ҽ

Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

Vojna, zbrojenie a menej medzinárodnej pomoci: dôsledky pre Afriku

V blízkosti tretieho výročia konfliktu na Ukrajine prinášame hlasy lekárov a pracovníkov organizácie Lekári s Afrikou – CUAMM. Rastúca inflácia a rozhodnutie o znížení prostriedkov na spoluprácu ešte viac zhoršujú situáciu v zdravotníctve v krajinách tohto kontinentu.

Andrea Tornielli – Pope

Vojna, ktorá sa začala ruskou inváziou na Ukrajinu, si doteraz vyžiadala státisíce obetí a zničila veľkú časť krajiny. Konflikt, ktorý vypukol v srdci Európy, však priniesol aj ďalšie dôsledky pre svet, ktorý sa snažil zotaviť po krízovej situácii pandémie Covidu, a to najmä v Afrike, na kontinente, ktorý už aj tak sužujú také zlá ako endemická korupcia a verejný dlh, ktorý dosiahol neudržateľnú úroveň. Rámec globálnej nestability vyvolal preteky v zbrojení, ktoré v niektorých prípadoch sprevádzalo zníženie finančných prostriedkov určených na pomoc rozvojovým krajinám. Pri príležitosti tretieho výročia vojny si tieto vedľajšie obete pripomíname aj vďaka svedectvám zdravotníckeho personálu a prevádzkovateľov organizácie Lekári s Afrikou CUAMM, prvej talianskej organizácie, ktorá pracuje na podpore a ochrane zdravia afrického obyvateľstva.

„Súvislosť s vojnami a osobitne s vojnou na Ukrajine je tu najmä preto, že konflikt zhoršil situáciu v oblasti inflácie,“ vysvetľuje Giovanni Putoto, vedúci programovania a operačného výskumu CUAMM, ktorý je v súčasnosti v Mozambiku. „To, čo nevidíme,“ pokračuje, „a čo sa možno považuje za samozrejmosť, je, že v Afrike štáty nemajú finančné možnosti na ochranu rodín a podnikov, a to bolo vidieť na inflácii spôsobenej vojnou na Ukrajine s nárastom cien komodít.“ Giovanni Putoto, ktorý precestoval celú Afriku, uvádza ako príklad prípad Sierry Leone: „V dôsledku rastúcich cien pohonných hmôt sa využitie národnej siete približne 90 sanitiek znížilo takmer o polovicu. Keď je všetko v poriadku, pracujú dva týždne v mesiaci“.

Inflácia a verejný dlh strašne zaťažujú rozpočty afrických štátov. „U nás v Mozambiku 73 percent verejných výdavkov pripadá na platy, a to nie sú štedré platy, ani počet zamestnancov nie je nadmerný vzhľadom k počtu obyvateľov. Dvadsať percent ide na splácanie úrokov z dlhu. Len sedem percent, teda skoro nič, sa vynakladá na bežné náklady na zdravotníctvo, vzdelávanie a ďalšie verejné služby. Výsledkom je, že nemocnice trpia nedostatkom vaty, dezinfekcie, injekčných striekačiek a, žiaľ, často aj základných liekov“.

Rozhodnutie novej americkej administratívy zrušiť agentúru USAID pre medzinárodnú pomoc tento už aj tak neistý scenár ešte zhoršilo. „Financovanie liekov zostalo zachované,“ vysvetľuje ďalej Giovanni Putoto, „avšak všetci zamestnanci boli prepustení, 5 000 ľudí bolo v Etiópii poslaných domov. Život zachraňujúce lieky sú zaručené, avšak chýba celý aparát na ich riadenie, personál, ktorý je zväčša miestny“. Programový pracovník organizácie CUAMM pripomína, že „Etiópia je v platobnej neschopnosti, Mozambik má obrovské problémy. Dlh sa v porovnaní s obdobím spred 20 rokov strojnásobil. Ministerstvo zdravotníctva sa musí podriadiť nariadeniam ministerstva hospodárstva a nezamestnáva zamestnancov. V minulom roku bolo v celom Mozambiku na 27 miliónov obyvateľov prijatých 24 lekárov. Pripisovať tento stav len vojne na Ukrajine by bolo nesprávne. Nie je však chybou povedať, že tento konflikt prispel k celkovému zhoršeniu situácie v Afrike“.

Andrea Tornielli vo svojom článku prináša viaceré svedectvá lekárov pôsobiacich v rozličných afrických krajinách. Celý článok nájdete TU.

„Vojna so svojimi dôsledkami ovplyvňuje predovšetkým to, že ak míňate peniaze na zbrane, nepoužívate ich na školy a nemocnice,“ poznamenáva kňaz Dante Carraro, riaditeľ CUAMM, ktorý sa práve vrátil z Južného Sudánu, „ale ovplyvňuje aj srdcia ľudí a nakoniec všetko rozbíja. Mám na mysli aj našich dobrovoľníkov: hrozí, že už nebudú vnímať ako dôležitú ani tú malú tehličku, ktorú každý z nich denne vkladá do budovania dobra. A predsa práve tieto tehličky dobra rozbíjajú logiku vojny, uzavretia sa, starania sa len o seba“.

„Práve som sa vrátil z Južného Sudánu,“ vysvetľuje taliansky kňaz, „z nemocnice v Rumbeku, pri ktorej vedieme školu pre pôrodných asistentov: v januári tam bolo 80 nových absolventov. Sú to mladí ľudia, ktorí študovali a namiesto toho, aby mysleli len na to, ako utiecť, stali sa hnacou silou budovania kúska mieru vo svojej krajine. Tieto malé tehličky dobra sú jedinou cestou a umožňujú nám naďalej dúfať“.

Spracovala Zuzana Klimanová

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

20 februára 2025, 16:41