蜜桃交友

Andrea Tornielli

Boj proti zneu?ívaniu je v Cirkvi neustále predmetom záujmu, najmä v posledných rokoch. Táto téma sa objavila aj v sále, kde zasadala synoda, a na?alej ju vnímajú aj médiá. Rozprávali sme sa o nej s arcibiskupom Filippom Iannonom, prefektom Dikastéria pre legislatívne texty, aby sme objasnili niektoré aspekty týkajúce sa uplatňovaných postupov.

Mô?ete priblí?i? v akom ?tádiu sa nachádzame z h?adiska platných zákonov? Sú ú?inné?

Táto otázka je ur?ite v centre pozornosti celej Cirkvi, ako to neustále opakuje pápe?, a preto sa ur?itým spôsobom dostala aj do pozornosti ?lenov synody. Kánonické právo o potlá?aní a trestaní deliktov zneu?ívania maloletých a zranite?ných dospelých bolo v posledných rokoch novelizované s oh?adom na skúsenosti nazbierané v uplynulých rokoch, na rôzne podnety, ktoré pri?li od miestnych cirkví a od ?udí zapojených na rôznych úrovniach do boja proti tomuto negatívnemu javu, a predov?etkým na stretnutí predsedov biskupských konferencií z celého sveta s hlavami Rímskej kúrie, ktoré si ?elal pápe? Franti?ek a ktoré sa konalo vo Vatikáne vo februári 2019. Revidovalo sa kanonické trestné právo, bolo promulgované nové motu proprio Vos estis lux mundi, ktoré stanovuje ?na univerzálnej úrovni postupy zamerané na predchádzanie týmto zlo?inom, ktoré zrádzajú dôveru veriacich, a na boj proti nim“, revidovali sa normy, ktorými sa riadi Dikastérium pre náuku viery pri posudzovaní jemu vyhradených deliktov. Vo v?etkých normatívnych textoch sa do centra pozornosti viac dostáva dobro osôb, ktorých dôstojnos? bola poru?ená, a vô?a uskuto?ni? ?spravodlivý“ súdny proces pri re?pektovaní základných zásad právneho systému. Okrem iného bola zakotvená povinnos? kňazov a zasvätených osôb oznámi? cirkevným orgánom, ak sa dozvedia o mo?nom zneu?ití. Pokia? ide o ú?innos? noriem, je ?a?ké vyslovi? celkové hodnotenie, preto?e by bolo potrebné pozna? v?etky údaje o tejto téme. Na základe svojich osobných skúseností by som povedal, ?e áno. V ka?dom prípade by som chcel pripomenú? slová pápe?a Franti?ka: ?Aj ke? sa u? urobilo ve?a, musíme sa na?alej u?i? z trpkých lekcií minulosti, aby sme sa s nádejou pozerali do budúcnosti“.

Je kňaz prepustený z klerického stavu exkomunikovaný?

Nie! Kánonická tradícia pozná dva druhy trestov, ktoré sa vz?ahujú na v?etkých veriacich, klerikov i laikov: cenzúry a odpykávacie tresty. Z odpykávacích trestov, ktoré sa vz?ahujú na klerika (diakona, kňaza a biskupa), je najzáva?nej?ím a dokonca trvalým trestom: prepustenie z klerického stavu. Uplatňuje sa, ako sa dá ?ahko vydedukova?, v prípade obzvlá?? záva?ných previnení. Zjednodu?ene povedané, kňaz prepustený z klerického stavu nie je exkomunikovaný, ale nemô?e ?alej vykonáva? posvätnú slu?bu, zatia? ?o za podmienok, ktoré sú platné pre v?etkých ostatných veriacich, mô?e prijíma? sviatosti.

Mô?ete vysvetli?, ako dochádza k prípadnému odpusteniu exkomunikácie? Existujú na to rýchle postupy? Ktorých subjektov sa to týka?

