá?ovstvo je u? prítomné, ukazuje svoju moc, a nap?ňa tú?bu ?loveka po spáse. 

(ii) 1,9-11 : 14,51-15,57 Krst vo vodách Jordánu pripravuje krst ?krvou“, ktorý vyvrcholí v umu?ení a smrti Je?i?a. 

(iii) 1,12-13 : 16,1-8 Premena pú?te na pôvodný raj pripravuje premenu Golgoty; miesto trestu smrti, na miesto ohlasovania nádeje.

Text dne?ného evanjelia mô?eme rozdeli? do ?tyroch ?astí:

? Mk 1,1: Otvorenie a názov evanjelia pod?a Marka

? Mk 1,2-3: Citát zo Starého Zákona

? Mk 1,4-5: Obsah a dôsledky kázania Jána Krstite?a

? Mk 1,6-8: Význam kázania Jána Krstite?a

Otvorenie a názov evanjelia pod?a Marka

Arché, je grécky výraz, ktorý mô?e ma? viacero významov: za?iatok, východisko, základ, pôvod. Toto slovo pou?il aj Ján vo svojom prológu (Jn 1,1.2) a nachádza sa na za?iatku prvej biblickej knihy Genezis (Gn 1,1). Marek ho pou?íva v dvoch zásadných momentoch svojho u?enia, v 10,6 : kde hovorí o vz?ahu mu?a a ?eny, a v 13,8.19: v Je?i?ovej eschatologickej re?i. Pre evanjelistu je za?iatok evanjelia termínom, ktorý má nielen chronologickú, ale aj teologickú hodnotu: malo svoj za?iatok, vývoj a stále rastie pod vnuknutím Ducha.

Evanjelium[1]- Je?i?ov príbeh, nie je len jednou novinkou medzi mnohými inými, ale dobrou správou, samotným Je?i?om, radostnou zves?ou pre v?etkých (1,14-15).

Je?i?, ktorého meno v hebrej?ine znamená Boh zachraňuje, je Je?i? Nazaretský, syn tesára, syn Márie, brat Jakuba, Jozesa, Judá?a a ?imona, ktorých sestry sú tie? známe (6,3) - skuto?ný mu?, a predsa taký jedine?ný.

Kristus znamená Mesiá? (gr.), a Pomazaný (heb.). Pre ?idov bol Pomazaný ten ?lovek, ktorého si Boh vybral, aby ustanovil jeho krá?ovstvo. Je?i? sa s týmto titulom nestoto?ňoval, preto?e mnohí ho interpretovali ako politického oslobodite?a, ?loveka s mocou. Tento titul prijal a? ke? bol odsúdený (14,61-62). Tieto dva pojmy (Je?i? a Kristus) sú spojené iba tu a jediný raz v celom Markovom evanjeliu.

Výraz Syn Bo?í bol v ?ase Je?i?a ekvivalentný synovi Dávida (2Sa 7,14). Tento titul sa nachádza tu (1,1), v ústach stotníka pod krí?om (15,39), v Otcovom hlase pri krste (1,11) a pri Premenení (9,7). Marek upresňuje, na stránkach celého svojho evanjelia, ?e ono má len jeden zámer, a to hovori? o Bo?om Synovi, Je?i?ovi Nazaretskom.

Citát zo Starého Zákona

Citát[2], pripisovaný Izaiá?ovi (v. 2), je v skuto?nosti súborom textov z troch biblických kníh: Exodus (23,20), Izaiá? (40,3) a Malachiá? (3,1)[3], ktoré hovoria o nádeji ?udu. Pre Marka je semenom radostnej zvesti nádej, ktorú v ?u?och vzbudili ve?ké zas?úbenia, ktoré dal Boh v minulosti prostredníctvom prorokov. Jána predstavuje ako posla, ktorý predchádza Pánovmu príchodu, a zároveň ako hlas ohlasujúci slobodu od väzenia a vyhnanstva.

Cesta Pána v citáte proroka útechy skôr predstavovala návrat vyhnancov z Babylonu[4]. Marek zachytáva dvojaký význam cesty: cesta ako priestor na chodenie, cestovanie, premiestnovanie sa[5], ale tie? cesta ako proces nasledovania - u?eníctva[6].

Pú?? má v Biblii ?asto význam ako miesto, ktoré umo?ňuje stretnutie a rozhovor s Bohom. V Izaiá?ovom texte je to miesto, kde musí by? pripravená cesta pre Pána. Pre Marka je to miesto, kde sa Ján pohybuje a pracuje.

Obsah a dôsledky kázania Jána Krstite?a

Mohli by sme poveda?, ?e Ján svojím u?ením a krstom vyprovokoval ve?ké ?udové hnutie. Celý región (gr. pasa) Judei a v?etci obyvatelia (gr. pantes) Jeruzalema[7] sa ponáh?ali k vodám Jordánu. Vidíme tu prvé znaky, ktoré hovoria o univerzálnosti prijatia posolstva.

