蜜桃交友

Jeho príbeh je obsiahnutý len v pár desiatkach biblických ver拧ov, ktoré sa dajú pre膷íta钮 za krátku chví木u. 

A predsa neprestáva fascinova钮 celé generácie be啪ných 膷itate木ov i náro膷ných exegétov. Hebrejské slovo adam nefunguje v biblickom texte v啪dy nutne ako vlastné meno. Etymologicky príbuzný so slovom zem 膷i hlina (adama), pojem adam odkazuje na materiál, s ktorým je spätá biblická postava Adam. Prvýkrát sa hebrejský výraz adam 鈥� prelo啪ený ako 膷濒辞惫别办 vyskytuje v prvej kapitole knihy Genezis. Tam v拧etko tvorstvo vzniká len zo Stvorite木ovej vôle a okam啪ite povstáva na jeho slovo. I 木udská bytos钮 (adam) je výsledkom jeho rozhodnutia. No, hoci tento prvý, av拧ak chronologicky pravdepodobne neskor拧í príbeh o stvorení nevypovedá o tom, 啪e by Stvorite木 formoval 木udského tvora z akéhosi materiálu, predsa u啪 samotné slovo adam vyjadruje, kým táto bytos钮 je. Je spätý so zemou, je 辫辞锄别尘拧钮补苍. Neznamená v拧ak, 啪e by mal zosta钮 prízemný. Stvorite木 ho chce ma钮 na svoj obraz a pod木a svojej podoby (Gen 1,24). Exegéti vidia v tomto vyjadrení polemickú nará啪ku na dominantnú ideológiu starovekej blízkovýchodnej spolo膷nosti, v ktorej sa panovníci rí拧e obvykle domáhali uznania, 啪e oni sú pozemským obrazom bo啪stva. V biblickom pojatí je naopak obrazom Boha adam, teda ka啪dá 木udská bytos钮 鈥� mu啪ského i 啪enského pohlavia.

V prvom, ale chronologicky nov拧om príbehu o stvorení dochádza k stvoreniu 膷濒辞惫别办a (adam) a啪 na 拧iesty de艌. Rabíni dávnych dôb si preto kládli otázku o dôvodoch tohto poradia. 沤idovské midra拧e na 艌u ponúkajú rôzne odpovede. Pod木a jedného z nich je 膷濒辞惫别办 (adam) ako vzácny hos钮, ktorý prichádza a啪 vtedy, ke膹 je v拧etko dokonale pripravené. Iný midra拧 zas vysvet木uje: 膶lovek (adam) bol stvorený ako posledný, aby neprepadol pýche. Ak sa ho zmocní namyslenos钮, nech si len spomenie, 啪e dokonca i komáre boli stvorené skôr ne啪 on.

Druhý, ale chronologicky pravdepodobne star拧í príbeh o stvorení v druhej kapitole knihy Genezis, naproti tomu hne膹 na samom po膷iatku existencie sveta kon拧tatuje neute拧enú absenciu 膷濒辞惫别办a, ktorý by zaistil prívod vlahy na suchú zem a umo啪nil tak rast vegetácie (Gen 2,5). 膶lovek (adam) sa tu javí ako nevyhnutný pomocník, ktorého Stvorite木 priam potrebuje k tomu, aby mohol svet nále啪ite fungova钮. Av拧ak u啪 nasledujúce riadky zarazia akýko木vek náznak mo啪ných dôvodov k pový拧enosti. Stvorite木 síce utvoril z hliny zeme 膷濒辞惫别办a (adama) a vdýchol mu 啪ivot (Gen 2,7) ale o záhradu oplývajúca vlahou a bujnejúcu najrozmanitej拧ím rastlinstvom, do ktorej ho umiestnil (Gen 2,8) sa 辫辞锄别尘拧钮补苍 (adam) nijako nepri膷inil. Hoci sa spo膷iatku zdalo, 啪e je nevyhnutný a bez neho to nepôjde, v拧etko potrebné k 啪ivotu dostal ako dar. Biblický text tak na jednu stranu uis钮uje 膷濒辞惫别办a (adama) o jeho dôle啪itosti, av拧ak jedným dychom hne膹 dodáva: 鈥濻vet nestojí na tebe. Miesto, na ktorom býva拧 si dostal zadarmo.鈥�

沤ivotodarné napätie medzi dôle啪itos钮ou a bezvýznamnos钮ou, medzi spoluprácou a nezaslú啪eným darom, medzi dôstojnos钮ou a úbohos钮ou, skrátka medzi ve木kos钮ou a malos钮ou 膷濒辞惫别办a (adama) zdôraz艌uje i slovné spojenie, ktoré ozna膷uje jeho úlohu v rajskej záhrade. Má ju toti啪 辞产谤&补补肠耻迟别;产补钮 a 蝉迟谤&补补肠耻迟别;啪颈钮 (Gen 2,15). Dve aktivity, 辞产谤&补补肠耻迟别;产补钮 a 蝉迟谤&补补肠耻迟别;啪颈钮, sú prvý poh木ad be啪nou pracovnou nápl艌ou akéhoko木vek majite木a po木nohospodársky vyu啪ite木nej pôdy. Stru膷ný biblický text v拧ak ani v tomto prípade ne拧etrí svojím bohatstvom. Dve hebrejské slovesá, ktoré tu (úplne správne) prekladajú slovenské ekvivalenty 辞产谤&补补肠耻迟别;产补钮 a 蝉迟谤&补补肠耻迟别;啪颈钮, toti啪 v iných kontextoch Starého zákona nesú tie啪 významy 蝉濒&耻补肠耻迟别;啪颈钮 a 辞肠丑谤补艌辞惫补钮.

Starozákonné príbehy o stvorení sa niekedy stávajú obe钮ou ideologických výpadov, pod木a ktorých je 啪idovsko-kres钮anské pojatie sveta údajnou prí膷inou bezuzdného drancovania prírody. Profil biblickej postavy, ktorá nesie meno Adam, v拧ak dokazuje, 啪e sa to deje neprávom.