蜜桃交友

Massimiliano Menichetti 鈥� Pope

Po najdlh拧ej ceste svojho pontifikátu, ktorá ho pred nieko木kými d艌ami zaviedla do Ázie a Oceánie, pápe啪 Franti拧ek opä钮 vycestuje. Bude neúnavným svedkom Kristovej tváre v Európe, ktorá je zranená vojnou, 膷asto rozdelená a za啪ívajúca demografický úpadok. V ten istý de艌, 26. septembra, bude pápe啪 Franti拧ek v Luxembursku a Belgicku. V Bruseli zostane do 29. septembra. Pod木a kardinála Pietra Parolina, 拧tátneho sekretára Svätej stolice, 鈥濫urópa tak trochu stratila pamä钮 na obrovské katastrofy minulosti, a preto sa zvy拧uje riziko, 啪e sa opä钮 upadne do tragických chýb minulosti鈥�. Pod木a kardinála táto náv拧teva prinesie prezieravos钮 solidarity a odvahu otvori钮 sa budúcnosti.

Va拧a Eminencia, ako vznikla táto cesta, ktorá sa za膷ína krátkou zastávkou v Luxemburgu?

Táto cesta je pastora膷nou náv拧tevou zameranou predov拧etkým na oslavy 600. výro膷ia zalo啪enia Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene, ale zah艜艌a aj zastávku v Luxembursku. Ide o dve krajiny, ktoré sú zakladate木mi Európskej únie a sídlom jej in拧titúcií, kde sa zdá, 啪e katolicizmus, hoci je formálne stále vo vä膷拧ine, u啪 膷asto nie je pova啪ovaný za horizont 啪ivota a je takmer vytla膷ený na okraj spolo膷nosti.

Belgickí biskupi hovorili o: 鈥瀙rekvapení鈥� a 鈥瀡e木kej radosti鈥� z náv拧tevy pápe啪a Franti拧ka, ktorá sa koná pri príle啪itosti 600. výro膷ia zalo啪enia Katolíckej univerzity v Leuvene. Bude toto výro膷ie príle啪itos钮ou zdôrazni钮 úzke prepojenie medzi vedou a vierou?

Dialóg medzi vierou a vedou je zásadný. V priebehu dejín sa vyskytli dlhé fázy porozumenia a spolupráce, ako aj momenty vzájomného neporozumenia. Nedorozumenia vznikali z neprimeraného prekrývania metód, ke膹 sa 木udia na jednej strane dopú拧钮ali chyby, ke膹 Bibliu vnímali nielen ako posvätný text, ale aj ako vedeckú knihu, a na druhej strane pova啪ovali vedecké poznatky za jediné skuto膷ne vedecké, 膷ím podce艌ovali a obmedzovali samotný rozsah rozumu. Ur膷ite bude cesta Svätého Otca do Belgicka pri príle啪itosti 600. výro膷ia zalo啪enia univerzity v Louvain prozrete木nou, aby sme znovu objavili úzke prepojenie medzi vierou a vedou, v ich príslu拧ných oblastiach pôsobenia a s ich príslu拧nými metódami.

Pápe啪 sa vracia do Európy 膷asto rozdelenej v otázkach 啪ivota, migrantov a rany vojny. Bude ma钮 táto náv拧teva silu obnovi钮 korene otcov zakladate木ov, Schumana, De Gasperiho, Adenauera, politického projektu podporujúceho rozvoj zalo啪ený na pokoji, bratstve a solidarite?

