蜜桃交友

Massimiliano Menichetti – Pope

Po najdlh?ej ceste svojho pontifikátu, ktorá ho pred nieko?kými dňami zaviedla do Ázie a Oceánie, pápe? Franti?ek opä? vycestuje. Bude neúnavným svedkom Kristovej tváre v Európe, ktorá je zranená vojnou, ?asto rozdelená a za?ívajúca demografický úpadok. V ten istý deň, 26. septembra, bude pápe? Franti?ek v Luxembursku a Belgicku. V Bruseli zostane do 29. septembra. Pod?a kardinála Pietra Parolina, ?tátneho sekretára Svätej stolice, ?Európa tak trochu stratila pamä? na obrovské katastrofy minulosti, a preto sa zvy?uje riziko, ?e sa opä? upadne do tragických chýb minulosti“. Pod?a kardinála táto náv?teva prinesie prezieravos? solidarity a odvahu otvori? sa budúcnosti.

Va?a Eminencia, ako vznikla táto cesta, ktorá sa za?ína krátkou zastávkou v Luxemburgu?

Táto cesta je pastora?nou náv?tevou zameranou predov?etkým na oslavy 600. výro?ia zalo?enia Katolíckej univerzity v belgickom Leuvene, ale zah?ňa aj zastávku v Luxembursku. Ide o dve krajiny, ktoré sú zakladate?mi Európskej únie a sídlom jej in?titúcií, kde sa zdá, ?e katolicizmus, hoci je formálne stále vo vä??ine, u? ?asto nie je pova?ovaný za horizont ?ivota a je takmer vytla?ený na okraj spolo?nosti.

Belgickí biskupi hovorili o: ?prekvapení“ a ?ve?kej radosti“ z náv?tevy pápe?a Franti?ka, ktorá sa koná pri príle?itosti 600. výro?ia zalo?enia Katolíckej univerzity v Leuvene. Bude toto výro?ie príle?itos?ou zdôrazni? úzke prepojenie medzi vedou a vierou?

Dialóg medzi vierou a vedou je zásadný. V priebehu dejín sa vyskytli dlhé fázy porozumenia a spolupráce, ako aj momenty vzájomného neporozumenia. Nedorozumenia vznikali z neprimeraného prekrývania metód, ke? sa ?udia na jednej strane dopú??ali chyby, ke? Bibliu vnímali nielen ako posvätný text, ale aj ako vedeckú knihu, a na druhej strane pova?ovali vedecké poznatky za jediné skuto?ne vedecké, ?ím podceňovali a obmedzovali samotný rozsah rozumu. Ur?ite bude cesta Svätého Otca do Belgicka pri príle?itosti 600. výro?ia zalo?enia univerzity v Louvain prozrete?nou, aby sme znovu objavili úzke prepojenie medzi vierou a vedou, v ich príslu?ných oblastiach pôsobenia a s ich príslu?nými metódami.

Pápe? sa vracia do Európy ?asto rozdelenej v otázkach ?ivota, migrantov a rany vojny. Bude ma? táto náv?teva silu obnovi? korene otcov zakladate?ov, Schumana, De Gasperiho, Adenauera, politického projektu podporujúceho rozvoj zalo?ený na pokoji, bratstve a solidarite?

Bezprostredne po Druhej svetovej vojne boli národy Európy vy?erpané. Predchádzajúcich tridsa? rokov bolo nato?ko plných ne??astia a utrpenia, ?e sa odhodlane a odvá?ne sna?ili vybudova? nový poriadok, ktorý by bol schopný vyhnú? sa opätovnému o?iveniu prehnaných nacionalizmov, ktoré boli prí?inou konfliktov. Teraz sa, naopak, v Európe trochu stratila spomienka na obrovské katastrofy minulosti, a tak sa zvy?uje riziko, ?e sa opä? prepadne do tragických chýb minulosti. Dúfam, ?e náv?teva Svätého Otca bude pre Európu cennou príle?itos?ou, aby znovu objavila svoje základné hodnoty. Kým v roku 1945 sa národy Európy vydali v ústrety budúcnosti, ktorú si vedeli predstavi? len ako lep?iu ako minulos?, dnes sa zdá, ?e budúcnos? pova?ujú za neznámu alebo dokonca hor?iu ako nedávnu minulos?. Tento spôsob myslenia ovplyvňuje samotnú schopnos? otvorenosti vo?i ?ivotu a ?íri atmosféru rezignácie, v ktorej nebýva nádej. Na druhej strane Svätý Otec je pútnikom nádeje. Chce, aby Európa znovu objavila dôvody svojho rozvoja, aby mohla rie?i? ka?dý problém, vrátane ekonomických ?i migra?ných otázok, v prezieravom duchu solidarity, znovu objavila odvahu otvori? sa budúcnosti a porazi? ?demografickú zimu“.

Pomô?e táto náv?teva v jednom zo s?dc európskej politiky ?eli? strachu, polarizácii a populizmu?

