蜜桃交友

Massimiliano Menichetti a Andrea De Angelis – Pope

Mier, ktorý sa buduje tým, ?e si berieme k srdcu utrpenie druhých, ktorý pochádza z duchovného obrátenia prostredníctvom znovuobjavenia evanjelia. To sú témy, ktoré sú v centre rozhovoru s Mons. Vincenzom Pagliom, predsedom Pápe?skej akadémie pre ?ivot, v ?túdiu Vatikánskeho rozhlasu - Pope na mítingu v Rimini. O 15.00 h vystúpil pri okrúhlom stole ?Cesty pokoja“ spolu s talianskym podpredsedom vlády a ministrom zahrani?ných vecí a medzinárodnej spolupráce Antoniom Tajanim.

Slovo mier sa mnohým zdá vzdialené, a predsa ste nieko?kokrát povedali, ?e sa nikdy nesmieme vzda? jeho budovania, pri?om ste poukázali na dve pápe?ove encykliky: Laudato si' a Fratelli tutti...

Presne tak, preto?e to, ?o dnes svetu chýba, a to nielen v Taliansku a Európe, je vízia. Ka?dá krajina, ba dokonca ka?dý jednotlivec je ?asto obrátený sám do seba, to znamená, ?e svet sa globalizoval, ekonomika vtrhla na planétu, ale ka?dý je obrátený sám do seba v h?adaní a obhajovaní svojich individuálnych záujmov alebo ciest. Pápe? Franti?ek nám ponúka víziu, ?ijeme v jednom dome, na planéte - Laudato si' -; sme jedna rodina mnohých národov a to je univerzálne bratstvo, preto ma? presved?enie, ?e máme jedného Otca, je pre mier k?ú?ové. T?pneme nad tým, ?o pápe? Franti?ek nazýva tre?ou svetovou vojnou po kúskoch, ale v skuto?nosti u? svet trháme na kusy, u? ho rozbíjame nepredstavite?nými tragédiami: v skuto?nosti prebieha 59 vojen, ale o dvoch hovoríme ka?dý deň. ?o je teraz rozhodujúce? Myslím si, ?e potrebujeme duchovné obrátenie, aby sme pochopili, ?e sme zodpovední za ka?dého. Toto je evanjeliové proroctvo, ktoré pápe? Franti?ek vyzdvihuje, ale mnohí z nás ho dávajú pod mericu.

Pápe? Franti?ek hovorí o globalizácii ?ahostajnosti, ku ktorej patrí aj o?ivovanie konfliktov a vojen, vy ste zopakovali koncept globalizácie humanizmu, teda reality, ktorá má na srdci ?loveka. Ako konkrétne sa to dá realizova??

Mnohí vedú vojnu, ale v?etci mô?eme vies? mier, tak?e nikto nemô?e poveda?, ?e mi je to jedno alebo ?o mô?em urobi? s vojnou na Ukrajine. Mô?ete by? smutní z toho, ?o sa deje, mô?ete by? pohor?ení, ale mô?ete sa za to modli?, mô?ete spolupracova? s mnohými, ktorí sa usilujú o mier alebo dokonca o solidaritu. Je ve?a vecí, ktoré mô?eme urobi?. ?ia?, prevláda to, ?o drahý priate? Giuseppe De Rita nazval novým nábo?enstvom alebo ?egolatriou“: kultom ega, na ktorého oltár sa obetujú aj najdrah?ie city. Musíme prejs? od tohto de?truktívneho individualizmu k bratskému my. Toto je ve?ká revolúcia, o ktorej hovorí pápe? Franti?ek, a ja dúfam, ?e sa zjednotia v?etky cirkvi, nielen katolícka. Existuje krásna veta Atenagora, protagonistu objatia s Pavlom VI., ktorý povedal: ?Bratské cirkvi, bratské národy.“ Ak budú rozdelené cirkvi, ako budú spojené národy? To je ve?ká otázka.

Je tu aj paradox: to?ko individualizmu, ale aj bezmocnosti vo?i zlu. Odkia? ?erpa?, aby sme sa necítili bezmocní?

Z evanjelia, ktoré nám jasne hovorí, ?e v?etko je mo?né. Znovuobjavi? Bo?ie slovo ako zdroj historickej, a nie abstraktnej energie. My kres?ania máme zodpovednos? meni? realitu: to urobil Je?i?, k tomu istému splnomocnil u?eníkov a my by sme mali v tomto duchu pokra?ova?. S ve?kou jednoduchos?ou obnovme ka?dodenné ?ítanie evanjelia, skuto?ne ho prijmime a toto vnútorné napätie sa stane historickou skuto?nos?ou zmeny.

V Rimini je ve?a rôznych vecí, dokonca aj nekatolíci prichádzajú vytvára? mosty vzájomného poznania a stretnutí: je toto k?ú?om?

Rozhodne áno, Pavol VI. to tu?il, ke? v prvej encyklike Ecclesiam suam napísal, ?e kres?an je svojou povahou univerzálny, v Cirkvi, vo vz?ahu s kres?anmi, s inými nábo?enstvami a tie? s tými, ktorí neveria. Preto pápe? Franti?ek zdôrazňuje, ?e obrana identity si vy?aduje otvorenos?, obrana identity má by? univerzálna, bratia Franti?ek z Assisi a Charles de Foucauld sú toho príkladom. Chcel by som, aby sme my v?etci kres?ania ?ili toto napätie, ktoré je Bo?ie.

?o je nevyhnutné na budovanie pokoja?

Milova? a milova? sa navzájom.

Dôle?ité je budova? pokoj vo vlastnej rodine, vo vlastnom dome. Preto, aby sme boli remeselníkmi pokoja, musíme by? remeselníkmi pokoja doma...

Rozhodne áno, preto?e vojny sa za?ínajú doma a potom sa zdramatizujú. V tomto zmysle mier znamená milova? a by? milovaný: starajme sa jeden o druhého a porazíme aj vojny.

Preklad Martin Jarábek