Bezprostredne po Druhej svetovej vojne boli národy Európy vy膷erpané. Predchádzajúcich tridsa钮 rokov bolo nato木ko plných ne拧钮astia a utrpenia, 啪e sa odhodlane a odvá啪ne sna啪ili vybudova钮 nový poriadok, ktorý by bol schopný vyhnú钮 sa opätovnému o啪iveniu prehnaných nacionalizmov, ktoré boli prí膷inou konfliktov. Teraz sa, naopak, v Európe trochu stratila spomienka na obrovské katastrofy minulosti, a tak sa zvy拧uje riziko, 啪e sa opä钮 prepadne do tragických chýb minulosti. Dúfam, 啪e náv拧teva Svätého Otca bude pre Európu cennou príle啪itos钮ou, aby znovu objavila svoje základné hodnoty. Kým v roku 1945 sa národy Európy vydali v ústrety budúcnosti, ktorú si vedeli predstavi钮 len ako lep拧iu ako minulos钮, dnes sa zdá, 啪e budúcnos钮 pova啪ujú za neznámu alebo dokonca hor拧iu ako nedávnu minulos钮. Tento spôsob myslenia ovplyv艌uje samotnú schopnos钮 otvorenosti vo膷i 啪ivotu a 拧íri atmosféru rezignácie, v ktorej nebýva nádej. Na druhej strane Svätý Otec je pútnikom nádeje. Chce, aby Európa znovu objavila dôvody svojho rozvoja, aby mohla rie拧i钮 ka啪dý problém, vrátane ekonomických 膷i migra膷ných otázok, v prezieravom duchu solidarity, znovu objavila odvahu otvori钮 sa budúcnosti a porazi钮 鈥�demografickú zimu鈥�.

Pomô啪e táto náv拧teva v jednom zo s艜dc európskej politiky 膷eli钮 strachu, polarizácii a populizmu?

Populizmy, polarizácia a obavy sú 膷asto výsledkom únavy ducha a myslenia a následného predstierania, 啪e sú mo啪né takmer zázra膷né zjednodu拧enia, ktoré doká啪u vyrie拧i钮 komplikované alebo dokonca epochálne problémy jednoduchými a rýchlymi ú膷innými rozhodnutiami. Táto únava 木udí nakoniec spôsobí, 啪e sú ochotní prija钮 radikálne návrhy, s木ubujúce nemo啪né, aby neskôr zistili, 啪e tieto s木uby neboli splnite木né, 膷o má za následok, 啪e sa obrátia k iným návrhom, obsahovo opa膷ným, ale ve木mi podobným v asertivite jazyka. Cirkev ako 鈥�znalky艌a 木udskosti鈥�, a teda aj Svätý Otec, majú jazyk zodpovednosti, umiernenosti, varovania pred rizikami, ktorým sa 膷lovek mô啪e vystavi钮, ak sa vydá na nebezpe膷né cesty, s odsúdením najnebezpe膷nej拧ích omylov. Preto sa takýto jazyk nedá 木ahko zjednodu拧i钮 a nepredkladá v啪dy okam啪ité rie拧enia. Slová Svätého Otca v拧ak vychádzajú z evanjelia a sú v啪dy slovami múdrosti. Sú realistické, tak ako je realistické evanjelium, ktoré nes木ubuje raj bez krí啪a. Pápe啪ov hlas nás preto u膷í by钮 obozretnými a zachova钮 si vysoký kritický zmysel vo膷i tým, ktorí hne膹 ponúkajú zjednodu拧ené návody na spásu národov, ktoré sú unavené z najrozli膷nej拧ích dôvodov. Zvy膷ajne sa neskôr uká啪e, 啪e sú to návody na katastrofy.

V Európe, ktorá postupne starne, pápe啪 Franti拧ek opakovane upozornil na drastický pokles pôrodnosti. Je potrebná pastorácia zameraná viac na zabezpe膷enie potrieb rodín?

Áno. Som presved膷ený, 啪e na zvládnutie dramatického poklesu pôrodnosti je naliehavo potrebný súbor opatrení rôznych aktérov. Cirkev, 拧táty a sprostredkovate木ské organizácie by si mali uvedomi钮 dôle啪itos钮, dovolím si poveda钮 鈥�啪ivotne dôle啪itú鈥� dôle啪itos钮, tejto otázky a zasiahnu钮 sériou opatrení, pokia木 mo啪no dobre koordinovaných. Ak myslíme na pastoráciu, ur膷ite by sa mali naplánova钮 opatrenia, ktoré by vedeli pozorne na膷úva钮 rodinám, aby zistili ich skuto膷né potreby a poskytli im pomoc, ktorá by ovplyvnila konkrétnos钮 ich 啪ivota, aby sa odstránili rôzne preká啪ky ve木korysého prijatia rodiaceho sa 啪ivota. Dovo木te mi v拧ak poveda钮, 啪e najlep拧ia pastora膷ná starostlivos钮 by bola tá, ktorá by dokázala v拧tepi钮 nádej do s艜dc a myslí 木udí. Bez nádeje, bez hlbokého presved膷enia o pomoci Prozrete木nosti v na拧om 啪ivote, bez tejto otvorenosti pre pomoc, ktorá prichádza od Boha, sa ka啪dá 钮a啪kos钮, nech je akoko木vek reálna, zvä膷拧í a sebecké pohnútky budú ma钮 vä膷拧í priestor na presadenie sa.

