蜜桃交友

V predposledný septembrový de艌 sa v liturgii slávi trojica málo známych bytostí, ktorí sú ozna膷ovaní za archanjelov. Odkia木 sa vzali archanjeli? Vystupujú v Biblii? 膶o o nich Písmo hovorí?

Termín archanjel po grécky archangelos pravdepodobne pochádza z mimobiblickej apokryfnej literatúry, teda z textov z grécko-rímskej doby medzi vznikom najmlad拧ích starozákonných kníh a najstar拧ích novozákonných textov. V gréckom preklade Starého zákona, v Septuaginte, sa slovo archangelos (archanjel) 

nevyskytuje. Septuaginta pozná len bytosti ozna膷ované výrazom anjel, pri膷om príslu拧né grécke slovo angelos je ekvivalentom hebrejského výrazu malak 鈥� posol, alebo Bo啪í vyslanec.

V Novom zákone sa slovo archanjel, archangelos objavuje dvakrát: v Prvom liste Solún膷anom a v Júdovom liste. V prvom liste do Solúnu, ktorý je mimochodom najstar拧ím novozákonným textom, sa apo拧tol Pavol zaoberá otázkou Je啪i拧ovho druhého príchodu, ke膹 pí拧e: 鈥濴ebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Bo啪ej po木nice sám Pán zostúpi z neba a tí, 膷o umreli v Kristovi, vstanú prví鈥� (1 Sol 4,16). Apo拧tol sa tu s ve木kou pravdepodobnos钮ou odvoláva práve na obrazy známe jeho adresátom z dobovej apokalyptickej literatúry, z apokryfných textov, ktoré boli vo ve木kej vá啪nosti, ale nestali sa sú膷as钮ou biblického kánonu.

Autor Júdovho listu zjavne tie啪 膷erpá z mimobiblických apokryfných zdrojov, pravdepodobne z legiend o Moj啪i拧ovi, ke膹 v deviatom ver拧i spomína, ako sa 鈥瀉rchanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Moj啪i拧ovo telo鈥� (Júd 9).

V oboch prípadoch je zrejmé, 啪e autor listu Solún膷anom (apo拧tol Pavol) i pisate木, ktorého tradícia nazýva Júda, pri hlásaní evanjelia doká啪u vies钮 plodný dialóg s kultúrnym dedi膷stvom adresátov, ktorých oslovujú. Zárove艌 mo啪no obdivova钮, nako木ko je i nebiblické literárne bohatstvo starovekého blízkeho východu popretkávané obrazmi a pojmami na膷erpanými v knihách, ktoré ozna膷ujeme za Sväté písmo.

Zostavi钮 profil archanjelov na základe biblických textov je teda úloha 钮a啪ká, mo啪no a啪 nesplnite木ná. Dve skromné zmienky o týchto tajuplných bytostiach, ktoré v Novom zákone predsa len mo啪no nájs钮, nás v拧ak mô啪u in拧pirova钮 k uva啪ovaniu nad nieko木kými otázkami:

Ako mô啪e evanjelium nadväzova钮 dialóg s kultúrou dne拧nej doby? Aké pojmy, obrazy, predstavy 膷i o膷akávania nosia v hlave Európania, Ameri膷ania, Afri膷ania, Aziati 膷i Austrál膷ania dvadsiateho prvého storo膷ia? Ako mô啪e Kristus dnes oslovi钮 a vykúpi钮 ich digitálny 膷i multimediálny my拧lienkový systém? Ako mô啪u kres钮ania v sú膷asnej dobe in拧pirova钮, pretvára钮 a posväcova钮 sú膷asnú kultúru bohatstvom biblického posolstva?