蜜桃交友

Druhá adventná nede木a 鈥� 10.12.2023

O evanjeliu sv. Marka sme si u啪 nie膷o povedali minulý tý啪de艌. Dnes nám liturgia ponúka prvých osem ver拧ov tejto radostnej zvesti 闯别啪颈拧a Krista, Bo啪ieho Syna.

Evanjelista nestrácal 膷as dlhými úvodmi, ale okam啪ite predstavil Jána Krstite木a. Od 膷ias objavenia zvitkov (rukopisov) od M艜tveho mora vieme, 啪e v Izraeli boli mnohí, ktorí o膷akávali príchod Bo啪ieho Krá木ovstva. Jednou takou skupinou bola aj komunita Kumránu, ktorá nielen 啪ila v tomto o膷akávaní, ale tie啪 praktizovala o膷istné rituály. Hoci neexistujú dôkazy o tom, 啪e by bol Ján sú膷as钮ou tejto skupiny, jeho posolstvo a správanie sú podobné. Ohlasuje a o膷akáva príchod Niekoho vä膷拧ieho a mocnej拧ieho ako je on a vyzýva k pokániu:  Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! (Mk 1,1-8)

Vä膷拧ina biblistov sa zhoduje na tom, 啪e prvých trinás钮 ver拧ov evanjelia (Mk 1,1-13), do ktorého patrí ná拧 text (1-8), je Prológom k ohlasovaniu Bo啪ej radostnej zvesti.

Mô啪eme ich rozdeli钮 do troch scén, ktoré zodpovedajú trom ve木kým 膷astiam evanjelia: 

(i) 1,2-8 : 1,14-14,50 Ohlasovanie Krstite木a pripravuje ohlasovanie 闯别啪颈拧a, v膹aka ktorému Bo啪ie krá木ovstvo je u啪 prítomné, ukazuje svoju moc, a nap暮艌a tú啪bu 膷loveka po spáse. 

(ii) 1,9-11 : 14,51-15,57 Krst vo vodách Jordánu pripravuje krst 鈥瀔rvou鈥�, ktorý vyvrcholí v umu膷ení a smrti 闯别啪颈拧a. 

(iii) 1,12-13 : 16,1-8 Premena pú拧te na pôvodný raj pripravuje premenu Golgoty; miesto trestu smrti, na miesto ohlasovania nádeje.

Text dne拧ného evanjelia mô啪eme rozdeli钮 do 拧tyroch 膷astí:

鈥� Mk 1,1: Otvorenie a názov evanjelia pod木a Marka

鈥� Mk 1,2-3: Citát zo Starého Zákona

鈥� Mk 1,4-5: Obsah a dôsledky kázania Jána Krstite木a

鈥� Mk 1,6-8: Význam kázania Jána Krstite木a

Otvorenie a názov evanjelia pod木a Marka

Arché, je grécky výraz, ktorý mô啪e ma钮 viacero významov: za膷iatok, východisko, základ, pôvod. Toto slovo pou啪il aj Ján vo svojom prológu (Jn 1,1.2) a nachádza sa na za膷iatku prvej biblickej knihy Genezis (Gn 1,1). Marek ho pou啪íva v dvoch zásadných momentoch svojho u膷enia, v 10,6 : kde hovorí o vz钮ahu mu啪a a 啪eny, a v 13,8.19: v 闯别啪颈拧ovej eschatologickej re膷i. Pre evanjelistu je za膷iatok evanjelia termínom, ktorý má nielen chronologickú, ale aj teologickú hodnotu: malo svoj za膷iatok, vývoj a stále rastie pod vnuknutím Ducha.

Evanjelium[1]- 闯别啪颈拧ov príbeh, nie je len jednou novinkou medzi mnohými inými, ale dobrou správou, samotným 闯别啪颈拧om, radostnou zves钮ou pre v拧etkých (1,14-15).

闯别啪颈拧, ktorého meno v hebrej膷ine znamená Boh zachra艌uje, je 闯别啪颈拧 Nazaretský, syn tesára, syn Márie, brat Jakuba, Jozesa, Judá拧a a 艩imona, ktorých sestry sú tie啪 známe (6,3) - skuto膷ný mu啪, a predsa taký jedine膷ný.

Kristus znamená 惭别蝉颈&补补肠耻迟别;拧 (gr.), a Pomazaný (heb.). Pre 沤idov bol Pomazaný ten 膷lovek, ktorého si Boh vybral, aby ustanovil jeho krá木ovstvo. 闯别啪颈拧 sa s týmto titulom nestoto啪艌oval, preto啪e mnohí ho interpretovali ako politického oslobodite木a, 膷loveka s mocou. Tento titul prijal a啪 ke膹 bol odsúdený (14,61-62). Tieto dva pojmy (闯别啪颈拧 a Kristus) sú spojené iba tu a jediný raz v celom Markovom evanjeliu.

