蜜桃交友

Andrea Tornielli

Vyhlásenie Fiducia supplicans, ktoré zverejnilo Dikastérium pre náuku viery v decembri minulého roka, ako je známe a ako na to mnohí dobre poukázali, nemení tradi?nú náuku o man?elstve, ktorá predpokladá man?elské po?ehnanie len pre mu?a a ?enu, ktorí uzatvárajú man?elstvo. To, ?o objasňuje dokument, ktorý pripú??a mo?nos? jednoduchého spontánneho po?ehnania aj pre neregulárne páry alebo páry rovnakého pohlavia bez toho, aby to znamenalo po?ehnanie ich zväzku alebo schválenie ich spôsobu ?ivota, je naopak povaha po?ehnaní. Fiducia supplicans toti? rozli?uje medzi liturgickým alebo obradným po?ehnaním a spontánnym alebo pastora?ným po?ehnaním. Pokia? ide o prvé ?i?e liturgické po?ehnania, existujú dva spôsoby ich chápania. Existuje ?iroký zmysel, ktorý pova?uje ka?dú modlitbu vysväteného slu?obníka za ?liturgickú“, aj ke? je prednesená bez obradnej formy a bez dodr?iavania oficiálneho textu. A existuje u??í zmysel, pod?a ktorého je modlitba alebo zvolanie nad ?u?mi ?liturgické“ len vtedy, ke? sa vykonáva ?obradne“, presnej?ie, ke? vychádza z textu schváleného cirkevnou autoritou.

Niektorí z kritikov, ktorí spochybnili nedávne vyhlásenie, v skuto?nosti pova?ujú za prípustný len ?ir?í význam, a preto nepova?ujú za prijate?né rozli?ovanie medzi ?obradnými“ a ?liturgickými“ modlitbami alebo po?ehnaniami a ?pastora?nými“ ?i ?spontánnymi“. Sú napríklad takí, ktorí namietajú, ?e liturgia má aj pastora?ný význam. V tejto súvislosti v?ak treba poznamena?, ?e Fiducia supplicans, dáva slovu ?pastora?ný“ osobitný zmysel: to znamená zmysel starostlivosti zameranej najmä na sprevádzanie tých, ktorým sa ude?uje po?ehnanie; pod?a vzoru ?dobrého pastiera“, ktorý neodpo?íva, kým nenájde ka?dého z tých, ktorí zablúdili. 

Iní tvrdia, ?e v?etky modlitby sú ?liturgické“, a preto by v?etky mali podlieha? tomu, ?o sa vy?aduje od liturgie Cirkvi. Na túto námietku odpovedal sám pápe? Franti?ek vo svojom príhovore k ú?astníkom plenárneho zhroma?denia Dikastéria pre náuku viery 26. januára, ke? zdôraznil existenciu pastora?ných alebo spontánnych po?ehnaní, ktoré ?mimo akéhoko?vek liturgického kontextu a formy“, ako vysvetlil, ?nevy?adujú morálnu dokonalos? na to, aby boli prijaté“. Pápe?ove slová tak potvrdzujú nasmerovanie uva?ova? o najprísnej?om zmysle pre liturgické po?ehnania.

Dôle?itý precedens, pokia? ide o rozli?ovanie medzi tým, ?o je liturgické a ?o nie, mo?no nájs? , ktorú vydala vtedaj?ia Kongregácia pre náuku viery, podpísal ju kardinál Joseph Ratzinger a schválil Ján Pavol II.

Predmetom tejto in?trukcie sú modlitby na získanie uzdravenia od Boha. V bode ?íslo dva prvej ?asti dokumentu sa pripomína, ?e ?v De benedictionibus Rituale Romanum sa nachádza Ordo benedictionis infirmorum, v ktorom je nieko?ko euchologických textov prosiacich o uzdravenie“. V závere?nej ?asti in?trukcie, venovanej disciplinárnym ustanoveniam, sa potom nachádza ?lánok (2), v ktorom sa uvádza: ?Modlitby za uzdravenie sa kvalifikujú ako liturgické, ak sú zaradené do liturgických kníh schválených kompetentnou autoritou Cirkvi; inak sú neliturgické“. Takto sa kon?tatuje, ?e existujú liturgické alebo obradné modlitby za uzdravenia a iné, ktoré nie sú liturgické, ale sú legitímne povolené. Nasledujúci ?lánok pripomína, ?e tie, ktoré sú ?liturgické sa slávia pod?a predpísaného obradu a s posvätnými rúchami uvedenými v Ordo benedictionis infirmorum Rituale Romanum“. Tieto citácie z textu podpísaného kardinálom Ratzingerom a schváleného pápe?om Wojtylom ukazujú, ?e význam pojmu ?liturgické“, ktorý sa pou?íva vo Fiducia supplicans na definovanie obradného po?ehnania, odli?ného od pastora?ného po?ehnania, predstavuje ur?ite vývoj, ktorý je v?ak v súlade s magistériom posledných desa?ro?í.

Medzi po?ehnaniami existujú aj ?al?ie rozdiely: niektoré predstavujú posvätenie alebo spe?atenie sviatosti, ktorú slávia snúbenci (v prípade man?elského po?ehnania); iné predstavujú modlitby vzývania, ktoré sa zdola vzná?ajú k Bohu; ?al?ie (prípad exorcizmov) majú za cie? odohna? zlo. Fiducia supplicans opakovane objasňuje, ?e udelenie pastora?ného alebo spontánneho po?ehnania - bez akéhoko?vek snubného prvku – ?neregulárnemu“ páru, ktorý sa obráti na kňaza alebo diakona, v ?iadnom prípade nepredstavuje a nemô?e predstavova? formu schválenia zväzku medzi týmito dvoma osobami. V dokumente sa uvádza, ?e ho nemo?no pova?ova? za ?morálnu legitimizáciu zväzku, ktorý sa sám pova?uje za man?elstvo“, ani za legitimizáciu ?mimoman?elského intímneho pomeru“. Namiesto toho má po?ehnanie význam vzývania Boha, aby umo?nil semienkam dobra rás? smerom, ktorý si On ?elá.

Preklad Martin Jarábek