蜜桃交友

Kard. Pierbattista Pizzaballa (latinský patriarcha Jeruzalema)

Rados?, ktorú do ?ivota mesta Jeruzalem vniesla pred ?es?desiatimi rokmi udalos? púte pápe?a Pavla VI. a náboj novosti, ktorý vyvolala, sú stále sú?as?ou sú?asného ?ivota kres?anov Svätej zeme. Vskutku, ako v?dy a ako pri v?etkých veciach týkajúcich sa Jeruzalema, hlboký význam týchto udalostí, a najmä stretnutie Svätého Otca s ekumenickým patriarchom Atenagorom, zmenil tvár Cirkvi a nazna?il jej cestu a? do dne?ných dní.

Rímsky biskup sa vrátil do Jeruzalema, odkia? odi?iel pred dvetisíc rokmi. Na púti, ktorá ho zaviedla na hlavné sväté miesta, sa stretol s ranami, ktoré dejiny zanechali jasne vidite?né v geografii miest a ?udí tej doby a aj v sú?asnosti. Ale tie? spojil silné a mocné objatie celého obyvate?stva, ktoré ho prijalo s neuverite?nou rados?ou a nad?ením a ktoré svojim pastierom nespochybnite?ným spôsobom ukázalo svoju vô?u nezosta? väzňami ?a?kých dejín tejto krajiny, ale chcie? ís? ?alej. Na dobových videozáznamoch je vidie? pápe?a Pavla VI. ktorý bol pri vstupe do Svätého mesta takmer zovretý nad?eným a euforickým davom.

Niekedy toti? sta?ia malé gestá, ktoré mo?no bez toho, aby o tom vedeli, mnohí o?akávali a tú?ili po nich, aby sa uvo?nila tú?ba po stretnutí a pokoji, ktorá drieme v srdci ka?dého ?loveka, najmä tu, vo Svätej zemi, pozna?enej ve?ným napätím, konfliktami a rozdelením. Kres?anský Jeruzalem stál na mieste, takmer pozastavený, medzi starobylými zákonmi, predpismi, ktoré akoby paralyzovali, a nie regulovali be?ný ?ivot. Náv?teva pápe?a Montiniho mala zásluhu na tom, ?e prelomila tento múr, ktorý sa v tom ?ase zdal by? ve?mi pevný, rôznych status quo, ?asto pou?ívaných viac nesprávne ako správne, aby sa zabránilo vzájomnému vyrovnaniu. Táto jednoduchá náv?teva sta?ila na to, aby z na?ich vz?ahov zmietla stáro?ný prach.

Stretnutie s ekumenickým kon?tantínopolským patriarchom bolo nepochybne udalos?ou, ktorá túto pú? pozna?ila. Petrov návrat po dvetisíc rokoch do Jeruzalema, rodiska jedinej a nerozdelenej Cirkvi, sa nemohol nepozrie? na tú ranu, najhlb?iu zo v?etkých, ktorá pozna?ila cestu Cirkvi na celé tisícro?ie. A v skuto?nosti bol Petrov návrat do Jeruzalema aj za?iatkom novej cesty, pre v?etkých kres?anov, cesty zbli?ovania, reinterpretácie a vykúpenia svojich dejín, tú?by a nostalgie po stratenej jednote. Ve? návrat do Jeruzalema a odchod z neho so sebou v?dy a nevyhnutne priná?a hlbokú zmenu. Jeruzalem je pre kres?ana miestom, ktoré konkretizovalo vykúpenie, ktoré zmenilo význam odpustenia, spravodlivosti, pravdy. Do Jeruzalema sa nedá prís? bez toho, aby sa ?lovek vyrovnal s týmito skuto?nos?ami, ktoré tu majú jedine?nú konkrétnos?.

Odvtedy sa v ekumenickom dialógu ve?a zmenilo. Dnes pova?ujeme postoje úcty a priate?stva medzi cirkvami za samozrejmé. V?a?íme za to im, pápe?ovi a ekumenickému patriarchovi, a ich odvahe, ich vízii. Pápe? Franti?ek svojou modlitebnou pú?ou do Svätej zeme v roku 2014 a obnoveným stretnutím s ekumenickým patriarchom Bartolomejom konkrétne ukázal, ako ?aleko sa Cirkev dostala za tých pä?desiat rokov a po tomto ?ase. V roku 1964 sa stretnutie konalo na Olivovej hore, významnom mieste, ale aj na periférii mesta Jeruzalem. V roku 2014 sa naopak konalo v srdci kres?anského Jeruzalema, pri Svätom hrobe, ktorý je nielen miestom, ktoré pripomína Kristovu smr? a zm?tvychvstanie, ale je aj miestom, ktoré sa právom ?i neprávom pova?uje za symbol ná?ho rozdelenia.

Samozrejme, my, ktorí ?ijeme v Jeruzaleme, dobre vieme, aká dlhá je e?te cesta a aké ?a?ké je niekedy by? spolu a ?i? spolu, ale u? len to, ?e sa táto ve?mi dôle?itá udalos? mohla uskuto?ni? na na?om najdrah?om mieste, je neklamným znakom cesty, ktorú sme doteraz pre?li. Pred ?es?desiatimi rokmi toto objatie zbúralo múr rozdelenia medzi oboma cirkvami a nastolilo novú éru ?ivota Cirkvi. Objatie, ktoré sa konalo o pä?desiat rokov neskôr, obnovilo rados? a jednotu v Duchu, ktorú teraz nikto z nás nemô?e predvída?, ale ktorá u? dnes priná?a hojné ovocie pre ?ivot Cirkvi. Vidíme to na obnove baziliky, ktorá sa realizuje spolo?ne, ?o je dnes samozrejmos?ou, ale e?te pred nieko?kými rokmi to bolo nemyslite?né. Stretnutia, vyhlásenia, spolo?né iniciatívy medzi cirkvami sa dnes pova?ujú za be?né zále?itosti. Spolo?né pastora?né iniciatívy v ?kolách, vo farnostiach sú výrazom tú?by po bratstve, ktoré nie je len tú?bou nieko?kých, ale celého miestneho kres?anského spolo?enstva v jeho rôznych denomináciách. ?al?ím príkladom je Pastora?né vademecum Katolíckej cirkvi, ktoré dáva konkrétne pokyny, ako slávi? sviatosti pre zmie?ané rodiny (ktoré sú takmer v?etky), pri?om sa re?pektuje citlivos? v?etkých.

Aj dnes, mo?no e?te viac ako v?era, potrebujeme odvá?nych mu?ov a ?eny, ktorí sú schopní prezieravosti, ktorí doká?u vidie? ?alej ne? len sú?asnú boles?, oslobodi? na?e srdcia utlá?ané príli? mnohými obavami a ktorí ako Pavol VI. a Atenagoras svojimi slovami a gestami vedia ukáza? kres?anom dne?nej Svätej zeme ?a?kú a fascinujúcu cestu k pokoju.

Preklad Martin Jarábek