Exkomunikácia, ktorú kánonické právo zara?uje medzi cenzúry, je trest, ktorým sa pokrstený, ktorý sa dopustil priestupku (medzi nimi: znesvätenie Eucharistie, heréza, schizma, potrat, poru?enie spovedného tajomstva kňazom) a tvrdohlavo odmieta poslúcha?, zbavuje ur?itých duchovných dobier, kým neprestane by? v tomto stave a nedostane rozhre?enie. Duchovné dobrá, resp. výhody s nimi spojené, o ktoré mô?e trest pripravi?, sú tie, ktoré sú nevyhnutné pre kres?anský ?ivot, teda najmä sviatosti. Exkomunikácia má ?isto ?lie?ebný“ ú?el, t. j. je zameraná na uzdravenie, na duchovnú starostlivos? o postihnutého, aby kajúcnici mohli opä? prija? dobrá, ktorých boli zbavení (salus animarum suprema lex in Ecclesia - spása du?í je najvy??ím zákonom v Cirkvi). Následne na získanie odpustenia musí preukáza?, ?e tento cie? bol dosiahnutý. Neexistujú ?iadne vopred stanovené lehoty. Nevyhnutnou po?iadavkou teda je, aby osoba skuto?ne ?utovala zlo?in a primerane napravila spôsobené pohor?enie a ?kodu, alebo aspoň s plnou vá?nos?ou pris?úbila, ?e takúto nápravu vykoná. Je zrejmé, ?e posúdenie tejto okolnosti musí vykona? orgán, od ktorého závisí odpustenie trestu, v pastora?nom duchu, s prihliadnutím na dobré dispozície subjektu a spolo?enský dosah, ktorý by takéto rozhodnutie mohlo ma?.

Mohli by ste vysvetli? rozdiel medzi exkomunikáciou a takzvanými ?odpykávacími trestami“?

Okrem cenzúry, ktorú sme spomenuli, kánonická tradícia pozná a stanovuje aj iný typ trestu, tzv. odpykávacie tresty, ktorých ?pecifickým cie?om je od?inenie zlo?inu. V dôsledku toho ich odpustenie nie je spojené len s pokáním alebo s neoblomnos?ou páchate?a (t. j. s jeho tvrdohlavos?ou), ale najmä s osobnou obetou, ktorú pre?íva za ú?elom nápravy a polep?enia. Spájajú sa s odňatím ur?itých práv, ktoré subjekt po?íva, na ur?itý, neur?itý alebo trvalý ?as (napr. zákaz výkonu alebo odňatie úradu alebo zastávanej funkcie), av?ak bez toho, aby mu bránili v prístupe k duchovným dobrám, najmä k sviatostiam.

V posledných tý?dňoch sa vo viacerých ?lánkoch objavili rôzne interpretácie kanonických postupov týkajúcich sa vyhradených trestných ?inov. Mô?ete vysvetli?, aké sú tieto postupy a ako sa uplatňujú?

Hovoríme o deliktoch, ktoré vzh?adom na ich záva?nos? vo veciach viery alebo mravov posudzuje výlu?ne Dikastérium pre náuku viery. Postup, ktorý dikastérium uplatňuje, mô?e by? dvojakého druhu: takzvaný ?administratívny“ alebo súdny. V prípade administratívneho procesu má odsúdená osoba, po ukon?ení konania mimosúdnym trestným dekrétom, mo?nos? napadnú? toto opatrenie odvolaním sa na odvolacom kolégiu, ktoré je ?peciálne zriadené pri tom istom dikastériu. Uznesenie tohto kolégia je kone?né. Na druhej strane, v prípade trestného konania sa po ukon?ení rôznych stupňov súdneho konania rozsudok stáva právoplatným (res iudicata), potom sa stáva vykonate?ným. V oboch prípadoch mô?e odsúdený v?dy po?iada? Dikastérium pre náuku viery o restitutio in integrum (t. j. obnovenie pôvodného stavu). Je mo?né po?iada? aj o revíziu vo forme omilostenia, v tomto prípade konanie zvy?ajne vykonáva Najvy??í tribunál Apo?tolskej signatúry, ale mô?e by? zverené aj iným orgánom. Vzh?adom na dôverný charakter tohto typu komunikácie je za koordináciu rôznych in?tancií a zasielanie prípadných rozhodnutí na vykonanie prijatých ustanovení zodpovedný ?tátny sekretariát.

Preklad Martin Jarábek