蜜桃交友

Andrea Tornielli

Boj proti zneu啪ívaniu je v Cirkvi neustále predmetom záujmu, najmä v posledných rokoch. Táto téma sa objavila aj v sále, kde zasadala synoda, a na膹alej ju vnímajú aj médiá. Rozprávali sme sa o nej s arcibiskupom Filippom Iannonom, prefektom Dikastéria pre legislatívne texty, aby sme objasnili niektoré aspekty týkajúce sa uplat艌ovaných postupov.

Mô啪ete priblí啪i钮 v akom 拧tádiu sa nachádzame z h木adiska platných zákonov? Sú ú膷inné?

Táto otázka je ur膷ite v centre pozornosti celej Cirkvi, ako to neustále opakuje pápe啪, a preto sa ur膷itým spôsobom dostala aj do pozornosti 膷lenov synody. Kánonické právo o potlá膷aní a trestaní deliktov zneu啪ívania maloletých a zranite木ných dospelých bolo v posledných rokoch novelizované s oh木adom na skúsenosti nazbierané v uplynulých rokoch, na rôzne podnety, ktoré pri拧li od miestnych cirkví a od 木udí zapojených na rôznych úrovniach do boja proti tomuto negatívnemu javu, a predov拧etkým na stretnutí predsedov biskupských konferencií z celého sveta s hlavami Rímskej kúrie, ktoré si 啪elal pápe啪 Franti拧ek a ktoré sa konalo vo Vatikáne vo februári 2019. Revidovalo sa kanonické trestné právo, bolo promulgované nové motu proprio Vos estis lux mundi, ktoré stanovuje 鈥瀗a univerzálnej úrovni postupy zamerané na predchádzanie týmto zlo膷inom, ktoré zrádzajú dôveru veriacich, a na boj proti nim鈥�, revidovali sa normy, ktorými sa riadi Dikastérium pre náuku viery pri posudzovaní jemu vyhradených deliktov. Vo v拧etkých normatívnych textoch sa do centra pozornosti viac dostáva dobro osôb, ktorých dôstojnos钮 bola poru拧ená, a vô木a uskuto膷ni钮 鈥瀞pravodlivý鈥� súdny proces pri re拧pektovaní základných zásad právneho systému. Okrem iného bola zakotvená povinnos钮 k艌azov a zasvätených osôb oznámi钮 cirkevným orgánom, ak sa dozvedia o mo啪nom zneu啪ití. Pokia木 ide o ú膷innos钮 noriem, je 钮a啪ké vyslovi钮 celkové hodnotenie, preto啪e by bolo potrebné pozna钮 v拧etky údaje o tejto téme. Na základe svojich osobných skúseností by som povedal, 啪e áno. V ka啪dom prípade by som chcel pripomenú钮 slová pápe啪a Franti拧ka: 鈥濧j ke膹 sa u啪 urobilo ve木a, musíme sa na膹alej u膷i钮 z trpkých lekcií minulosti, aby sme sa s nádejou pozerali do budúcnosti鈥�.

Je k艌az prepustený z klerického stavu exkomunikovaný?

Nie! Kánonická tradícia pozná dva druhy trestov, ktoré sa vz钮ahujú na v拧etkých veriacich, klerikov i laikov: cenzúry a odpykávacie tresty. Z odpykávacích trestov, ktoré sa vz钮ahujú na klerika (diakona, k艌aza a biskupa), je najzáva啪nej拧ím a dokonca trvalým trestom: prepustenie z klerického stavu. Uplat艌uje sa, ako sa dá 木ahko vydedukova钮, v prípade obzvlá拧钮 záva啪ných previnení. Zjednodu拧ene povedané, k艌az prepustený z klerického stavu nie je exkomunikovaný, ale nemô啪e 膹alej vykonáva钮 posvätnú slu啪bu, zatia木 膷o za podmienok, ktoré sú platné pre v拧etkých ostatných veriacich, mô啪e prijíma钮 sviatosti.

Mô啪ete vysvetli钮, ako dochádza k prípadnému odpusteniu exkomunikácie? Existujú na to rýchle postupy? Ktorých subjektov sa to týka?

