Vyšlo „Instrumentum laboris“ pre ďalšie zasadanie Biskupskej synody
Isabella Piro, Miroslava Holubíková – Pope
Ako byť misionárskou synodálnou cirkvou? To je základná otázka, od ktorej sa odvíja pracovný dokument Instrumentum laboris budúceho zasadania Biskupskej synody, ktorá má tému „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“. Dokument zhromažďuje plody minuloročného stretnutia a integruje ich s výsledkami iných stretnutí, ako napríklad medzinárodného stretnutia farárov (v Sacrofane od 29. apríla do 2. mája) a desiatich študijných skupín, ktoré z poverenia pápeža prehĺbili niektoré otázky, ktoré vyplynuli zo synody v roku 2023. Instrumentum laboris, ktorý bol dnes predstavený v ձčovom stredisku Svätej stolice, neponúka žiadne „prefabrikované odpovede“, ale skôr „návrhy“ ako Cirkev môže reagovať „na potrebu 'synodálneho poslania'“, čiže ako byť bližšie k ľuďom, ako byť Božím domovom a rodinou, v ktorej sú všetci pokrstení spoluzodpovední a zúčastňujú sa na jej živote v rozlišovaní rôznych služieb a úloh.
Úvod a východiská pracovného dokumentu
Dokument je rozdelený do piatich častí: úvod, fundamenty a tri hlavné časti. V úvode sa pripomína doteraz prejdená cesta a zdôrazňujú sa už dosiahnuté kroky, ako napríklad rozšírené používanie synodálnej metodológie Rozhovor v Duchu Svätom (Conversazione nello Spirito). Potom nasledujú fundamenty (č. 1 - 18), ktoré sa zameriavajú
na chápanie synodality, vnímanej ako cestu obrátenia a reformy. V týchto častiach dokumentu sa okrem iného zdôrazňuje, že vo svete poznačenom rozdeleniami a konfliktami je Cirkev povolaná byť znamením jednoty, nástrojom zmierenia, načúvajúcim uchom a hlasom všetkých marginalizovaných.
Fundamenty venujú dostatočný priestor (č. 13 - 18) aj úvahám o úlohe žien v Cirkvi a zdôrazňujú „potrebu plnšieho uznania“ ich chariziem a povolania. Ako uvádza dokument „Boh si vyvolil niektoré ženy za prvé svedkyne a zvestovateľky vzkriesenia“, ony teda „dostávajú rovnaké vyliatie darov od Ducha Svätého a sú povolané do služby Kristovho poslania“. Prvou zmenou, ktorú treba uskutočniť, „je zmena zmýšľania“, pričom „treba prejsť na víziu vzťahovosti, vzájomnej reciprocity medzi ženami a mužmi, ktorí sú sestrami a bratmi v Kristovi, vzhľadom na spoločné poslanie“. Ako vyplýva z dokumentu, na druhom zasadaní synody sa žiada „širšia účasť žien v procesoch cirkevného rozlišovania a vo všetkých fázach rozhodovacích procesov“ spolu so „širším prístupom k zodpovedným pozíciám v diecézach a cirkevných inštitúciách“, ako aj v seminároch, inštitútoch, teologických fakultách a „v úlohe sudcu v kanonických procesoch“. Návrhy sa týkajú aj zasvätených žien, pre ktoré sa očakáva „väčšie uznanie a rozhodnejšia podpora“ i v „zamestnaniach na zodpovedných pozíciách“. To, čo dokument objasňuje je, že téma prijatia žien do diakonskej služby „nebude predmetom práce“ v októbri, pretože „teologická reflexia pokračuje“.
Časť I. a II. - Vzťahy a formácia v Cirkvi
Po úvode a fundamentoch sa dokument venuje vzťahom (č. 22 - 50), ktoré umožňujú Cirkvi byť synodálnou v misii, t. j. vzťahom s Bohom Otcom, medzi bratmi a sestrami a medzi cirkvami. V tejto perspektíve bude októbrové zhromaždenie analyzovať návrh na oživenie nových služieb, ako je služba „počúvania a sprevádzania“, vysvetľuje dokument, pričom dodáva, že sú potrebné „otvorené dvere“ cirkevného spoločenstva, „cez ktoré môžu ľudia vstúpiť bez toho, aby sa cítili ohrození alebo odsúdení“. (č. 34). Tieto vzťahy sa musia rozvíjať kresťanským spôsobom (č. 51-79), základom je preto formácia a „komunitné rozlišovanie“, ktoré umožní cirkvám prijímať primerané rozhodnutia, vyjadrujúce zodpovednosť a účasť všetkých.
Transparentnosť ako zodpovednosť Cirkvi
Okrem toho dokument zdôrazňuje, že „synodálna cirkev potrebuje transparentnosť“, pretože je „nevyhnutná v dôsledku straty dôveryhodnosti pre finančné škandály v Cirkvi i sexuálneho zneužívania maloletých a zraniteľných osôb. Nedostatok transparentnosti a zodpovednosti podnecuje klerikalizmus“ (č. 75). Transparentnosť sa podľa dokumentu týka aj „pastoračných plánov, metód evanjelizácie a spôsobov, akými Cirkev rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby, napríklad pokiaľ ide o pracovné podmienky v jej inštitúciách“ (č. 76). V tejto súvislosti dokument pripomína potrebu zverejňovania výročnej správy o hospodárení s majetkom a zdrojmi, ako aj o plnení poslania, vrátane „ilustrácie iniciatív uskutočnených v oblasti ochrany maloletých a zraniteľných osôb a podpory prístupu žien k vedúcim pozíciám a ich účasti na rozhodovacích procesoch“ (č. 79).
Tretia časť a záver – byť pútnikmi nádeje
Dokument ďalej analyzuje miesta (č. 80-108), kde sa formujú vzťahy a cesty, pričom pozýva, aby sme prekonali statické videnie ohraničených miest a pyramídový obraz cirkevných vzťahov a skúseností, ale uznali rozmanitosť a pluralitu, ktoré umožňujú Cirkvi - jednej a univerzálnej - žiť v dynamickom kruhu a v ekumenickom, medzináboženskom i kultúrnom dialógu.
Napokon dokument pripomína, že každá z otázok, ktoré obsahuje, má byť službou Cirkvi a možnosťou uzdraviť najhlbšie rany našej doby. Instrumentum laboris preto končí pozvaním pokračovať v ceste ako „pútnici nádeje“, a to aj v perspektíve Jubilea 2025 (č. 112).
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.