Populizmy, polarizácia a obavy sú ?asto výsledkom únavy ducha a myslenia a následného predstierania, ?e sú mo?né takmer zázra?né zjednodu?enia, ktoré doká?u vyrie?i? komplikované alebo dokonca epochálne problémy jednoduchými a rýchlymi ú?innými rozhodnutiami. Táto únava ?udí nakoniec spôsobí, ?e sú ochotní prija? radikálne návrhy, s?ubujúce nemo?né, aby neskôr zistili, ?e tieto s?uby neboli splnite?né, ?o má za následok, ?e sa obrátia k iným návrhom, obsahovo opa?ným, ale ve?mi podobným v asertivite jazyka. Cirkev ako ?znalkyňa ?udskosti“, a teda aj Svätý Otec, majú jazyk zodpovednosti, umiernenosti, varovania pred rizikami, ktorým sa ?lovek mô?e vystavi?, ak sa vydá na nebezpe?né cesty, s odsúdením najnebezpe?nej?ích omylov. Preto sa takýto jazyk nedá ?ahko zjednodu?i? a nepredkladá v?dy okam?ité rie?enia. Slová Svätého Otca v?ak vychádzajú z evanjelia a sú v?dy slovami múdrosti. Sú realistické, tak ako je realistické evanjelium, ktoré nes?ubuje raj bez krí?a. Pápe?ov hlas nás preto u?í by? obozretnými a zachova? si vysoký kritický zmysel vo?i tým, ktorí hne? ponúkajú zjednodu?ené návody na spásu národov, ktoré sú unavené z najrozli?nej?ích dôvodov. Zvy?ajne sa neskôr uká?e, ?e sú to návody na katastrofy.

V Európe, ktorá postupne starne, pápe? Franti?ek opakovane upozornil na drastický pokles pôrodnosti. Je potrebná pastorácia zameraná viac na zabezpe?enie potrieb rodín?

Áno. Som presved?ený, ?e na zvládnutie dramatického poklesu pôrodnosti je naliehavo potrebný súbor opatrení rôznych aktérov. Cirkev, ?táty a sprostredkovate?ské organizácie by si mali uvedomi? dôle?itos?, dovolím si poveda? ??ivotne dôle?itú“ dôle?itos?, tejto otázky a zasiahnu? sériou opatrení, pokia? mo?no dobre koordinovaných. Ak myslíme na pastoráciu, ur?ite by sa mali naplánova? opatrenia, ktoré by vedeli pozorne na?úva? rodinám, aby zistili ich skuto?né potreby a poskytli im pomoc, ktorá by ovplyvnila konkrétnos? ich ?ivota, aby sa odstránili rôzne preká?ky ve?korysého prijatia rodiaceho sa ?ivota. Dovo?te mi v?ak poveda?, ?e najlep?ia pastora?ná starostlivos? by bola tá, ktorá by dokázala v?tepi? nádej do s?dc a myslí ?udí. Bez nádeje, bez hlbokého presved?enia o pomoci Prozrete?nosti v na?om ?ivote, bez tejto otvorenosti pre pomoc, ktorá prichádza od Boha, sa ka?dá ?a?kos?, nech je akoko?vek reálna, zvä??í a sebecké pohnútky budú ma? vä??í priestor na presadenie sa.

Prastarý kontinent akoby stratil svoju identitu, svoje korene. ?o pod?a vás potrebuje a ako sa Svätá stolica cíti v týchto výzvach?

Niet pochýb o tom, ?e európska civilizácia má svoje korene v grécko-rímskej kultúre a za svoje hodnoty v?a?í ?idovsko-kres?anskej tradícii. Najmä kres?anstvo v priebehu storo?í hlboko pretváralo európsku krajinu. Dôkazom toho sú katedrály, univerzity, umenie, rozvoj jej in?titúcií a tisíc ?al?ích aspektov, ktoré takpovediac vytvorili Európu takú, akú ju poznáme. Povedzme, ?e s oh?adom na toto v?etko sa v Európskej ústave uprednostnilo nevyjadri? tieto silné väzby na kultúrne a nábo?enské dedi?stvo minulosti v presved?ení, ?e sú v ka?dom prípade rozde?ujúce alebo ?e s takýmto uznaním by sa tieto korene mohli sta? ?a?kopádnymi a brzdi? nový vývoj. Výsledkom tejto vo?by je preh?benie istej zmätenosti, ktorá európskej integrácii nepomáha. Tá toti? nutne potrebuje znovu objavi? svoje korene, ak má nájs? silu na nový impulz, ktorý jej umo?ní dosiahnu? nové a dôle?ité ciele a prekona? stále rastúci egoizmus. Ak chce by? v dne?nom svete po?úvaným a autoritatívnym hlasom a ak chce prekona? únavné slepé uli?ky, musí znovu objavi? ve?kos? hodnôt, ktoré ju in?pirovali, hodnôt, ktoré boli dobre prítomné zakladate?om modernej Európy. Svätá stolica mô?e sprevádza? národy Európy v tejto delikátnej fáze, nabádajúc ich, aby s dôverou pokra?ovali vo svojej ceste a nebáli sa udr?iava? pevné puto s hodnotami, ktoré in?pirovali európsky ?ivot a spolo?nos?. Takto Európa nájde nový ideálny impulz, ktorý jej umo?ní ?eli? zlo?itým výzvam týchto rokov.

Aké je va?e ?elanie na túto cestu?

Dúfam, ?e táto pápe?ova cesta do Luxemburska a Belgicka bude ako iskra, ktorá zapáli vä??ie svetlo. ?e bude iskrou, ktorá pomô?e vyzdvihnú? v?etok potenciál dobra, ktorý je prítomný v Cirkvi a spolo?nosti, svetlom, ktoré dodá odvahu tým, ktorí ako sa zdá u? rezignovali vo?i úpadku. Dúfam a ?elám si, aby pápe?ova náv?teva bola príle?itos?ou na hlboké zamyslenie sa nad Európou a nad spôsobom, ako by? Cirkvou v dne?nej Európe. Dúfam, ?e to bude chví?a, v ktorej veriaci aj neveriaci budú ma? príle?itos? po?úva? slovo nástupcu svätého Petra a porovna? svoj spôsob bytia a konania vo svete s návrhom, ktorý vychádza z evanjelia.

Preklad Martin Jarábek