蜜桃交友

Kard. Pierbattista Pizzaballa (latinský patriarcha Jeruzalema)

Rados钮, ktorú do 啪ivota mesta Jeruzalem vniesla pred 拧es钮desiatimi rokmi udalos钮 púte pápe啪a Pavla VI. a náboj novosti, ktorý vyvolala, sú stále sú膷as钮ou sú膷asného 啪ivota kres钮anov Svätej zeme. Vskutku, ako v啪dy a ako pri v拧etkých veciach týkajúcich sa Jeruzalema, hlboký význam týchto udalostí, a najmä stretnutie Svätého Otca s ekumenickým patriarchom Atenagorom, zmenil tvár Cirkvi a nazna膷il jej cestu a啪 do dne拧ných dní.

Rímsky biskup sa vrátil do Jeruzalema, odkia木 odi拧iel pred dvetisíc rokmi. Na púti, ktorá ho zaviedla na hlavné sväté miesta, sa stretol s ranami, ktoré dejiny zanechali jasne vidite木né v geografii miest a 木udí tej doby a aj v sú膷asnosti. Ale tie啪 spojil silné a mocné objatie celého obyvate木stva, ktoré ho prijalo s neuverite木nou rados钮ou a nad拧ením a ktoré svojim pastierom nespochybnite木ným spôsobom ukázalo svoju vô木u nezosta钮 väz艌ami 钮a啪kých dejín tejto krajiny, ale chcie钮 ís钮 膹alej. Na dobových videozáznamoch je vidie钮 pápe啪a Pavla VI. ktorý bol pri vstupe do Svätého mesta takmer zovretý nad拧eným a euforickým davom.

Niekedy toti啪 sta膷ia malé gestá, ktoré mo啪no bez toho, aby o tom vedeli, mnohí o膷akávali a tú啪ili po nich, aby sa uvo木nila tú啪ba po stretnutí a pokoji, ktorá drieme v srdci ka啪dého 膷loveka, najmä tu, vo Svätej zemi, pozna膷enej ve膷ným napätím, konfliktami a rozdelením. Kres钮anský Jeruzalem stál na mieste, takmer pozastavený, medzi starobylými zákonmi, predpismi, ktoré akoby paralyzovali, a nie regulovali be啪ný 啪ivot. Náv拧teva pápe啪a Montiniho mala zásluhu na tom, 啪e prelomila tento múr, ktorý sa v tom 膷ase zdal by钮 ve木mi pevný, rôznych status quo, 膷asto pou啪ívaných viac nesprávne ako správne, aby sa zabránilo vzájomnému vyrovnaniu. Táto jednoduchá náv拧teva sta膷ila na to, aby z na拧ich vz钮ahov zmietla stáro膷ný prach.

Stretnutie s ekumenickým kon拧tantínopolským patriarchom bolo nepochybne udalos钮ou, ktorá túto pú钮 pozna膷ila. Petrov návrat po dvetisíc rokoch do Jeruzalema, rodiska jedinej a nerozdelenej Cirkvi, sa nemohol nepozrie钮 na tú ranu, najhlb拧iu zo v拧etkých, ktorá pozna膷ila cestu Cirkvi na celé tisícro膷ie. A v skuto膷nosti bol Petrov návrat do Jeruzalema aj za膷iatkom novej cesty, pre v拧etkých kres钮anov, cesty zbli啪ovania, reinterpretácie a vykúpenia svojich dejín, tú啪by a nostalgie po stratenej jednote. Ve膹 návrat do Jeruzalema a odchod z neho so sebou v啪dy a nevyhnutne priná拧a hlbokú zmenu. Jeruzalem je pre kres钮ana miestom, ktoré konkretizovalo vykúpenie, ktoré zmenilo význam odpustenia, spravodlivosti, pravdy. Do Jeruzalema sa nedá prís钮 bez toho, aby sa 膷lovek vyrovnal s týmito skuto膷nos钮ami, ktoré tu majú jedine膷nú konkrétnos钮.

Odvtedy sa v ekumenickom dialógu ve木a zmenilo. Dnes pova啪ujeme postoje úcty a priate木stva medzi cirkvami za samozrejmé. V膹a膷íme za to im, pápe啪ovi a ekumenickému patriarchovi, a ich odvahe, ich vízii. Pápe啪 Franti拧ek svojou modlitebnou pú钮ou do Svätej zeme v roku 2014 a obnoveným stretnutím s ekumenickým patriarchom Bartolomejom konkrétne ukázal, ako 膹aleko sa Cirkev dostala za tých pä钮desiat rokov a po tomto 膷ase. V roku 1964 sa stretnutie konalo na Olivovej hore, významnom mieste, ale aj na periférii mesta Jeruzalem. V roku 2014 sa naopak konalo v srdci kres钮anského Jeruzalema, pri Svätom hrobe, ktorý je nielen miestom, ktoré pripomína Kristovu smr钮 a zm艜tvychvstanie, ale je aj miestom, ktoré sa právom 膷i neprávom pova啪uje za symbol ná拧ho rozdelenia.

Samozrejme, my, ktorí 啪ijeme v Jeruzaleme, dobre vieme, aká dlhá je e拧te cesta a aké 钮a啪ké je niekedy by钮 spolu a 啪i钮 spolu, ale u啪 len to, 啪e sa táto ve木mi dôle啪itá udalos钮 mohla uskuto膷ni钮 na na拧om najdrah拧om mieste, je neklamným znakom cesty, ktorú sme doteraz pre拧li. Pred 拧es钮desiatimi rokmi toto objatie zbúralo múr rozdelenia medzi oboma cirkvami a nastolilo novú éru 啪ivota Cirkvi. Objatie, ktoré sa konalo o pä钮desiat rokov neskôr, obnovilo rados钮 a jednotu v Duchu, ktorú teraz nikto z nás nemô啪e predvída钮, ale ktorá u啪 dnes priná拧a hojné ovocie pre 啪ivot Cirkvi. Vidíme to na obnove baziliky, ktorá sa realizuje spolo膷ne, 膷o je dnes samozrejmos钮ou, ale e拧te pred nieko木kými rokmi to bolo nemyslite木né. Stretnutia, vyhlásenia, spolo膷né iniciatívy medzi cirkvami sa dnes pova啪ujú za be啪né zále啪itosti. Spolo膷né pastora膷né iniciatívy v 拧kolách, vo farnostiach sú výrazom tú啪by po bratstve, ktoré nie je len tú啪bou nieko木kých, ale celého miestneho kres钮anského spolo膷enstva v jeho rôznych denomináciách. 膸al拧ím príkladom je Pastora膷né vademecum Katolíckej cirkvi, ktoré dáva konkrétne pokyny, ako slávi钮 sviatosti pre zmie拧ané rodiny (ktoré sú takmer v拧etky), pri膷om sa re拧pektuje citlivos钮 v拧etkých.

Aj dnes, mo啪no e拧te viac ako v膷era, potrebujeme odvá啪nych mu啪ov a 啪eny, ktorí sú schopní prezieravosti, ktorí doká啪u vidie钮 膹alej ne啪 len sú膷asnú boles钮, oslobodi钮 na拧e srdcia utlá膷ané príli拧 mnohými obavami a ktorí ako Pavol VI. a Atenagoras svojimi slovami a gestami vedia ukáza钮 kres钮anom dne拧nej Svätej zeme 钮a啪kú a fascinujúcu cestu k pokoju.

Preklad Martin Jarábek