笔á辫别? o bombách v Libanone: prevládajú tendencie, ktoré presahujú morálku
Pope
Matteo Bruni: Dobrý ve?er v?etkým, ?akujem Vám, Va?a Svätos?, za tento ?as, ktorý nám chcete venova? na konci tejto krátkej, ale ve?mi intenzívnej cesty. Mo?no by ste nám chceli poveda? pár slov predtým, ako za?neme s otázkami novinárov.
Pápe? Franti?ek: Dobrý deň a som k dispozícii na otázky.
Michael Merten, Luxemburger Wort
Svätý Otec, Luxembursko bolo prvou krajinou a mnohí si pamätajú va?u náv?tevu v Espresso bare. Rád by som sa vás opýtal, aké sú va?e dojmy z Luxemburska a ?i vás nie?o prekvapilo.
?akujem, bar bol ako chlap?enský ?art. Najbli??ie to bude pizzéria. Luxembursko na mňa naozaj zapôsobilo ako vyvá?ená spolo?nos?, s vyrovnanými zákonmi, tie? inou kultúrou. To na mňa tak zapôsobilo, lebo som to nepoznal, na druhej strane Belgicko som poznal, lebo som tam bol nieko?kokrát. Ale Luxembursko ma prekvapilo, preto?e tá vyvá?enos?, to prijatie, to je nie?o, ?o ma prekvapilo. Myslím si, ?e Luxembursko mô?e da? Európe mo?no práve toto posolstvo.
Valerie Dupont, francúzsky hovoriaca belgická ?tátna televízia
Svätý Otec, ?akujem vám za va?u ochotu. Prepá?te mi môj hlas, ale trochu ma zasiahol dá??. Va?e slová na hrobke krá?a Baldwina vyvolali v Belgicku trochu údiv....
Ale viete, ?e údiv je za?iatkom filozofie, a to je v poriadku.
Mo?no. Niektorí to vnímali aj ako politické zasahovanie do demokratického ?ivota Belgicka. Proces beatifikácie krá?a je toti? spojený s jeho postojmi. A ako zosúladi? právo na ?ivot, obranu ?ivota a tie? právo ?ien na ?ivot bez utrpenia?
V?etko je to o ?ivote, ehm. Krá? bol stato?ný, preto?e ke? ?elil zákonu smrti, nepodpísal ho a rezignoval. To si vy?aduje odvahu, v?ak? Na to treba politika ?s nohavicami“. Chce to odvahu. Aj on tým vyslal posolstvo a aj on to urobil, preto?e bol svätý. Ten ?lovek je svätý, ale proces blahore?enia bude pokra?ova?, preto?e mi dali o tom dostatok dôkazov.
O ?enách. ?eny majú právo na ?ivot: na svoj ?ivot, na ?ivot svojich detí. Nezabudnime poveda? toto: potrat je vra?da. Veda hovorí, ?e v mesiaci po?atia sú u? v?etky orgány... Zabijete ?udskú bytos?. A lekári, ktorí sa k tomu prepo?i?iavajú, sú - dovo?te mi to slovo - nájomní vrahovia. Sú to nájomní vrahovia. A to sa nedá popiera?. Zabíja sa ?udský ?ivot. A ?eny majú právo chráni? ?ivot. Metódy proti po?atiu sú iná vec. Nezamieňajte si ich. Teraz hovorím len o potratoch. A o tom sa nedá diskutova?. Prepá?te, ale je to pravda.