Výraz Syn Bo啪í bol v 膷ase 闯别啪颈拧a ekvivalentný synovi Dávida (2Sa 7,14). Tento titul sa nachádza tu (1,1), v ústach stotníka pod krí啪om (15,39), v Otcovom hlase pri krste (1,11) a pri Premenení (9,7). Marek upres艌uje, na stránkach celého svojho evanjelia, 啪e ono má len jeden zámer, a to hovori钮 o Bo啪om Synovi, 闯别啪颈拧ovi Nazaretskom.

Citát zo Starého Zákona

Citát[2], pripisovaný Izaiá拧ovi (v. 2), je v skuto膷nosti súborom textov z troch biblických kníh: Exodus (23,20), Izaiá拧 (40,3) a Malachiá拧 (3,1)[3], ktoré hovoria o nádeji 木udu. Pre Marka je semenom radostnej zvesti nádej, ktorú v 木u膹och vzbudili ve木ké zas木úbenia, ktoré dal Boh v minulosti prostredníctvom prorokov. Jána predstavuje ako posla, ktorý predchádza Pánovmu príchodu, a zárove艌 ako hlas ohlasujúci slobodu od väzenia a vyhnanstva.

Cesta Pána v citáte proroka útechy skôr predstavovala návrat vyhnancov z Babylonu[4]. Marek zachytáva dvojaký význam cesty: cesta ako priestor na chodenie, cestovanie, premiestnovanie sa[5], ale tie啪 cesta ako proces nasledovania - u膷eníctva[6].

笔&耻补肠耻迟别;拧钮 má v Biblii 膷asto význam ako miesto, ktoré umo啪艌uje stretnutie a rozhovor s Bohom. V Izaiá拧ovom texte je to miesto, kde musí by钮 pripravená cesta pre Pána. Pre Marka je to miesto, kde sa Ján pohybuje a pracuje.

Obsah a dôsledky kázania Jána Krstite木a

Mohli by sme poveda钮, 啪e Ján svojím u膷ením a krstom vyprovokoval ve木ké 木udové hnutie. Celý región (gr. pasa) Judei a v拧etci obyvatelia (gr. pantes) Jeruzalema[7] sa ponáh木ali k vodám Jordánu. Vidíme tu prvé znaky, ktoré hovoria o univerzálnosti prijatia posolstva.

Ján teda ohlasoval krst[8] obrátenia (v. 4) [gr. metanoia; heb. shuv, znamená 鈥瀡ráti钮 sa/odpovedat/reagova钮鈥淽, na odpustenie hriechov (v. 5). Pozýval k zmene mentality, postoja, ktorá je tie啪 znakom tú啪by stretnú钮 Pána, ktorý prichádza.

Tieto typické prvky starozákonného prorockého kázania: obrátenie 膷loveka a Bo啪ie odpustenie, spolu úzko súvisia. To znamená, 啪e 膷lovek sa vracia k Bohu a Boh sa vracia k 膷loveku. Boh prichádza na cestu milosrdenstva a odpustenia a stretnutie sa uskuto膷ní len v膹aka jeho milosti a jeho h木adaniu ka啪dého 膷loveka, nie v膹aka iniciatíve 膷loveka.

Krstite木 svojim krstom ponoril kajúcnika do vody, zatia木 膷o 闯别啪颈拧 ho ponorí do samotného bo啪ského 啪ivota, do Ducha Svätého. Ako voda pôsobí na telo, Duch vykonáva svoje o膷is钮ujúce pôsobenie na du拧e. Dar Ducha[9], ako ohlásili u啪 proroci, bol jednou z charakteristík mesiá拧skej doby. 惭别蝉颈&补补肠耻迟别;拧, ktorý má prís钮, je jediný, kto mô啪e vlia钮 Ducha, a tak za膷a钮 nové a definitívne stvorenie (Ez 37).

Mo啪no sa zdá zvlá拧tne, 啪e Marek hovoril, 啪e Ján krstil 鈥瀗a pú拧ti鈥�, kde prirodzene nie je voda. Evanjelista pozýval 木udí, aby vykonali predov拧etkým morálnu 鈥榦peráciu鈥� krstu a obrátenia, ktorá sa má uskuto膷ni钮 v ich srdciach.

