蜜桃交友

?KE? VYZDVIHNETE SYNA ?LOVEKA, POZNÁTE, ?E JA SOM“

P. Raniero Card. Cantalamessa, OFMcap, Homília na Ve?ký piatok 2024

?Ke? vyzdvihnete Syna ?loveka, poznáte, ?e Ja Som“ (Jn 8,28). Tieto slová Je?i? vyslovil na záver vá?nivého sporu so svojimi protivníkmi. K predchádzajúcim výrokom ?JA SOM“, ktoré Je?i? vyslovil v Jánovom evanjeliu, sa teraz pripája ten najvä??í. U? nehovorí: ?Ja som to ?i ono: chlieb ?ivota, svetlo sveta, vzkriesenie a ?ivot...“ Hovorí jednoducho ?Ja Som“, bez bli??ieho ur?enia. To dáva jeho výpovedi absolútny, metafyzický význam. Zámerne pripomína slová z knihy Exodus 3, 14 a z Izaiá?a 43, 10-12, v ktorých sám Boh vyhlasuje svoje bo?ské ?JA SOM“.  

Nevídanú novos? týchto Kristových slov mo?no objavi? len vtedy, ak venujeme pozornos? tomu, ?o predchádza Kristovmu seba-potvrdeniu: ?Ke? vyzdvihnete Syna ?loveka“, vtedy spoznáte, ?e JA SOM“. Akoby chcel poveda?: To, ?o som - a teda ??o je Boh“ -, sa spozná len z krí?a. Výraz ?by? vyzdvihnutý“ sa v Jánovom evanjeliu vz?ahuje, ako vieme, na udalos? krí?a!

Stretávame sa tak s úplným vyvrátením ?udskej predstavy o Bohu a do istej miery aj starozákonnej predstavy. Je?i? nepri?iel vylep?i? a zdokonali? predstavu, ktorú si ?udia vytvorili o Bohu, ale v istom zmysle ju prevráti? a odhali? pravú tvár Boha. To pochopil aj apo?tol Pavol, ke? ako prvý napísal:

Lebo ke? svet v Bo?ej múdrosti nepoznal svojou múdros?ou Boha, zapá?ilo sa Bohu spasi? veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj ?idia ?iadajú znamenia a Gréci h?adajú múdros?, my v?ak ohlasujeme ukri?ovaného Krista: pre ?idov pohor?enie a pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak ?idov ako Grékov, Krista –  Bo?iu moc a Bo?iu múdros?. (1 Kor 1, 21-24).  

Kristove slová chápané v tomto svetle nadobúdajú univerzálny význam, ktorý je výzvou pre tých, ktorí ho ?ítajú, v ka?dej dobe a situácii, vrátane tej na?ej. Toto prevrátenie predstavy o Bohu sa má uskuto?ňova? neustále. ?ia? predstavu o Bohu, ktorú Je?i? pri?iel zmeni?, si v?etci nosíme v sebe, vo svojom podvedomí. Mô?eme hovori? o jedine?nom Bohu, ?istom duchu, najvy??om bytí a tak ?alej. Ako ho v?ak mô?eme vidie? v jeho ni?ivej smrti na krí?i?

Samozrejme, ?e Boh je v?emohúci, ale o akú moc ide? Zo?i-vo?i ?udským stvoreniam sa Boh ocitá zbavený akejko?vek schopnosti, nielen nátlaku, ale aj obrany. Nemô?e zasiahnu? autoritou, aby sa im nanútil. Nemô?e robi? ni? iné, len v nekone?nej miere re?pektova? slobodnú vo?bu ?udí. A tak Otec odha?uje pravú tvár svojej v?emohúcnosti vo svojom Synovi, ktorý si k?aká pred u?eníkov, aby im umyl nohy; v ňom, ktorý uponí?ený na krí?i na tú najradikálnej?iu bezmocnos?, na?alej miluje a odpú??a, bez odsudzovania.

Skuto?ná Bo?ia v?emohúcnos? spo?íva v úplnej bezmocnosti Kalvárie. Netreba ve?a sily na to, aby sa ?lovek vystavil na obdiv; na druhej strane na to, aby ?lovek ustúpil do úzadia, aby sa vytratil, je potrebná ve?ká sila. Boh má túto neobmedzenú schopnos? zosta? ukrytý! Exinanivit semetipsum: zriekol sa seba samého (zni?il seba samého – z tal. originálu – pozn. prekladate?a) (Flp 2, 7). Oproti na?ej ?vôli po moci“ kladie svoju dobrovo?nú bezmocnos?.

Akým je to ve?kým ponau?ením pre nás, ktorí sa viac ?i menej vedome chceme stále predvádza?! Aká je to lekcia najmä pre mocných tejto zeme! Pre tých, ktorí ani z?aleka nemyslia na slu?bu, ale len na moc pre moc; pre tých - hovorí Je?i? v evanjeliu -, ktorí ?utlá?ajú národy“ a navy?e sa ?nazývajú dobrodincami“ (porov. Mt 20, 25; Lk 22, 25).