Andrea Vreede, belgická flámska a holandská televízia
Va?a Svätos?, aj po?as tejto cesty do Belgicka ste mali dlhé stretnutie so skupinou obetí sexuálneho zneu?ívania. V ich príbehoch sa ?asto objavujú výkriky zúfalstva nad nedostato?nou transparentnos?ou postupov, zatvorenými dverami, ml?aním vo?i nim, pomalým disciplinárnym konaním, zatajovaním, ktoré ste dnes spomínali, problémami s od?kodnením za utrpenú ?kodu. Zdá sa, ?e veci sa nakoniec zmenia, a? ke? sa s vami mô?u porozpráva? osobne. V Bruseli obete tie? predlo?ili sériu po?iadaviek. Ako mienite postupova? v súvislosti s týmito po?iadavkami? A nebolo by mo?no lep?ie zriadi? vo Vatikáne ?peciálne oddelenie, mo?no nezávislý orgán, ako to ?iadajú niektorí biskupi, aby sa lep?ie rie?ila táto pliaga v Cirkvi a aby sa obnovila dôvera veriacich?
?akujem. K tomu poslednému... Vo Vatikáne existuje oddelenie, ehm. Existuje ?truktúra, ktorej predsedom je teraz kolumbijský biskup pre prípady zneu?ívania. Existuje komisia a vytvoril ju kardinál O'Malley. To funguje! A tá dostáva v?etky veci vo Vatikáne a diskutujú o nich. Aj ja som vo Vatikáne prijal zneu?ívané osoby a dávam silu, aby sme i?li dopredu. Toto je prvá vec. O druhej otázke, vypo?ul som si zneu?ívaných. Som presved?ený, ?e je to povinnos?. Niektorí hovoria: ?tatistiky hovoria, ?e 40-42-46 % zneu?itých je v rodine a v susedstve, len 3 % v Cirkvi. Mňa to nezaujíma, ja beriem tie v Cirkvi! Máme povinnos? pomáha? zneu?ívaným a stara? sa o nich. Niektorí potrebujú psychologickú lie?bu, musíme im s tým pomôc?. Hovorí sa aj o od?kodnení, preto?e v ob?ianskom práve existuje. V ob?ianskom práve je to myslím 50 000 eur v Belgicku, to je príli? málo. Nie je to nie?o, ?o by pomohlo. Myslím, ?e je to tá suma, ale nie som si istý. Ale musíme sa postara? o týrané osoby a potresta? tých, ktorí ich týrajú, preto?e týranie nie je hriech dne?ka, ktorý by zajtra u? nemusel by?... Je to sklon, je to psychiatrické ochorenie, a preto ich musíme da? na lie?bu a takto ich sledova?. Zneu?ívate?a nemô?ete necha? vo?ne v normálnom ?ivote, s povinnos?ami vo farnostiach a ?kolách. Niektorí biskupi kňazom, ktorí to robili, po procese a odsúdení dali prácu napríklad v kni?nici, ale ?iadny kontakt s de?mi v ?kolách, vo farnostiach. Ale musíme v tom pokra?ova?. Belgickým biskupom som povedal, aby sa nebáli a pokra?ovali, aby pokra?ovali. Hanba je prikrývanie, to je hanba.
Courtney Walshová, americká televízia
Ve?mi pekne vám ?akujem za vá? ?as. Dnes ráno sme sa do?ítali, ?e na Nasralláha boli umiestnené 900-kilogramové bomby s cie?om cieleného atentátu. Je viac ako tisíc vysídlených, mnoho m?tvych. Myslíte si, ?e Izrael prekro?il hranice Libanonu a Gazy? A ako sa to dá vyrie?i?? Je tu nejaký odkaz pre týchto ?udí?
Ka?dý deň telefonujem do farnosti v Gaze. Je tam, vo farnosti a v kolégiu, viac ako 600 ?udí a oni mi hovoria o veciach, ktoré sa tam dejú, dokonca o krutostiach, ktoré sa tam dejú. To, ?o mi hovoríte, naozaj nechápem, ako sa veci majú. Ale obrana musí by? v?dy primeraná útoku. Ke? je nie?o neprimerané, ukazuje to dominantnú tendenciu, ktorá presahuje morálku. Krajina, ktorá so silami robí tieto veci - hovorím o akejko?vek krajine -, ktorá robí tieto veci takýmto ?nad?tandardným“ spôsobom, to sú nemorálne ?iny. Aj vo vojne je potrebné strá?i? morálku. Vojna je nemorálna, ale pravidlá vojny predpokladajú ur?itú morálku. Ke? sa to v?ak nedodr?iava, vidíme - ako hovoríme v Argentíne - ?zlú krv“.
