蜜桃交友

P. Federico Lombardi SJ

Je u啪 rok od úmrtia Benedikta XVI., preto je jeho odkaz témou, nad ktorou je správne a prirodzené uva啪ova钮. Je skôr osobnos钮ou, ktorú treba priradi钮 predov拧etkým k u膷ite木om zaoberajúcimi sa 膷ítaním minulosti, alebo je osobnos钮ou, ktorá nám v拧etkým na膹alej dáva oporu a kladie otázky aj dnes, práve v tejto dramatickej dobe, ktorú pre啪ívame?

Niet pochýb o tom, 啪e ide o majstra viery. Jeho Úvod do kres钮anstva a trilógiu o Je啪i拧ovi Nazaretskom nás 膷íta钮 tak skoro neomrzí. Teológovia sa budú môc钮 e拧te dlho prehrabáva钮 v jeho Opere omnii a na膹alej 膷erpa钮 podnety a usmernenia pre svoje úvahy a výskumy.

To, 啪e je aj vynikajúcim svedkom 啪ivota vo viere - a kres钮anskej viery vo ve膷ný 啪ivot - je celkom jasné aj tým, ktorí po膷úvali jeho homílie a duchovné magistérium, ako aj tým, ktorí ho mohli bli啪拧ie spozna钮 prostredníctvom jeho dlhej vnútornej cesty k stretnutiu s Bohom.

To, 膷o by som v拧ak chcel teraz kon拧tatova钮, je, 啪e J. Ratzinger je na膹alej vzácnym spolo膷níkom pre tých, ktorí s ú膷as钮ou a vá拧艌ou pre啪ívajú premenlivos钮 啪ivota a 木udských dejín na tejto zemi so v拧etkými dramatickými otázkami, ktoré so sebou priná拧a dne拧ok.

Nemô啪eme zakrýva钮 skuto膷nos钮, 啪e cesta ná拧ho sveta sa v mnohých oh木adoch javí - a je 鈥� 鈥瀖imo kontroly鈥�. Ekologická kríza, neustály výskyt rizík a dramatický vývoj v oblasti vyu啪ívania technológií, komunikácie, vyu啪itia tzv. umelej inteligencie, a napokon nároky na protichodné práva a otrasy medzinárodného spolu啪itia s 膷oraz hrozivej拧ím 拧írením vojen... Ako správne zdôraznil profesor Francesc Torralba. Pri preberaní Ratzingerovej ceny 30. novembra: 鈥濨enedikt XVI. sa podrobne zaoberal prí膷inami krízy na拧ej doby a navrhol sú膷asnej kultúre, aby neodmietala moderný rozum, ale aby roz拧írila svoje obzory a vytvorila priestor pre etický rozum a racionalitu viery鈥�.

Perspektívou Jozefa Ratzingera, konfrontovaného so zlyhaniami 木udského rozumu, nebolo jeho popretie 膷i obmedzenie, ale jeho roz拧írenie, pozvanie k odvá啪nemu h木adaniu nielen toho, ako svet funguje, ale aj toho, pre膷o existuje, aké je miesto 膷loveka vo vesmíre, aj aký je zmysel jeho dobrodru啪stva.