Význam kázania Jána Krstite木a

V. 6 hovorí o spôsobe 啪ivota, aký viedol Krstite木 a predstavuje ho ako pravého Bo啪ieho mu啪a. Oble膷enie z 钮avej srsti predstavuje silu a odolnos钮. Ko啪ený opasok okolo bokov symbolizuje zdr啪anlivos钮 a striedmos钮. Kobylky pripomínajú rany Egypta a divoký med evokuje to, 膷o bolo opísané ako mlieko, ktoré tieklo v krajine, ktorú Boh zas木úbil Abrahámovi a jeho potomkom.

Vo vv. 7-8, evanjelista opisuje ve木kos钮 Krstite木a a jeho vedomie umen拧ovania sa, jeho pripravenos钮 postavi钮 sa za Majstra a prija钮 krst, ktorý mô啪e da钮 iba 闯别啪颈拧, a to v Duchu Svätom.

Výraz opisó (za mnou) pou啪íva 闯别啪颈拧, ke膹 pozýva u膷eníkov, aby ho nasledovali (1,17). Ján je prvým 闯别啪颈拧ovým u膷eníkom a jeho 啪ivot by v skuto膷nosti bez 闯别啪颈拧a nemal zmysel. Tým, 啪e opisuje 闯别啪颈拧a ako moc苍别箩拧颈别丑辞, predstavuje ho ako postavu ve木kej moci (1,22.27) a ako toho, kto je schopný vyplieni钮 dom silného mu啪a (3,20-27).

Zohnú钮 sa a rozviaza钮 mu remienok na obuvi[10]: je to obraz, ktorý evokuje vz钮ah medzi pánom a otrokom[11]. Táto veta tie啪 pripomína gesto, ktoré bolo urobené pri 啪iadosti o súhlas zosobá拧i钮 sa s vdovou po bratovi (Dt 25,1-5; Rt 4,7-10). Bol to 啪idovský zákon levirátu: vyzu钮 sandále znamenalo privlastni钮 si právo man啪ela[12]. Ján toto právo nemá. Nevestu pripravuje a o膷is钮uje, aby bola hodná prichádzajúceho 啪enícha, no nemá zákonnú moc privlastni钮 si ju. Nezaujme miesto 惭别蝉颈&补补肠耻迟别;拧a, je len priate木om 啪enícha, ktorý sa raduje, ke膹 po膷uje jeho hlas, a je pozvaný 鈥榰búda钮, aby On  rástol (Jn 3, 27-30)[13].

Návrhy na meditáciu

Hlas nájdeme v Biblii, napr. v Ex 5, 2; Dt 28,1,15 - Pánov hlas; 沤 26,7 - hlas modliaceho sa. Známa epizóda, ktorá hovorí o dôle啪itosti 木udského hlasu pri vnímaní posolstva, sa nachádza v Novom zákone, a je to Máriina náv拧teva u Al啪bety (Lk 1, 44). Máriin hlas vysta膷il na to, aby Krstite木 v matkinom lone tancoval od radosti.

1. Aké hlasy by som chcel/a denne po膷úva钮?

2. Ako vnímajú iní môj hlas?

Cesta vysvet木uje 啪ivot u膷eníka, ktorý je od prírody pútnik. V Skutkoch apo拧tolov sa kres钮anská viera nazýva 鈥瀋esta鈥� (Sk 16,17). 闯别啪颈拧 o sebe hovorí, 啪e on je cesta (Jn 14,6).

1. Kto mi po膷as môjho 啪ivota ukázal cestu k 闯别啪颈拧ovi?

2. Pomohol/hla som niekomu objavi钮 v 啪ivote správnu cestu - dobrú zves钮 o Bohu? Bol/a som pre niekoho predchodcom ako Ján?

3. Aké sú moje cesty? Sú ploché, alebo sú plné kopcov a hôr, a preká啪ajú nielen nasledovaniu, ale aj poh木adu na Pána?

笔&耻补肠耻迟别;拧钮 je obrazom nekone膷na. Tí, ktorí 啪ijú na pú拧ti, 啪ijú v tichu, samote, preto啪e sa nechávajú nav拧tívi钮 Tajomstvom. 笔&耻补肠耻迟别;拧钮 o膷is钮uje a oslobodzuje. Je zakorenená v podstate, stavia 膷loveka pred Pravdu.

