Kaj¨²ca p¨²? ¨C editori¨¢l Andreu Tornielliho
Andrea Tornielli
Nikdy predtým po?as svojho takmer desa?ro?ného pontifikátu Franti?ek neozna?il jednu zo svojich zahrani?ných ciest za ?kajúcu pú?¡°. Práve táto definícia, ktorú pápe? pou?il pri modlitbe Anjel Pána v nede?u 17. júla, umo?¨¾uje pochopi? osobitosti jeho nadchádzajúcej cesty do Kanady. Nejde v prvom rade o cestu do krajiny, ani o náv?tevu, ktorej hlavným cie?om je stretnutie s katolíckymi komunitami, ale skôr o konkrétne gesto blízkosti vo?i pôvodným obyvate?om, ktorí obývajú danú krajinu a ktorí trpeli dôsledkami kolonialistických postojov. Jedno zo ziel kolonializmu predstavuje snaha vymaza? kultúru pôvodných obyvate?ov, ?o sa uskuto?nilo v takzvaných ?reziden?ných ?kolách¡°, in?titúciách, ktoré sa sna?ili ?vychováva?¡° a ?vyu?ova?¡° deti pôvodných obyvate?ov pomocou tvrdej disciplíny a odde?ovali ich od ich rodín. Tieto ?koly, ktoré zaznamenávali ve?mi vysokú úmrtnos?, boli zriadené kanadskou vládou, ktorá ich financovala, no ich vedenie bolo zverené kres?anským cirkvám, a teda aj katolíckym reho?ným rádom.
Cesta uzdravenia a zmierenia sa za?ala u? pred nejakým ?asom a jej základnou etapou boli stretnutia, ktoré sa konali v Ríme od konca marca do za?iatku apríla, ke? pápe? Franti?ek stretol najprv osobitne a potom spolo?ne skupiny First Nations (?Prvých národov¡°), Métisov (?mesticov¡°) a Inuitov a vyjadril im ?rozhor?enie a hanbu¡° v súvislosti s tým, ?o sa stalo. Domorodé národy sa cítili prijaté a predov?etkým vypo?uté. Ve?mi si v?ak ?elali, aby Rímsky biskup nav?tívil ich zem a po?iadal ich o odpustenie.
K?ú?om k pochopeniu cesty je preto kajúcny postoj, ktorý charakterizuje jej hlavné momenty. Je to ten istý postoj, ktorý navrhol Benedikt XVI. v roku 2010 zo?i vo?i ?kandálu zneu?ívania detí; ten istý postoj, ktorý navrhol Ján Pavol II. po?as jubilea roku 2000 na ?o?istenie pamäti¡°, ke? ?iadal ?akt odvahy a pokory v uznaní chýb, ktorých sa dopustili tí, ktorí niesli a na?alej nesú meno kres?ania¡°, vychádzajúc z presved?enia, ?e ?prostredníctvom toho puta, ktoré nás v mystickom tele spája navzájom, my v?etci, hoci nemáme osobnú zodpovednos? a nenahrádzame súd Boha, ktorý jediný pozná srdcia, nesieme ?archu chýb a previnení tých, ktorí nás predi?li¡°.
Vedie? po?úva?, by? v ko?i obetí a ich rodín, zdie?a? ich boles? a porozumie? jej, odpoveda? gestami blízkosti a nielen historickými analýzami alebo chladnými ?tatistikami, je hlboko kres?anské. Petrov nástupca prichádza ?v mene Je?i?a stretnú? sa a obja?¡° ako pastier Cirkvi, ktorá sa nehanbí prejavi? pokoru a prosi? o odpustenie.
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.