Biblick¨¦ postavy (6): Adam
Jeho príbeh je obsiahnutý len v pár desiatkach biblických ver?ov, ktoré sa dajú pre?íta? za krátku chví?u.
A predsa neprestáva fascinova? celé generácie be?ných ?itate?ov i náro?ných exegétov. Hebrejské slovo adam nefunguje v biblickom texte v?dy nutne ako vlastné meno. Etymologicky príbuzný so slovom zem ?i hlina (adama), pojem adam odkazuje na materiál, s ktorým je spätá biblická postava Adam. Prvýkrát sa hebrejský výraz adam ¨C prelo?ený ako ?lovek vyskytuje v prvej kapitole knihy Genezis. Tam v?etko tvorstvo vzniká len zo Stvorite?ovej vôle a okam?ite povstáva na jeho slovo. I ?udská bytos? (adam) je výsledkom jeho rozhodnutia. No, hoci tento prvý, av?ak chronologicky pravdepodobne neskor?í príbeh o stvorení nevypovedá o tom, ?e by Stvorite? formoval ?udského tvora z akéhosi materiálu, predsa u? samotné slovo adam vyjadruje, kým táto bytos? je. Je spätý so zemou, je pozem??an. Neznamená v?ak, ?e by mal zosta? prízemný. Stvorite? ho chce ma? na svoj obraz a pod?a svojej podoby (Gen 1,24). Exegéti vidia v tomto vyjadrení polemickú nará?ku na dominantnú ideológiu starovekej blízkovýchodnej spolo?nosti, v ktorej sa panovníci rí?e obvykle domáhali uznania, ?e oni sú pozemským obrazom bo?stva. V biblickom pojatí je naopak obrazom Boha adam, teda ka?dá ?udská bytos? ¨C mu?ského i ?enského pohlavia.
V prvom, ale chronologicky nov?om príbehu o stvorení dochádza k stvoreniu ?loveka (adam) a? na ?iesty de¨¾. Rabíni dávnych dôb si preto kládli otázku o dôvodoch tohto poradia. ?idovské midra?e na ¨¾u ponúkajú rôzne odpovede. Pod?a jedného z nich je ?lovek (adam) ako vzácny hos?, ktorý prichádza a? vtedy, ke? je v?etko dokonale pripravené. Iný midra? zas vysvet?uje: ?lovek (adam) bol stvorený ako posledný, aby neprepadol pýche. Ak sa ho zmocní namyslenos?, nech si len spomenie, ?e dokonca i komáre boli stvorené skôr ne? on.
Druhý, ale chronologicky pravdepodobne star?í príbeh o stvorení v druhej kapitole knihy Genezis, naproti tomu hne? na samom po?iatku existencie sveta kon?tatuje neute?enú absenciu ?loveka, ktorý by zaistil prívod vlahy na suchú zem a umo?nil tak rast vegetácie (Gen 2,5). ?lovek (adam) sa tu javí ako nevyhnutný pomocník, ktorého Stvorite? priam potrebuje k tomu, aby mohol svet nále?ite fungova?. Av?ak u? nasledujúce riadky zarazia akýko?vek náznak mo?ných dôvodov k pový?enosti. Stvorite? síce utvoril z hliny zeme ?loveka (adama) a vdýchol mu ?ivot (Gen 2,7) ale o záhradu oplývajúca vlahou a bujnejúcu najrozmanitej?ím rastlinstvom, do ktorej ho umiestnil (Gen 2,8) sa pozem??an (adam) nijako nepri?inil. Hoci sa spo?iatku zdalo, ?e je nevyhnutný a bez neho to nepôjde, v?etko potrebné k ?ivotu dostal ako dar. Biblický text tak na jednu stranu uis?uje ?loveka (adama) o jeho dôle?itosti, av?ak jedným dychom hne? dodáva: ?Svet nestojí na tebe. Miesto, na ktorom býva? si dostal zadarmo.¡°
?ivotodarné napätie medzi dôle?itos?ou a bezvýznamnos?ou, medzi spoluprácou a nezaslú?eným darom, medzi dôstojnos?ou a úbohos?ou, skrátka medzi ve?kos?ou a malos?ou ?loveka (adama) zdôraz¨¾uje i slovné spojenie, ktoré ozna?uje jeho úlohu v rajskej záhrade. Má ju toti? obrába? a strá?i? (Gen 2,15). Dve aktivity, obrába? a strá?i?, sú prvý poh?ad be?nou pracovnou nápl¨¾ou akéhoko?vek majite?a po?nohospodársky vyu?ite?nej pôdy. Stru?ný biblický text v?ak ani v tomto prípade ne?etrí svojím bohatstvom. Dve hebrejské slovesá, ktoré tu (úplne správne) prekladajú slovenské ekvivalenty obrába? a strá?i?, toti? v iných kontextoch Starého zákona nesú tie? významy slú?i? a ´Ç³¦³ó°ù²¹¨¾´Ç±¹²¹?.
Starozákonné príbehy o stvorení sa niekedy stávajú obe?ou ideologických výpadov, pod?a ktorých je ?idovsko-kres?anské pojatie sveta údajnou prí?inou bezuzdného drancovania prírody. Profil biblickej postavy, ktorá nesie meno Adam, v?ak dokazuje, ?e sa to deje neprávom.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