Vari Kristov triumf pri jeho zm?tvychvstaní nevyvracia túto víziu, ke? potvrdzuje nepremo?ite?nú Bo?iu v?emohúcnos?? Síce áno, ale v úplne inom zmysle, ne? sme zvyknutí. Úplne inak ako pri ?triumfoch“, ktoré sa oslavovali pri návrate cisára z ví?azných ?a?ení, na ceste, ktorá v Ríme dodnes nesie názov ?Via Trionfale“ (Ví?azná cesta).

V Kristovom prípade ur?ite do?lo k triumfu a to ku kone?nému a nezvratnému ví?azstvu! Ale ako sa tento triumf prejavuje? Zm?tvychvstanie sa odohráva tajomným spôsobom, bez svedkov. Ako sme po?uli v pa?iách, Jeho smr? videl ve?ký zástup a zú?astnili sa na nej najvy??í nábo?enskí a politickí predstavitelia. Vzkriesený Je?i? sa zjavuje len nieko?kým u?eníkom, mimo svetiel reflektorov. Tým nám chcel poveda?, ?e po utrpení netreba o?akáva? vonkaj?í, vidite?ný triumf, ako je pozemská sláva. Triumf spo?íva v nevidite?nom a je nekone?ne vy??ieho stupňa, preto?e je ve?ný! Mu?eníci v?eraj?ka a dne?ka sú toho dôkazom.

Zm?tvychvstalý sa ukazuje svojimi zjaveniami dostato?ne na to, aby poskytol ve?mi pevný základ pre vieru tým, ktorí a priori neodmietajú veri?, av?ak nie je to pomsta, ktorá by poni?ovala jeho protivníkov. Nezjavuje sa medzi nimi, aby im dokázal, ?e sa pomýlili alebo aby sa pohral s ich bezmocným hnevom.

Akáko?vek pomsta by bola nezlu?ite?ná s láskou, ktorú chcel Kristus svojím umu?ením dosved?i? ?udstvu. V sláve zm?tvychvstania sa správa rovnako pokorne ako v umu?ení na Kalvárii. Záujmom zm?tvychvstalého Je?i?a nie je zmias? svojich nepriate?ov, ale aby hne? upokojil svojich stratených u?eníkov a e?te skôr ?eny, ktoré v neho nikdy neprestali veri?.

V minulosti sa s rados?ou hovorilo o ?triumfe svätej Cirkvi“. ?udia sa zaň modlili a pripomínali si jeho historické momenty a dôvody. Ale aký triumf mal ?lovek na mysli? Dnes si uvedomujeme, ako ve?mi sa tento druh triumfu lí?il od Je?i?ovho triumfu. Nesú?me v?ak minulos?. ?lovek v?dy riskuje, ?e bude nespravodlivý, ke? minulos? posudzuje mentalitou sú?asnosti.

Prijmime rad?ej pozvanie, ktoré Je?i? adresuje svetu z vý?ky svojho krí?a: ?Po?te ku mne v?etci, ktorí sa namáhate a ste pre?a?ení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28). Takmer by sa dalo uva?ova? o irónii, ?i o výsmechu! Ten, ktorý sám nemá kde hlavu skloni?, ten, ktorého vlastní zavrhli, odsúdili na smr?, ten ?pred ktorým si ?lovek zakrýva tvár, aby ho nevidel“ (porov. Iz 53, 3), sa obracia k celému ?udstvu, na ka?dom mieste a v ka?dom ?ase a hovorí: ?Po?te ku mne v?etci a ja vás posilním!“

Po? ty, ktorý si starý, chorý a osamelý, ty, ktorého svet necháva zomiera? v biede, hlade alebo pri výbuchu bômb; ty, ktorý sa pre svoju vieru vo mňa alebo pre svoj boj za slobodu trápi? vo väzenskej cele; prí? ty, ?ena, ktorá si obe?ou násilia. Skrátka, ka?dý, nikto nie je vylú?ený: Po?te ku mne a ja vás posilním! Nes?úbil som azda slávnostne: ?A ja a? budem vyzdvihnutý od zeme, v?etkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32)?

Ale akú posilu nám mô?e? da? ty, mu? z krí?a, ty, ktorý si najviac opustený a pre?a?ený z tých, ktorých chce? pote?i??  Po?te ku mne, preto?e JA SOM! Ja som Boh! Zriekol som sa va?ej predstavy v?emohúcnosti, ale svoju v?emohúcnos?, ktorá je v?emohúcnos?ou lásky, si zachovávam neporu?enú. Je napísané: ?Bo?ia slabos? je silnej?ia ako ?udia“ (1 Kor 1, 25). Mô?em da? posilu aj bez toho, aby som odstránil únavu a vy?erpanos? v tomto svete. Spýtajte sa tých, ktorí to za?ili!

Áno, ukri?ovaný Pane, so srdcom preplneným v?a?nos?ou, v deň, ke? si pripomíname tvoje umu?enie a smr?, spolu s tvojím apo?tolom Pavlom celým hlasom vyznávame:

Kto nás odlú?i od Kristovej lásky? Azda sú?enie, úzkos? alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpe?enstvo alebo me?? [...] A som si istý, ?e ani smr?, ani ?ivot, ani anjeli, ani knie?atstvá, ani prítomnos?, ani budúcnos?, ani mocnosti, ani vý?ka, ani h?bka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môc? odlú?i? od Bo?ej lásky, ktorá je v Kristovi Je?i?ovi, na?om Pánovi (Rim 8, 35-39).

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)