Prastarý kontinent akoby stratil svoju identitu, svoje korene. 膶o pod木a vás potrebuje a ako sa Svätá stolica cíti v týchto výzvach?

Niet pochýb o tom, 啪e európska civilizácia má svoje korene v grécko-rímskej kultúre a za svoje hodnoty v膹a膷í 啪idovsko-kres钮anskej tradícii. Najmä kres钮anstvo v priebehu storo膷í hlboko pretváralo európsku krajinu. Dôkazom toho sú katedrály, univerzity, umenie, rozvoj jej in拧titúcií a tisíc 膹al拧ích aspektov, ktoré takpovediac vytvorili Európu takú, akú ju poznáme. Povedzme, 啪e s oh木adom na toto v拧etko sa v Európskej ústave uprednostnilo nevyjadri钮 tieto silné väzby na kultúrne a nábo啪enské dedi膷stvo minulosti v presved膷ení, 啪e sú v ka啪dom prípade rozde木ujúce alebo 啪e s takýmto uznaním by sa tieto korene mohli sta钮 钮a啪kopádnymi a brzdi钮 nový vývoj. Výsledkom tejto vo木by je preh暮benie istej zmätenosti, ktorá európskej integrácii nepomáha. Tá toti啪 nutne potrebuje znovu objavi钮 svoje korene, ak má nájs钮 silu na nový impulz, ktorý jej umo啪ní dosiahnu钮 nové a dôle啪ité ciele a prekona钮 stále rastúci egoizmus. Ak chce by钮 v dne拧nom svete po膷úvaným a autoritatívnym hlasom a ak chce prekona钮 únavné slepé uli膷ky, musí znovu objavi钮 ve木kos钮 hodnôt, ktoré ju in拧pirovali, hodnôt, ktoré boli dobre prítomné zakladate木om modernej Európy. Svätá stolica mô啪e sprevádza钮 národy Európy v tejto delikátnej fáze, nabádajúc ich, aby s dôverou pokra膷ovali vo svojej ceste a nebáli sa udr啪iava钮 pevné puto s hodnotami, ktoré in拧pirovali európsky 啪ivot a spolo膷nos钮. Takto Európa nájde nový ideálny impulz, ktorý jej umo啪ní 膷eli钮 zlo啪itým výzvam týchto rokov.

Aké je va拧e 啪elanie na túto cestu?

Dúfam, 啪e táto pápe啪ova cesta do Luxemburska a Belgicka bude ako iskra, ktorá zapáli vä膷拧ie svetlo. 沤e bude iskrou, ktorá pomô啪e vyzdvihnú钮 v拧etok potenciál dobra, ktorý je prítomný v Cirkvi a spolo膷nosti, svetlom, ktoré dodá odvahu tým, ktorí ako sa zdá u啪 rezignovali vo膷i úpadku. Dúfam a 啪elám si, aby pápe啪ova náv拧teva bola príle啪itos钮ou na hlboké zamyslenie sa nad Európou a nad spôsobom, ako by钮 Cirkvou v dne拧nej Európe. Dúfam, 啪e to bude chví木a, v ktorej veriaci aj neveriaci budú ma钮 príle啪itos钮 po膷úva钮 slovo nástupcu svätého Petra a porovna钮 svoj spôsob bytia a konania vo svete s návrhom, ktorý vychádza z evanjelia.

Preklad Martin Jarábek