Exkomunikácia, ktorú kánonické právo zara膹uje medzi cenzúry, je trest, ktorým sa pokrstený, ktorý sa dopustil priestupku (medzi nimi: znesvätenie Eucharistie, heréza, schizma, potrat, poru拧enie spovedného tajomstva k艌azom) a tvrdohlavo odmieta poslúcha钮, zbavuje ur膷itých duchovných dobier, kým neprestane by钮 v tomto stave a nedostane rozhre拧enie. Duchovné dobrá, resp. výhody s nimi spojené, o ktoré mô啪e trest pripravi钮, sú tie, ktoré sú nevyhnutné pre kres钮anský 啪ivot, teda najmä sviatosti. Exkomunikácia má 膷isto 鈥瀕ie膷ebný鈥� ú膷el, t. j. je zameraná na uzdravenie, na duchovnú starostlivos钮 o postihnutého, aby kajúcnici mohli opä钮 prija钮 dobrá, ktorých boli zbavení (salus animarum suprema lex in Ecclesia - spása du拧í je najvy拧拧ím zákonom v Cirkvi). Následne na získanie odpustenia musí preukáza钮, 啪e tento cie木 bol dosiahnutý. Neexistujú 啪iadne vopred stanovené lehoty. Nevyhnutnou po啪iadavkou teda je, aby osoba skuto膷ne 木utovala zlo膷in a primerane napravila spôsobené pohor拧enie a 拧kodu, alebo aspo艌 s plnou vá啪nos钮ou pris木úbila, 啪e takúto nápravu vykoná. Je zrejmé, 啪e posúdenie tejto okolnosti musí vykona钮 orgán, od ktorého závisí odpustenie trestu, v pastora膷nom duchu, s prihliadnutím na dobré dispozície subjektu a spolo膷enský dosah, ktorý by takéto rozhodnutie mohlo ma钮.

Mohli by ste vysvetli钮 rozdiel medzi exkomunikáciou a takzvanými 鈥瀘dpykávacími trestami鈥�?

Okrem cenzúry, ktorú sme spomenuli, kánonická tradícia pozná a stanovuje aj iný typ trestu, tzv. odpykávacie tresty, ktorých 拧pecifickým cie木om je od膷inenie zlo膷inu. V dôsledku toho ich odpustenie nie je spojené len s pokáním alebo s neoblomnos钮ou páchate木a (t. j. s jeho tvrdohlavos钮ou), ale najmä s osobnou obetou, ktorú pre啪íva za ú膷elom nápravy a polep拧enia. Spájajú sa s od艌atím ur膷itých práv, ktoré subjekt po啪íva, na ur膷itý, neur膷itý alebo trvalý 膷as (napr. zákaz výkonu alebo od艌atie úradu alebo zastávanej funkcie), av拧ak bez toho, aby mu bránili v prístupe k duchovným dobrám, najmä k sviatostiam.

V posledných tý啪d艌och sa vo viacerých 膷lánkoch objavili rôzne interpretácie kanonických postupov týkajúcich sa vyhradených trestných 膷inov. Mô啪ete vysvetli钮, aké sú tieto postupy a ako sa uplat艌ujú?

Hovoríme o deliktoch, ktoré vzh木adom na ich záva啪nos钮 vo veciach viery alebo mravov posudzuje výlu膷ne Dikastérium pre náuku viery. Postup, ktorý dikastérium uplat艌uje, mô啪e by钮 dvojakého druhu: takzvaný 鈥瀉dministratívny鈥� alebo súdny. V prípade administratívneho procesu má odsúdená osoba, po ukon膷ení konania mimosúdnym trestným dekrétom, mo啪nos钮 napadnú钮 toto opatrenie odvolaním sa na odvolacom kolégiu, ktoré je 拧peciálne zriadené pri tom istom dikastériu. Uznesenie tohto kolégia je kone膷né. Na druhej strane, v prípade trestného konania sa po ukon膷ení rôznych stup艌ov súdneho konania rozsudok stáva právoplatným (res iudicata), potom sa stáva vykonate木ným. V oboch prípadoch mô啪e odsúdený v啪dy po啪iada钮 Dikastérium pre náuku viery o restitutio in integrum (t. j. obnovenie pôvodného stavu). Je mo啪né po啪iada钮 aj o revíziu vo forme omilostenia, v tomto prípade konanie zvy膷ajne vykonáva Najvy拧拧í tribunál Apo拧tolskej signatúry, ale mô啪e by钮 zverené aj iným orgánom. Vzh木adom na dôverný charakter tohto typu komunikácie je za koordináciu rôznych in拧tancií a zasielanie prípadných rozhodnutí na vykonanie prijatých ustanovení zodpovedný 艩tátny sekretariát.

Preklad Martin Jarábek