蜜桃交友

Andrea Tornielli

Nikdy predtým po膷as svojho takmer desa钮ro膷ného pontifikátu Franti拧ek neozna膷il jednu zo svojich zahrani膷ných ciest za 鈥瀔ajúcu pú钮鈥�. Práve táto definícia, ktorú pápe啪 pou啪il pri modlitbe Anjel Pána v nede木u 17. júla, umo啪艌uje pochopi钮 osobitosti jeho nadchádzajúcej cesty do Kanady. Nejde v prvom rade o cestu do krajiny, ani o náv拧tevu, ktorej hlavným cie木om je stretnutie s katolíckymi komunitami, ale skôr o konkrétne gesto blízkosti vo膷i pôvodným obyvate木om, ktorí obývajú danú krajinu a ktorí trpeli dôsledkami kolonialistických postojov. Jedno zo ziel kolonializmu predstavuje snaha vymaza钮 kultúru pôvodných obyvate木ov, 膷o sa uskuto膷nilo v takzvaných 鈥瀝eziden膷ných 拧kolách鈥�, in拧titúciách, ktoré sa sna啪ili 鈥瀡ychováva钮鈥� a 鈥瀡yu膷ova钮鈥� deti pôvodných obyvate木ov pomocou tvrdej disciplíny a odde木ovali ich od ich rodín. Tieto 拧koly, ktoré zaznamenávali ve木mi vysokú úmrtnos钮, boli zriadené kanadskou vládou, ktorá ich financovala, no ich vedenie bolo zverené kres钮anským cirkvám, a teda aj katolíckym reho木ným rádom.

Cesta uzdravenia a zmierenia sa za膷ala u啪 pred nejakým 膷asom a jej základnou etapou boli stretnutia, ktoré sa konali v Ríme od konca marca do za膷iatku apríla, ke膹 pápe啪 Franti拧ek stretol najprv osobitne a potom spolo膷ne skupiny First Nations (鈥濸rvých národov鈥�), Métisov (鈥瀖esticov鈥�) a Inuitov a vyjadril im 鈥瀝ozhor膷enie a hanbu鈥� v súvislosti s tým, 膷o sa stalo. Domorodé národy sa cítili prijaté a predov拧etkým vypo膷uté. Ve木mi si v拧ak 啪elali, aby Rímsky biskup nav拧tívil ich zem a po啪iadal ich o odpustenie.

K木ú膷om k pochopeniu cesty je preto kajúcny postoj, ktorý charakterizuje jej hlavné momenty. Je to ten istý postoj, ktorý navrhol Benedikt XVI. v roku 2010 zo膷i vo膷i 拧kandálu zneu啪ívania detí; ten istý postoj, ktorý navrhol Ján Pavol II. po膷as jubilea roku 2000 na 鈥瀘膷istenie pamäti鈥�, ke膹 啪iadal 鈥瀉kt odvahy a pokory v uznaní chýb, ktorých sa dopustili tí, ktorí niesli a na膹alej nesú meno kres钮ania鈥�, vychádzajúc z presved膷enia, 啪e 鈥瀙rostredníctvom toho puta, ktoré nás v mystickom tele spája navzájom, my v拧etci, hoci nemáme osobnú zodpovednos钮 a nenahrádzame súd Boha, ktorý jediný pozná srdcia, nesieme 钮archu chýb a previnení tých, ktorí nás predi拧li鈥�.

Vedie钮 po膷úva钮, by钮 v ko啪i obetí a ich rodín, zdie木a钮 ich boles钮 a porozumie钮 jej, odpoveda钮 gestami blízkosti a nielen historickými analýzami alebo chladnými 拧tatistikami, je hlboko kres钮anské. Petrov nástupca prichádza 鈥瀡 mene Je啪i拧a stretnú钮 sa a obja钮鈥� ako pastier Cirkvi, ktorá sa nehanbí prejavi钮 pokoru a prosi钮 o odpustenie.

-zk-