Nemo啪no poprie钮, 啪e táto perspektíva, ktorá je v istom zmysle návrhom na dialóg so sú膷asnou kultúrou, bola 膷asto prijatá chladne alebo niekedy odmietnutá. Matematik Odifreddi, ktorý sa hlási k ateizmu a 膷asto zastáva provokatívne postoje, ale ktorý sa skuto膷ne pokúsil o dialóg s Jozefom Ratzingerom a v rokoch po jeho odstúpení sa mu dostalo mimoriadnej a úctivej pozornosti, ozna膷il pontifikát Benedikta XVI. za 鈥瀟ragický鈥� práve pre tento aspekt: jeho kultúrny návrh a otvorenos钮 na jednej strane a nedostatok odozvy zo strany 鈥災緐dí kultúry鈥� na strane druhej. Osobne s tým nesúhlasím, preto啪e si myslím, 啪e Benedikt XVI. nebol taký naivný, aby o膷akával rýchlu priaznivú odozvu. Naopak, Benediktov návrh pova啪ujem za prezieravý, zachovávajúci si v拧etku svoju platnos钮 a predstavujúci aj pre budúcu cestu dialógu medzi vedou a vierou aj v拧eobecnej拧ie medzi modernou kultúrou a vierou na základe hlbokej dôvery v 木udský rozum. A e拧te lep拧ie, nech je to cesta pre kres钮anskú anga啪ovanos钮 v sú膷asnom svete, ktorá sa nemô啪e vyhnú钮 úsiliu uva啪ova钮 o prí膷inách problémov a h木ada钮 konsenzus zalo啪ený na pravde, a nie na neistom náhodnom zbli啪ovaní záujmov a ú啪itkov.

V kres钮anskej vízii Benedikta XVI. roz拧írenie rozumu zah艜艌a logiku lásky, ktorá sa prejavuje v logike bezplatnosti a premieta sa do bratstva, solidarity a zmierenia. Pravda a láska sa najpln拧ie prejavujú vo vtelení Logosu, Bo啪ieho Slova.

Deus caritas est, Caritas in veritate, Laudato si', Fratelli tutti... Hlavné slová posledných dvoch pontifikátov na seba nadväzujú kontinuitou a dôslednos钮ou. Anga啪ovanos钮 Cirkvi a kres钮anov a ich zodpovednos钮 za osud 木udských dejín vo svete si vy啪aduje rozum aj lásku, spojené vo svetle, ktoré ponúka viera. Konkrétne gestá lásky, ku ktorým nás Franti拧ek neustále vyzýva, 啪iadajú, aby boli vlo啪ené do svetlého a uceleného rámca vízie Cirkvi ako spolo膷enstva, ktoré je v na拧ej dobe na ceste k stretnutiu s Bohom.

Ke膹 Jozef Ratzinger hovoril o Druhom vatikánskom koncile v liste - pre m艌a dôle啪itom a prekvapujúcom -, ktorý napísal tri mesiace pred svojou smr钮ou pri príle啪itosti sympózia organizovaného Ratzingerovou nadáciou spolu s Franti拧kánskou univerzitou v Steubenville, rozhodne potvrdil, 啪e koncil sa ukázal 鈥瀗ielen ako zmysluplný, ale aj potrebný鈥�, a pokra膷oval: 鈥濸rvýkrát sa vo svojej radikálnosti objavila otázka teológie nábo啪enstiev. Rovnako aj problém vz钮ahu viery k svetu 膷istého rozumu. Obe tieto otázky sa nepredpokladali鈥�. Spo膷iatku sa teda zdalo, 啪e koncil ohrozuje Cirkev, ale 鈥瀖edzitým sa postupne ukázala potreba preformulova钮 otázku povahy a poslania Cirkvi. Takto sa pomaly vynára pozitívna sila koncilu... Na Druhom vatikánskom koncile sa otázka Cirkvi vo svete napokon stala ústrednou otázkou鈥�.

Posledný pápe啪, ktorý sa zú膷astnil na celom koncile a za啪il ho zvnútra, nám tak zanecháva svedectvo o jeho trvalej aktuálnosti a povzbudzuje nás, aby sme bez obáv pokra膷ovali v rozvíjaní jeho zárodkov a dôsledkov, preformulovali samotné poslanie Cirkvi vo svete a zaviazali rozum a vieru k spolupráci pre dobro a spásu 木udstva a sveta. Poh木ad sa s nádejou obracia do budúcnosti. Slu啪ba Benedikta XVI. pokra膷uje v hlb拧om napredovaní Pánovej Cirkvi, ktorú vedie pápe啪 Franti拧ek a neskôr jeho nástupcovia.

Preklad Martin Jarábek