蜜桃交友

P. Federico Lombardi SJ

Je u? rok od úmrtia Benedikta XVI., preto je jeho odkaz témou, nad ktorou je správne a prirodzené uva?ova?. Je skôr osobnos?ou, ktorú treba priradi? predov?etkým k u?ite?om zaoberajúcimi sa ?ítaním minulosti, alebo je osobnos?ou, ktorá nám v?etkým na?alej dáva oporu a kladie otázky aj dnes, práve v tejto dramatickej dobe, ktorú pre?ívame?

Niet pochýb o tom, ?e ide o majstra viery. Jeho Úvod do kres?anstva a trilógiu o Je?i?ovi Nazaretskom nás ?íta? tak skoro neomrzí. Teológovia sa budú môc? e?te dlho prehrabáva? v jeho Opere omnii a na?alej ?erpa? podnety a usmernenia pre svoje úvahy a výskumy.

To, ?e je aj vynikajúcim svedkom ?ivota vo viere - a kres?anskej viery vo ve?ný ?ivot - je celkom jasné aj tým, ktorí po?úvali jeho homílie a duchovné magistérium, ako aj tým, ktorí ho mohli bli??ie spozna? prostredníctvom jeho dlhej vnútornej cesty k stretnutiu s Bohom.

To, ?o by som v?ak chcel teraz kon?tatova?, je, ?e J. Ratzinger je na?alej vzácnym spolo?níkom pre tých, ktorí s ú?as?ou a vá?ňou pre?ívajú premenlivos? ?ivota a ?udských dejín na tejto zemi so v?etkými dramatickými otázkami, ktoré so sebou priná?a dne?ok.

Nemô?eme zakrýva? skuto?nos?, ?e cesta ná?ho sveta sa v mnohých oh?adoch javí - a je – ?mimo kontroly“. Ekologická kríza, neustály výskyt rizík a dramatický vývoj v oblasti vyu?ívania technológií, komunikácie, vyu?itia tzv. umelej inteligencie, a napokon nároky na protichodné práva a otrasy medzinárodného spolu?itia s ?oraz hrozivej?ím ?írením vojen... Ako správne zdôraznil profesor Francesc Torralba. Pri preberaní Ratzingerovej ceny 30. novembra: ?Benedikt XVI. sa podrobne zaoberal prí?inami krízy na?ej doby a navrhol sú?asnej kultúre, aby neodmietala moderný rozum, ale aby roz?írila svoje obzory a vytvorila priestor pre etický rozum a racionalitu viery“.

Perspektívou Jozefa Ratzingera, konfrontovaného so zlyhaniami ?udského rozumu, nebolo jeho popretie ?i obmedzenie, ale jeho roz?írenie, pozvanie k odvá?nemu h?adaniu nielen toho, ako svet funguje, ale aj toho, pre?o existuje, aké je miesto ?loveka vo vesmíre, aj aký je zmysel jeho dobrodru?stva.

Nemo?no poprie?, ?e táto perspektíva, ktorá je v istom zmysle návrhom na dialóg so sú?asnou kultúrou, bola ?asto prijatá chladne alebo niekedy odmietnutá. Matematik Odifreddi, ktorý sa hlási k ateizmu a ?asto zastáva provokatívne postoje, ale ktorý sa skuto?ne pokúsil o dialóg s Jozefom Ratzingerom a v rokoch po jeho odstúpení sa mu dostalo mimoriadnej a úctivej pozornosti, ozna?il pontifikát Benedikta XVI. za ?tragický“ práve pre tento aspekt: jeho kultúrny návrh a otvorenos? na jednej strane a nedostatok odozvy zo strany ??udí kultúry“ na strane druhej. Osobne s tým nesúhlasím, preto?e si myslím, ?e Benedikt XVI. nebol taký naivný, aby o?akával rýchlu priaznivú odozvu. Naopak, Benediktov návrh pova?ujem za prezieravý, zachovávajúci si v?etku svoju platnos? a predstavujúci aj pre budúcu cestu dialógu medzi vedou a vierou aj v?eobecnej?ie medzi modernou kultúrou a vierou na základe hlbokej dôvery v ?udský rozum. A e?te lep?ie, nech je to cesta pre kres?anskú anga?ovanos? v sú?asnom svete, ktorá sa nemô?e vyhnú? úsiliu uva?ova? o prí?inách problémov a h?ada? konsenzus zalo?ený na pravde, a nie na neistom náhodnom zbli?ovaní záujmov a ú?itkov.

V kres?anskej vízii Benedikta XVI. roz?írenie rozumu zah?ňa logiku lásky, ktorá sa prejavuje v logike bezplatnosti a premieta sa do bratstva, solidarity a zmierenia. Pravda a láska sa najpln?ie prejavujú vo vtelení Logosu, Bo?ieho Slova.

Deus caritas est, Caritas in veritate, Laudato si', Fratelli tutti... Hlavné slová posledných dvoch pontifikátov na seba nadväzujú kontinuitou a dôslednos?ou. Anga?ovanos? Cirkvi a kres?anov a ich zodpovednos? za osud ?udských dejín vo svete si vy?aduje rozum aj lásku, spojené vo svetle, ktoré ponúka viera. Konkrétne gestá lásky, ku ktorým nás Franti?ek neustále vyzýva, ?iadajú, aby boli vlo?ené do svetlého a uceleného rámca vízie Cirkvi ako spolo?enstva, ktoré je v na?ej dobe na ceste k stretnutiu s Bohom.

Ke? Jozef Ratzinger hovoril o Druhom vatikánskom koncile v liste - pre mňa dôle?itom a prekvapujúcom -, ktorý napísal tri mesiace pred svojou smr?ou pri príle?itosti sympózia organizovaného Ratzingerovou nadáciou spolu s Franti?kánskou univerzitou v Steubenville, rozhodne potvrdil, ?e koncil sa ukázal ?nielen ako zmysluplný, ale aj potrebný“, a pokra?oval: ?Prvýkrát sa vo svojej radikálnosti objavila otázka teológie nábo?enstiev. Rovnako aj problém vz?ahu viery k svetu ?istého rozumu. Obe tieto otázky sa nepredpokladali“. Spo?iatku sa teda zdalo, ?e koncil ohrozuje Cirkev, ale ?medzitým sa postupne ukázala potreba preformulova? otázku povahy a poslania Cirkvi. Takto sa pomaly vynára pozitívna sila koncilu... Na Druhom vatikánskom koncile sa otázka Cirkvi vo svete napokon stala ústrednou otázkou“.

Posledný pápe?, ktorý sa zú?astnil na celom koncile a za?il ho zvnútra, nám tak zanecháva svedectvo o jeho trvalej aktuálnosti a povzbudzuje nás, aby sme bez obáv pokra?ovali v rozvíjaní jeho zárodkov a dôsledkov, preformulovali samotné poslanie Cirkvi vo svete a zaviazali rozum a vieru k spolupráci pre dobro a spásu ?udstva a sveta. Poh?ad sa s nádejou obracia do budúcnosti. Slu?ba Benedikta XVI. pokra?uje v hlb?om napredovaní Pánovej Cirkvi, ktorú vedie pápe? Franti?ek a neskôr jeho nástupcovia.

Preklad Martin Jarábek