Annachiara Valle, Kres?anská rodina
?akujem, Va?a Svätos?. V?era po stretnutí na Katolíckej univerzite v Louvain bolo vydané komuniké, v ktorom som ?ítala, ?e ?univerzita vyjadruje po?utovanie nad konzervatívnymi postojmi pápe?a Franti?ka k úlohe ?ien v spolo?nosti“. Hovorí sa, ?e je trochu obmedzujúce hovori? o ?enách len pre materstvo, plodnos?, starostlivos?, ?e je to vlastne trochu diskrimina?né, preto?e je to úloha, ktorá patrí aj mu?om. A v súvislosti s tým obe univerzity nastolili otázku posvätných slu?ieb v Cirkvi.
Predov?etkým toto vyhlásenie odznelo v ?ase, ke? som hovoril. Bolo vopred pripravené a to nie je morálne. V?dy hovorím o dôstojnosti ?ien a povedal som nie?o, ?o nemô?em poveda? o mu?och: Cirkev je ?ena, je to Je?i?ova nevesta. Zmu??tenie Cirkvi, zmu??tenie ?ien nie je ?udské, nie je to kres?anské. ?ena má svoju vlastnú silu. V skuto?nosti sú ?eny - v?dy to hovorím - dôle?itej?ie ako mu?i, preto?e Cirkev je ?ena, Cirkev je Je?i?ova nevesta. Ak sa to tým dámam zdá konzervatívne, tak ja som Carlo Gardell (slávny argentínsky spevák tanga, pozn. red.). Tomu sa nedá rozumie?... Vidím, ?e je tu tupá myse?, ktorá o tom nechce po?u?. ?ena je rovná mu?ovi, ba v ?ivote Cirkvi je ?ena nadradená, preto?e Cirkev je ?ena. V slu?be je mystika ?eny vä??ia ako slu?ba. Existuje ve?ký teológ, ktorý o tom vypracoval ?túdie: ?o je vä??ie, Petrova slu?ba alebo mariánska slu?ba? Mariánska slu?ba je vä??ia, preto?e je to slu?ba jednoty, ktorá zah?ňa, druhá je slu?ba vedenia. Materstvo Cirkvi je materstvom ?ien. Petrovská slu?ba je ve?mi malá slu?ba, ktorá je daná na sprevádzanie veriacich, v?dy v rámci materstva. Rôzni teológovia to skúmali a hovoria, ?e je to reálne, nehovorím moderné, ale reálne. Nie je to staromódne. Prehnaný feminizmus, ktorý znamená, ?e ?eny sú ma?istky, to nefunguje. Jedna vec je ma?izmus, iná vec je feminizmus. To, o ?o ide, je ?ena Cirkev, ktorá je vä??ia ako kňazská slu?ba. A na to sa niekedy nemyslí.
Ale ?akujem za otázku. A ?akujem vám v?etkým za túto cestu, za prácu, ktorú ste vykonali. Je mi ?úto, ?e je tu málo ?asu. Ale ?akujem vám, ve?mi pekne vám ?akujem. Modlím sa za vás, vy sa modlite za mňa. Modlite sa za mňa, eh!
(Pápe? pripomína tragédiu pä?desiatich ?udí, ktorí sa stratili na mori pri Kanárskych ostrovoch).
Bolí ma poh?ad na tých ?udí, ktorí sa stratili na Kanárskych ostrovoch. Dnes sa na mori alebo v jeho blízkosti stráca mnoho, mnoho migrantov h?adajúcich slobodu. Spomeňme si na Crotone, nie? 100 metrov od nás... (tvoja zem). Pomyslime na to. To je nie?o, nad ?ím treba smúti?.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.