1. Pre膷o sa zámerne nechávam vz膹a木ova钮 od Boha hlukom sveta, neusporiadanými vz钮ahmi, tú啪bou po majetkum?

2. Vyh木adávam po膷as d艌a ticho a samotu 鈥榩ú拧te鈥�, aby som objavil/a Pravdu

[1] Slovo evanjelium (euanghélion) bolo v 膷ase, ke膹 Marek písal, dobre známe. Jeho pôvodný význam ozna膷oval posla radosti, ktorý niesol správu o ví钮azstve, o mierovej zmluve. Potom sa tento výraz pou啪íval v kulte cisára, ktorý sa za膷al Augustom, a stal sa 鈥榦dborným鈥� výrazom pre v拧etky správy o cisárovi (jeho zákony, jeho prejavy, najmä správy o jeho narodení a tróne), lebo pod木a vtedaj拧ej mentality bol spasite木om, dobrodincom, bohom. Preto evanjelista, ktorý pou啪íva toto slovo, poukazuje na to, 啪e medzi mnohými evanjeliami, ktoré kolovali o rímskom cisárovi v jeho dobe, a medzi mnohými dobrými správami, je iba tá, ktorá sa týka 闯别啪颈拧a, 惭别蝉颈&补补肠耻迟别;拧a, Bo啪ieho Syna, základom a princípom, a teda aj najvy拧拧iou rados钮ou ka啪dej 啪ivej bytosti.

[2] Z citovaných textov vyplýva, 啪e Markovi 膷itatelia poznali obsah aj spôsob citovania Starého zákona. Je to tie啪 znak vysokej úrovne vzdelania medzi 啪idmi a 啪idovskými kres钮anmi prvého storo膷ia. Historik Joseph Flavius 鈥嬧�嬧�嬧�媝í拧e: Zákon prikazuje, aby sa [deti] nau膷ili 膷íta钮 a aby sa nau膷ili zákony aj skutky svojich predkov.

[3] Marek ich pripísal Izaiá拧ovi, ako najznámej拧iemu zo starovekých prorokov.

[4] Iz 40,3; 42,16,19; 48,17; 49,11; 51,10.

[5] Mk 2,23; 4,4.15; 6,8; 8,3; 10,17; 10,46.

[6] Mk 8,27; 9,33-34; 10,32; 10,52; 11,8; 12,14. V Skutkoch 9:2 sa prví kres钮ania nazývajú 鈥瀞túpenci tejto Cesty (tí, ktorí nasleduju Krista鈥�.

[7] Evanjelista svojim ohlasovaím oslovuje ve木ké publikum, do ktorého patria v拧etci obyvatelia hlavného mesta a celého regiónu (tu treba chápa钮 Judeu ako krajinu 沤idov, ktorej sú膷as钮ou je aj Galilea). Marek mo啪no tro拧ku prehá艌a, no ve木kú ob木ubu, ktorú mal Ján Krstite木, dosved膷uje aj Jozef Flavius.

[8] Krst, ponorenie do vody, bol be啪nou 啪idovskou praxou ako spôsob o膷isty pred ú膷as钮ou na ve木kých nábo啪enských sviatkoch. Ján aplikuje tento rituál na tú啪bu po pokání ako prípravu na prichádzajúce Krá木ovstvo.

[9] Iz 11,2; 44,3; Jl 3,1; Za 12,10; 13,1; Ez 11,19; 18,31; 36,25-29.

[10] Tento výraz je jednohlasne spomenutý u v拧etkých evanjelistov a tie啪 v Sk 13:25.

[11] Rabín Joshua Ben Levi v babylonskom Talmude povedal: V拧etky slu啪by, ktoré robí otrok pre svojho Pána, musí robi钮 啪iak pre svojho Majstra, s výnimkou rozväzovania sandálov.

[12] V tom 膷ase, ke膹 啪ena zostala po man啪elovi ovdovená bez detí, mal 拧vagor povinnos钮 鈥瀌a钮 potomstvo m艜tvemu bratovi鈥�. Die钮a narodené z tohto zväzku malo ma钮 meno zosnulého man啪ela. I拧lo o ochranu 啪eny, ktorú v tomto prípade neposlali spä钮 do pôvodnej rodiny, ktorá si ne啪elala, aby sa vrátila, a bola ochranou dedi膷stva rodinného klanu. V prípade odmietnutia sa konal tzv. obrad Halitsa, po膷as ktorého musela 啪ena nap木u钮 拧vagrovi do tváre a vyzu钮 mu jednu z topánok, To znamemalo oslobodenie oboch protagonistov od ich vzájomného záväzku.

[13] Od prorokov, najmä od Hozeá拧a, sa vz钮ah medzi Bohom a jeho 木udom pova啪oval za man啪elský vz钮ah: Boh bol 啪eníchom a 木ud nevestou. Ale pre hriechy spáchané touto man啪elkou bolo toto spojenie preru拧ené, tak啪e 木udia boli ako 鈥瀡dovy鈥� Bo啪ie.