蜜桃交友

Andrea Tornielli

V ohlu?ujúcom tichu diplomacie, v panoráme, ktorú charakterizuje ?oraz zjavnej?ia absencia politickej iniciatívy a vedenia schopného vsadi? na mier, zatia? ?o sa svet pustil do ?ialených pretekov v zbrojení, pri?om na sofistikované nástroje smrti vy?lenil sumy, ktoré by sta?ili na zabezpe?enie dvakrát vä??ieho mno?stva základnej zdravotnej starostlivosti pre v?etkých obyvate?ov Zeme a na výrazné zní?enie emisií skleníkových plynov, osamotený hlas pápe?a Franti?ka na?alej prosí o uml?anie zbraní a vyzýva k odvahe uprednostni? cesty mieru. Na?alej vyzýva na prímerie vo Svätej zemi, kde po nemilosrdnom masakri zo 7. októbra, ktorý spáchali teroristi z Hamasu, nasledovalo a na?alej pokra?uje tragické vyvra??ovanie v Gaze. Na?alej vyzýva na uml?anie zbraní v tragickom konflikte, ktorý vypukol v srdci kres?anskej Európy, na Ukrajine zni?enej a su?ovanej bombardovaním ruskej úto?nej armády. Na?alej vyzýva na mier v ostatných ?astiach sveta, kde sa s nevýslovným násilím vedú konflikty, ktoré sú zabúdané, ale tvoria stále viac sa roz?irujúce ?asti svetového konfliktu.

Rímsky biskup vstupuje do dvanásteho roku svojho pontifikátu v temnej hodine, ke? je osud ?udstva vydaný na milos? a nemilos? vládcom neschopným odhadnú? dôsledky svojich rozhodnutí, ktoré sa zdajú by? vydané napospas nevyhnutnosti vojny. A s jasnos?ou a realizmom hovorí, ?e ?silnej?í je ten, kto vidí situáciu, kto myslí na ?udí“, teda ?kto má odvahu vyjednáva?“, preto?e ?vyjednávanie je odvá?ne slovo“, za ktoré sa netreba hanbi?. Pápe? Franti?ek, vzdorujúc nepochopeniu blízkych i vzdialených, na?alej kladie do centra pozornosti posvätnos? ?ivota, je nablízku nevinným obetiam a odsudzuje ?pinavé ekonomické záujmy, ktoré ?ahajú za nitky vojen maskovaných pokrytectvom.

Pri letmom poh?ade na týchto posledných jedenás? rokov dejín si uvedomíme prorockú hodnotu Petrovho hlasu. Alarm, ktorý prvýkrát zaznel pred desiatimi rokmi, o rozkúskovanej tretej svetovej vojne. Sociálna encyklika Laudato si' (2015) ukázala, ?e klimatické zmeny, migrácia, vojny a ekonomika, ktorá zabíja, sú vzájomne prepojené javy a mo?no ich rie?i? len globálnym poh?adom. Ve?ká encyklika o ?udskom bratstve (Fratelli tutti, 2020) zasa poukázala na cestu k budovaniu nového sveta zalo?eného na bratstve a opä? odstránila akéko?vek alibi pre zneu?ívanie Bo?ieho mena na ospravedlnenie terorizmu, nenávisti a násilia. A potom je tu neustály odkaz v jeho magistériu na milosrdenstvo, ktoré utkáva celú ?truktúru misionárskeho pontifikátu.

V sekularizovaných a ?tekutých“ spolo?nostiach, v ktorých u? nie sú ?iadne istoty, nemo?no ni? pova?ova? za samozrejmé a evanjelizácia - u?í pápe? Franti?ek - sa opä? za?ína od toho podstatného, ako ?ítame v Evangelii gaudium (2013): «Znovu sme objavili, ?e aj v katechéze má zásadnú úlohu prvé ohlasovanie alebo ?kerygma“, ktorá musí zaujíma? stredobod evanjeliza?nej ?innosti a ka?dého zámeru cirkevnej obnovy. [...] Ústredné postavenie kerygmy si vy?aduje ur?ité charakteristiky ohlasovania, ktoré sú dnes v?ade potrebné: aby vyjadrovalo spásonosnú Bo?iu lásku, ktorá predchádza morálnym a nábo?enským bremenám, aby nevnucovalo pravdu a apelovalo na slobodu, aby malo isté tóny radosti, podnetnosti, vitality a harmonickej úplnosti, ktorá neredukuje ohlasovanie na nieko?ko doktrín, niekedy viac filozofických ako evanjeliových. To si od evanjelizátora vy?aduje ur?ité dispozície, ktoré pomáhajú lep?ie prija? ohlasovanie: blízkos?, otvorenos? k dialógu, trpezlivos?, srde?né prijatie, ktoré neodsudzuje».

Svedectvo milosrdenstva je teda základným prvkom tejto ?spásonosnej Bo?ej lásky“, ktorá ?predchádza morálnym a nábo?enským povinnostiam“. Inými slovami, pre tých, ktorí e?te nepri?li do kontaktu s kres?anskou skuto?nos?ou, ako to pápe? Benedikt XVI. jasnozrivo poznamenal u? v máji 2010, ?e pravdepodobne nezapôsobí a nezaujme ich potvrdzovanie morálnych noriem a povinností, naliehanie na zákazy, dôkladné zoznamy hriechov, odsudzovanie ?i nostalgické odvolávanie sa na hodnoty minulých ?ias.

Na po?iatku prijatia, blízkosti, nehy, sprevádzania, na po?iatku kres?anského spolo?enstva, ktoré je schopné prija? a po?úva?, je ozvena milosrdenstva, ktoré ?lovek zakúsil a ktoré sa sna?í - aj uprostred tisícok obmedzení a zlyhaní - vráti?. Ak ?lovek ?íta pápe?ove gestá týmito o?ami, dokonca aj tie, ktoré v niektorých vyvolali rovnaké pohor?ené reakcie ako Je?i?ove gestá pred dvetisíc rokmi, objaví ich hlbokú evanjeliza?nú a misijnú silu.

(Preklad Miroslava Holubíková)