Biblick¨¦ postavy (4): Herodes
Nový zákon spomína nieko?ko historických osobností, ktoré nesú meno Herodes.
Prvým z nich je Herodes Ve?ký. V roku 45 pred Kristom, v dvadsiatom piatom roku svojho ?ivota sa stal najprv guvernérom Galiley. O pä? rokov nato bol v Ríme oficiálne korunovaný za krá?a a územiu zahrnujúcemu Galileu i Judeu vládol tridsa?tri rokov. Vystupuje v Matú?ovom evanjeliu o Je?i?ovom narodení. Tam je predstavený ako zákerný krutovládca, ktorý s úlisnou zdvorilos?ou prijíma mudrcov z východu, a vzápätí v chorobnom strachu o svoju pozíciu necháva vyvra?di? Betlehemské deti. Hoci o tomto krvavom incidente mimobiblické pramene ml?ia, Herodesovo paranoidné chovanie je v starovekých textoch dolo?ené dostato?ne.
Vie sa o ¨¾om, ?e z obavy o svoju moc nechal popravi? i dvoch vlastných synov ¨C Alexandra a Aristobula. Okrem krutosti a nie v?dy úspe?ného lavírovania medzi snahou zapá?i? sa rímskej moci a získa? si priaze¨¾ ?idov sa Herodes Ve?ký do dejín zapísal hlavne ?ulou stavite?skou aktivitou. Za jeho najvýznamnej?ie iniciatívy sa po?íta obnova Jeruzalemského chrámu, stavba prístavu v Cézarei Prímorskej, vybudovanie paláca Herodium nieko?ko kilometrov ju?ne od Jeruzalema i postavenie pevnosti Masada na pahorkoch západne od M?tveho mora.
Po smrti Herodesa Ve?kého bola vláda nad územím jeho krá?ovstva rozdelená na ?tyri ?asti, Salome, sestra Herodesa Ve?kého dostala mestá Jamnia, Ashdod a Phasaelis. ?al?ie tri pripadli Herodesovým synom, ktorí tie? niesli meno svojho otca: Herodes Archelaus, Herodes Antipas a Herodes Filip II. Zatia? ?o Archelaus a Antipas boli synovia tej istej ?eny, Maltaky, Herodes Filip II. bol ich nevlastný brat, syn Kleopatry Jeruzalemskej.
Herodes Archelaus sa stal následníkom trónu v Jeruzaleme a panoval nad Judskom, Samáriou a Idumeou. Z evanjelistov ho pod menom Archelaus spomína iba Matú?, ke? zdôvod¨¾uje Jozefovo rozhodnutie vráti? sa z Egypta nie do Jeruzalema, ale do Galiley. Práve pre svoju krutos? a politickú neschopnos? bol Archelaus rímskou mocou zosadený u? v roku 6 po Kristovi a moc nad jeho územím prebrali rímski prokurátori.
Herodes Filip II. bol a? do roku 34 ná?ho letopo?tu tetrarchom Iturey a Trachonitidy, ako to uvádza evanjelista Luká? v súvislosti so za?iatkom pôsobenia Jána Krstite?a. Okrem tejto Luká?ovej zmienky v?ak u? Filip, plným menom Herodes Filip II. v Novom zákone nevystupuje. Nie je to Filip, ktorému Herodes Antipas prebral man?elku Herodiadu. Tá bola pôvodne ?enou iného Filipa, ktorého historici ozna?ujú Herodes Filip I.
Ten istý autor, Luká?, vo svojej druhej knihe, v Skutkoch apo?tolov, spomína e?te Agripu. Jeho plné meno bolo Herodes Agripa I. Bol to vnuk Herodesa Ve?kého a syn Aristobula, ktorého nechal vlastný otec popravi?. Agripa I. bol teda tie? nevlastný synovec Archelaa, Antipasa i Filipa. Agripa I. vládol v Judsku a je to on, kto pod?a údajov v dvanástej kapitole Skutkov apo?tolov nechal popravi? Jakuba, Jánovho brata a prenasledoval rodiacu sa Cirkev (Sk 12,1-3).
V súvislosti so súdnym procesom s apo?tolom Pavlom v Cézareji Prímorskej sa ale v Skutkoch apo?tolov spomína u? iný Agripa. Je to jeho syn, plným menom Herodes Agripa II.
Príslu?níkmi herodesovskej dynastie sa to v Novom zákone len tak hem?í. No zatia? ?o Herodes Ve?ký najviac ?okuje ?itate?a svojou krutos?ou, najvä??iu pozornos? venujú evanjelisti jeho synovi, Herodesovi Antipasovi.
Ako jeden zo spomínanej trojice následníkov Herodesa Ve?kého, Herodes Antipas a? do svojej smrti v roku 39 vládol nad Galileou a Pereou. Práve tento Herodes pod?a Marka, Matú?a i Luká?a, nesie zodpovednos? za popravu Jána Krstite?a. V de¨¾ spomienky Jánovej smrti, teda 29. augusta, sa v liturgii ?íta Markova verzia tejto udalosti a je ?a?ké ubráni? sa otázke, pre?o inak ve?mi úsporný a stru?ný evanjelista Marek venuje to?ko pozornosti morbídnej epizóde, z ktorej sa radostná zves? obvykle doluje za pomoci zlo?itej homiletickej akrobacie.
Indície k Markovmu autorskému zámeru je treba h?ada? v samotnom texte. Marek v úryvku Herodesa opakovane ozna?uje slovom krá?. Z histórie v?ak vieme, ?e Antipasovi na rozdiel od jeho otca Herodesa Ve?kého u? tento titul nenále?í. Bol iba tetrarcha. Herodes tancujúcej diev?ine vehementne s?ubuje polovicu krá?ovstva. ?iadne krá?ovstvo v skuto?nosti nemal. Z rímskej blahovôle smel spravova? len ?as? niekdaj?ieho krá?ovstva, a síce Galileu a Pereu. Opakované zmienky o krá?ovi a krá?ovstve u mu?a, ktorý krá?om nie je a zjavne sa ako krá? nechová, sú v evanjeliovom texte jasným znamením irónie. Pomocou nej a v?aka ostrému kontrastu medzi Herodesovým nemorálnym správaním na hostine a zázra?ným nasýtením ve?kého zástupu hne? v najbli??om pokra?ovaní príbehu evanjelista upriamuje na?u pozornos? na toho, kto je skuto?ným krá?om a kto sa ako krá? naozaj krá?ovsky stará o zverený ?ud a dáva za¨¾ svoj vlastný ?ivot ¨C na Je?i?a.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