Ján teda ohlasoval krst[8] obrátenia (v. 4) [gr. metanoia; heb. shuv, znamená ?vráti? sa/odpovedat/reagova?“], na odpustenie hriechov (v. 5). Pozýval k zmene mentality, postoja, ktorá je tie? znakom tú?by stretnú? Pána, ktorý prichádza.

Tieto typické prvky starozákonného prorockého kázania: obrátenie ?loveka a Bo?ie odpustenie, spolu úzko súvisia. To znamená, ?e ?lovek sa vracia k Bohu a Boh sa vracia k ?loveku. Boh prichádza na cestu milosrdenstva a odpustenia a stretnutie sa uskuto?ní len v?aka jeho milosti a jeho h?adaniu ka?dého ?loveka, nie v?aka iniciatíve ?loveka.

Krstite? svojim krstom ponoril kajúcnika do vody, zatia? ?o Je?i? ho ponorí do samotného bo?ského ?ivota, do Ducha Svätého. Ako voda pôsobí na telo, Duch vykonáva svoje o?is?ujúce pôsobenie na du?e. Dar Ducha[9], ako ohlásili u? proroci, bol jednou z charakteristík mesiá?skej doby. Mesiá?, ktorý má prís?, je jediný, kto mô?e vlia? Ducha, a tak za?a? nové a definitívne stvorenie (Ez 37).

Mo?no sa zdá zvlá?tne, ?e Marek hovoril, ?e Ján krstil ?na pú?ti“, kde prirodzene nie je voda. Evanjelista pozýval ?udí, aby vykonali predov?etkým morálnu ‘operáciu’ krstu a obrátenia, ktorá sa má uskuto?ni? v ich srdciach.

Význam kázania Jána Krstite?a

V. 6 hovorí o spôsobe ?ivota, aký viedol Krstite? a predstavuje ho ako pravého Bo?ieho mu?a. Oble?enie z ?avej srsti predstavuje silu a odolnos?. Ko?ený opasok okolo bokov symbolizuje zdr?anlivos? a striedmos?. Kobylky pripomínajú rany Egypta a divoký med evokuje to, ?o bolo opísané ako mlieko, ktoré tieklo v krajine, ktorú Boh zas?úbil Abrahámovi a jeho potomkom.

Vo vv. 7-8, evanjelista opisuje ve?kos? Krstite?a a jeho vedomie umen?ovania sa, jeho pripravenos? postavi? sa za Majstra a prija? krst, ktorý mô?e da? iba Je?i?, a to v Duchu Svätom.

Výraz opisó (za mnou) pou?íva Je?i?, ke? pozýva u?eníkov, aby ho nasledovali (1,17). Ján je prvým Je?i?ovým u?eníkom a jeho ?ivot by v skuto?nosti bez Je?i?a nemal zmysel. Tým, ?e opisuje Je?i?a ako mocnej?ieho, predstavuje ho ako postavu ve?kej moci (1,22.27) a ako toho, kto je schopný vyplieni? dom silného mu?a (3,20-27).

Zohnú? sa a rozviaza? mu remienok na obuvi[10]: je to obraz, ktorý evokuje vz?ah medzi pánom a otrokom[11]. Táto veta tie? pripomína gesto, ktoré bolo urobené pri ?iadosti o súhlas zosobá?i? sa s vdovou po bratovi (Dt 25,1-5; Rt 4,7-10). Bol to ?idovský zákon levirátu: vyzu? sandále znamenalo privlastni? si právo man?ela[12]. Ján toto právo nemá. Nevestu pripravuje a o?is?uje, aby bola hodná prichádzajúceho ?enícha, no nemá zákonnú moc privlastni? si ju. Nezaujme miesto Mesiá?a, je len priate?om ?enícha, ktorý sa raduje, ke? po?uje jeho hlas, a je pozvaný ‘ubúda?, aby On  rástol (Jn 3, 27-30)[13].

Návrhy na meditáciu

Hlas nájdeme v Biblii, napr. v Ex 5, 2; Dt 28,1,15 - Pánov hlas; ? 26,7 - hlas modliaceho sa. Známa epizóda, ktorá hovorí o dôle?itosti ?udského hlasu pri vnímaní posolstva, sa nachádza v Novom zákone, a je to Máriina náv?teva u Al?bety (Lk 1, 44). Máriin hlas vysta?il na to, aby Krstite? v matkinom lone tancoval od radosti.

1. Aké hlasy by som chcel/a denne po?úva??

2. Ako vnímajú iní môj hlas?

Cesta vysvet?uje ?ivot u?eníka, ktorý je od prírody pútnik. V Skutkoch apo?tolov sa kres?anská viera nazýva ?cesta“ (Sk 16,17). Je?i? o sebe hovorí, ?e on je cesta (Jn 14,6).

1. Kto mi po?as môjho ?ivota ukázal cestu k Je?i?ovi?

2. Pomohol/hla som niekomu objavi? v ?ivote správnu cestu - dobrú zves? o Bohu? Bol/a som pre niekoho predchodcom ako Ján?

