蜜桃交友

Andrea Tornielli

?Nemo venit nisi tractus“, nikto sa nepriblí?i k Je?i?ovi, ak ho nepritiahne, napísal svätý Augustín parafrázujúc slová Nazaretského: ?Nikto nepríde ku mne, ak ho nepritiahne môj Otec“. Na po?iatku prí?a?livosti k Je?i?ovi - tej prí?a?livosti, o ktorej hovoril Benedikt XVI. pripomínajúc spôsob ?írenia viery - je v?dy pôsobenie milosti. Boh nás v?dy predchádza, volá nás, pri?ahuje nás, núti nás urobi? krok k nemu, alebo v nás aspoň zapa?uje tú?bu urobi? tento krok, aj ke? sa nám zdá, ?e nám stále chýbajú sily a cítime sa ochromení.

Srdce pastiera nemô?e zosta? ?ahostajné vo?i ?u?om, ktorí sa k nemu pokorne priblí?ia s prosbou o po?ehnanie, nech je akýko?vek ich stav, minulos? ?i ?ivotná cesta. Srdce pastiera neuhasí tlejúci záblesk tých, ktorí cítia vlastnú neúplnos? a vedia, ?e potrebujú milosrdenstvo a pomoc zhora. Srdce pastiera v tejto ?iadosti o po?ehnanie zazrie trhlinu v múre, malú ?trbinu, cez ktorú mô?e pôsobi? milos?. A tak jeho prvou staros?ou nie je túto malú trhlinu uzavrie?, ale prija? a prosi? o po?ehnanie a milos?, aby ?udia pred ním mohli za?a? chápa? Bo?í plán pre svoj ?ivot.

Toto základné povedomie presvitá vo vyhlásení Dikastéria pre náuku viery o význame po?ehnania ?Fiducia supplicans“, ktoré otvára mo?nos? po?ehnania neregulárnych párov, dokonca párov rovnakého pohlavia, pri?om jasne hovorí, ?e po?ehnanie v tomto prípade neznamená schva?ovanie ich ?ivotných rozhodnutí, a tie? opakuje potrebu vyhnú? sa akejko?vek obradnosti alebo iným prvkom, ktoré by mohli ?o i len vzdialene napodobňova? man?elstvo. Ide o dokument, ktorý prehlbuje doktrínu o po?ehnaní, pri?om rozli?uje medzi po?ehnaním obradným a liturgickým a po?ehnaním spontánnym, ktoré je skôr charakterizované ako nábo?ný úkon spojený s ?udovou zbo?nos?ou. Je to text, ktorý po desiatich rokoch konkretizuje slová, ktoré napísal pápe? Franti?ek v ?Evangelii gaudium“: ?Cirkev nie je colnica, je to otcovský dom, kde je miesto pre ka?dého ?loveka s jeho vlastným namáhavým ?ivotom“.

Pôvod vyhlásenia je evanjeliový. Takmer na ka?dej strane evanjelia Je?i? láme nábo?enské tradície a predpisy, úctivos?, spolo?enské konvencie. A robí gestá, ktoré pohor?ujú dobrákov, samozvaných ??istých“, tých, ktorí si z noriem a pravidiel robia ?tít, aby ich odstr?ili, odmietli, zatvorili dvere. Takmer na ka?dej strane evanjelia vidíme, ako sa u?itelia zákona sna?ia Majstra podchyti? cielenými otázkami, aby potom rozhor?ene reptali vo?i jeho slobode pretekajúcej milosrdenstvom: ?On prijíma hrie?nikov a jedáva s nimi!“

Je?i? bol pripravený zájs? do domu stotníka z Kafarnauma, aby uzdravil jeho milovaného sluhu, bez obáv, ?e sa po?kvrní vstupom do príbytku pohana. Dovolil hrie?nici, aby mu umyla nohy pred odsudzujúcimi a poh?davými poh?admi hostí, nechápajúcich, pre?o ju neodvrátil. V?imol si a zavolal mýtnika Zacheja, ktorý sa dr?al na konároch planého figovníka. Neo?akával, ?e sa obráti a zmení svoj ?ivot skôr, ako uvidí jeho milosrdný poh?ad. Neodsúdil cudzolo?nicu, ktorá pod?a zákona podliehala ukameňovaniu, ale odzbrojil ruky jej katov tým, ?e im pripomenul, ?e aj oni - ako v?etci ostatní - sú hrie?nici. Povedal, ?e pri?iel pre chorých, a nie pre zdravých, prirovnal sa k výnimo?nej postave pastiera, ktorý je ochotný necha? 99 oviec bez dozoru, aby i?iel nájs? tú, ktorá zablúdila. Dotkol sa malomocného tým, ?e ho uzdravil z jeho choroby a stigmy ?nedotknute?ného“ vyvrhe?a. Títo ?odvrhnutí“ sa stretli s jeho poh?adom a cítili sa milovaní, prijatí objatím milosrdenstva, ktoré im bolo dané bez akýchko?vek podmienok. Ke? zistili, ?e sú milovaní a ?e im bolo odpustené, uvedomili si, ?ím sú: úbohými hrie?nikmi tak, ako v?etci ostatní, ktorí potrebujú obrátenie, tú?obne prosia o v?etko.

Pápe? Franti?ek vo februári 2015 povedal novým kardinálom: ?Pre Je?i?a je najdôle?itej?ie oslovi? a zachráni? vzdialených, uzdravi? rany chorých, znovu za?leni? v?etkých do Bo?ej rodiny. A to niektorých pohor?uje! A Je?i? sa takéhoto pohor?enia nebojí! Nemyslí na uzavretých ?udí, ktorých pohor?uje aj uzdravenie, ktorých pohor?uje ka?dé otvorenie, ka?dý krok, ktorý nezapadá do ich my?lienkových a duchovných schém, ka?dé pohladenie alebo neha, ktoré nezodpovedajú ich zvykom myslenia a ich rituálnej ?istote“.

Vyhlásenie zdôrazňuje, ?e ?ve?ná katolícka náuka o man?elstve“ sa nemení: jedine v kontexte man?elstva medzi mu?om a ?enou ?nachádzajú sexuálne vz?ahy svoj prirodzený, primeraný a plne ?udský význam“. Treba sa preto vyhnú? tomu, aby sa za man?elstvo pova?ovalo ?to, ?o ním nie je“. Z pastora?ného a misionárskeho h?adiska v?ak teraz nie je ?as zatvára? dvere pred ?neregulárnym“ párom, ktorý príde po?iada? o jednoduché po?ehnanie, mo?no pri náv?teve svätyne alebo po?as púte.

?idovský u?enec Claude Montefiore identifikoval odli?nos? kres?anstva práve v tomto: ?Zatia? ?o iné nábo?enstvá opisujú ?loveka, ktorý h?adá Boha, kres?anstvo hlása Boha, ktorý h?adá ?loveka.... Je?i? u?il, ?e Boh ne?aká na pokánie hrie?nika, ale ide ho h?ada?, aby ho povolal k sebe“. Otvorené dvere modlitby a malé po?ehnanie mô?u by? za?iatkom, príle?itos?ou, pomocou.

Preklad Martin Jarábek