3. Aké sú moje cesty? Sú ploché, alebo sú plné kopcov a hôr, a preká?ajú nielen nasledovaniu, ale aj poh?adu na Pána?

Pú?? je obrazom nekone?na. Tí, ktorí ?ijú na pú?ti, ?ijú v tichu, samote, preto?e sa nechávajú nav?tívi? Tajomstvom. Pú?? o?is?uje a oslobodzuje. Je zakorenená v podstate, stavia ?loveka pred Pravdu.

1. Pre?o sa zámerne nechávam vz?a?ova? od Boha hlukom sveta, neusporiadanými vz?ahmi, tú?bou po majetkum?

2. Vyh?adávam po?as dňa ticho a samotu ‘pú?te’, aby som objavil/a Pravdu

[1] Slovo evanjelium (euanghélion) bolo v ?ase, ke? Marek písal, dobre známe. Jeho pôvodný význam ozna?oval posla radosti, ktorý niesol správu o ví?azstve, o mierovej zmluve. Potom sa tento výraz pou?íval v kulte cisára, ktorý sa za?al Augustom, a stal sa ‘odborným’ výrazom pre v?etky správy o cisárovi (jeho zákony, jeho prejavy, najmä správy o jeho narodení a tróne), lebo pod?a vtedaj?ej mentality bol spasite?om, dobrodincom, bohom. Preto evanjelista, ktorý pou?íva toto slovo, poukazuje na to, ?e medzi mnohými evanjeliami, ktoré kolovali o rímskom cisárovi v jeho dobe, a medzi mnohými dobrými správami, je iba tá, ktorá sa týka Je?i?a, Mesiá?a, Bo?ieho Syna, základom a princípom, a teda aj najvy??iou rados?ou ka?dej ?ivej bytosti.

[2] Z citovaných textov vyplýva, ?e Markovi ?itatelia poznali obsah aj spôsob citovania Starého zákona. Je to tie? znak vysokej úrovne vzdelania medzi ?idmi a ?idovskými kres?anmi prvého storo?ia. Historik Joseph Flavius ????pí?e: Zákon prikazuje, aby sa [deti] nau?ili ?íta? a aby sa nau?ili zákony aj skutky svojich predkov.

[3] Marek ich pripísal Izaiá?ovi, ako najznámej?iemu zo starovekých prorokov.

[4] Iz 40,3; 42,16,19; 48,17; 49,11; 51,10.

[5] Mk 2,23; 4,4.15; 6,8; 8,3; 10,17; 10,46.

[6] Mk 8,27; 9,33-34; 10,32; 10,52; 11,8; 12,14. V Skutkoch 9:2 sa prví kres?ania nazývajú ?stúpenci tejto Cesty (tí, ktorí nasleduju Krista“.

[7] Evanjelista svojim ohlasovaím oslovuje ve?ké publikum, do ktorého patria v?etci obyvatelia hlavného mesta a celého regiónu (tu treba chápa? Judeu ako krajinu ?idov, ktorej sú?as?ou je aj Galilea). Marek mo?no tro?ku preháňa, no ve?kú ob?ubu, ktorú mal Ján Krstite?, dosved?uje aj Jozef Flavius.

[8] Krst, ponorenie do vody, bol be?nou ?idovskou praxou ako spôsob o?isty pred ú?as?ou na ve?kých nábo?enských sviatkoch. Ján aplikuje tento rituál na tú?bu po pokání ako prípravu na prichádzajúce Krá?ovstvo.

[9] Iz 11,2; 44,3; Jl 3,1; Za 12,10; 13,1; Ez 11,19; 18,31; 36,25-29.

[10] Tento výraz je jednohlasne spomenutý u v?etkých evanjelistov a tie? v Sk 13:25.

[11] Rabín Joshua Ben Levi v babylonskom Talmude povedal: V?etky slu?by, ktoré robí otrok pre svojho Pána, musí robi? ?iak pre svojho Majstra, s výnimkou rozväzovania sandálov.

[12] V tom ?ase, ke? ?ena zostala po man?elovi ovdovená bez detí, mal ?vagor povinnos? ?da? potomstvo m?tvemu bratovi“. Die?a narodené z tohto zväzku malo ma? meno zosnulého man?ela. I?lo o ochranu ?eny, ktorú v tomto prípade neposlali spä? do pôvodnej rodiny, ktorá si ne?elala, aby sa vrátila, a bola ochranou dedi?stva rodinného klanu. V prípade odmietnutia sa konal tzv. obrad Halitsa, po?as ktorého musela ?ena nap?u? ?vagrovi do tváre a vyzu? mu jednu z topánok, To znamemalo oslobodenie oboch protagonistov od ich vzájomného záväzku.

[13] Od prorokov, najmä od Hozeá?a, sa vz?ah medzi Bohom a jeho ?udom pova?oval za man?elský vz?ah: Boh bol ?eníchom a ?ud nevestou. Ale pre hriechy spáchané touto man?elkou bolo toto spojenie preru?ené, tak?e ?udia boli ako ?vdovy“ Bo?ie.