Reho?n¨ª?ky v Ugande ?zo?¨ªvaj¨² k¨²sky ?ivota ako k¨²sky l¨¢tky¡±
Dorota Abdelmoula-Viet, Miroslava Holubíková ¨C Pope
Sestru Rosemary nazývajú ?ugandskou Matkou Terezou¡° a americký ?asopis Time ju pred rokmi zaradil medzi 100 najvplyvnej?ích ?ien sveta, no sama zdôraz¨¾uje, ?e za svoju silu a odvahu v?a?í Bohu, modlitbe a svojim sestrám. Ako uvádza, ??eli? ?a?kostiam je sú?as?ou histórie Kongregácie Najsvätej?ieho Srdca Je?i?ovho od jej po?iatkov¡°. Kongregácia bola zalo?ená v roku 1954 v Ju?nom Sudáne a u? o desa? rokov neskôr sa stala ute?eneckou komunitou, preto?e kvôli stup¨¾ujúcemu sa konfliktu v krajine reho?né sestry prijali ?a?ké rozhodnutie utiec? do Ugandy a vzia? so sebou tých, o ktorých sa denne starali, najmä ?eny a deti. Tento dramatický krok, ktorý prirovnávali k biblickému úteku Svätej rodiny do Egypta, dal vzniknú? mnohým povolaniam. Medzi inými to bolo aj povolanie sr. Rosemary, mladého diev?a?a, ktoré sa vo veku 14 rokov rozhodlo zasväti? svoj ?ivot Bohu.
Boh nás volá, aby sme robili to, ?o mô?eme
?Po?ula som o reho?ní?kach, ktoré sa starajú o deti, a myslela som si, ?e to bude pre m¨¾a to pravé miesto, preto?e mám rada deti a kedysi som opatrovala deti mojej sestry,¡° vysvet?uje sr. Rosemary. Bola presved?ená, ?e Boh ju volá ?k tomu, ?o vie, ?e mô?eme robi?¡°. ?oskoro sa ukázalo, ?o ?vie robi?¡°: spolu so svojimi sestrami sa rozhodla postara? o mladé ?eny, ktoré boli unesené a sexuálne zneu?ívané povstalcami a cvi?ené na zabíjanie, aby ich potom odmietli ich vlastné komunity.
??udia sa ich báli, preto?e mnohé z nich mali na rukách krv svojich blízkych, a tak som otvorila dvere a povedala: ?Po?te k nám,¡° rozpráva sr. Rosemary akoby hovorila o pozývaní vítaných hostí. ?alej spomína: ?Vysielala som to aj do miestneho rozhlasu, ?o bolo riskantné, preto?e ma mohli po?u? povstalci. Ale stálo to za to: pri?lo ve?a ?ien, mladých diev?at, ?asto so svojimi de?mi, nemilovanými a po?atými v dôsledku znásilnenia¡°.
Stroj na ?itie, nie na zabíjanie
Na otázku, ?i sa nebála stara? o ?eny, ktoré potrebovali nielen psychologickú, ale aj lekársku pomoc, preto?e niektoré z nich boli tehotné, sr. Rosemary bez váhania odpovedá: ?Nebála som sa, som profesionálna pôrodná asistentka¡°. Obavy mala z toho, ?e nie je kraj?írka, ale ani to jej nebránilo, ako hovorí ?za?íva? ?ivoty¡° diev?at a zasieva? do nich semienka nádeje.
Idea sr. Rosemary bola jednoduchá: gu?omety na zabíjanie zameni? za ?ijacie stroje a da? bývalým otrokyniam pocíti?, ?e ?roztrhané ?ivoty sa dajú znovu zo?i? do krásneho a vzácneho celku¡°, podobne ako úlomky materiálov, ktoré sa pod ich prstami menia na krásne ta?ky. sr. Rosemary ukázala jednu jemne zo?itú kabelku vyrobenú z vrchnákov od sladeného nápoja a dodáva: ?Na?im chránenkyniam hovorím: Pozrite sa, aké sú tie ta?ky krásne. U?ili ste ich z toho, ?o ?udia vyhodili, a starostlivo ste ich poskladali. A aj vy mô?ete by? také krásne!¡°
Vidie? tvár Boha v povstalcoch
Za podanú pomocnú ruku ?enám hrozí reho?ným sestrám i smr?. Sr. Rosemary vysvet?uje: ?Najviac som sa bála toho, ?e ma poznajú ako pôrodnú asistentku a ?e nás jedného d¨¾a zabijú. Pomoc som h?adala prostredníctvom vlastnej modlitby: Bo?e, ak jedného d¨¾a stretnem týchto povstalcov, pomô? mi, aby som v nich videla tvoju tvár a aby oni videli tvoju tvár vo mne¡°.
Modlitba nezostala bez odpovede. Ke? sa jedného d¨¾a v dome sestier objavil ozbrojený mu?, tesne predtým, ako sa chystali za?a? pripravova? jedlo, reho?ní?ka sa s ním stretla tvárou v tvár. Potenciálny vrah v?ak proti nej nezdvihol ruku, ale po?iadal ju o lieky a jedlo. Sr. Rosemary spomína: ?Dala som mu, ?o sme mali, a ke? som pozerala ako odchádza cez ulicu, zrazu vidím, ?e sa vracia. A on hovorí: Bola si ku mne taká milá, nechcem, aby sa ti nie?o stalo. Potom ide do kuchyne a z pece, tej, ktorú sme sa chystali zapáli?, vytiahne výbu?ninu, ktorú v nej mal ukrytú! Môj láskavý ?in nás v?etkých zachránil¡°.
?a?ivé ?ivotné príbehy
Na otázku, ko?kým ?enám sa im doteraz podarilo pomôc? sr. Rosemary odpovedá, ?e tisíce. Príbeh jednej z nich jej v?ak obzvlá?? utkvel v pamäti. Rozpráva:
?Volala sa Susan. Uniesli ju povstalci spolu s jej mlad?ou sestrou, ktorú nosila na chrbte. Ke? sa chystali prejs? cez rieku, poprosila únoscov, aby jej pomohli, preto?e so sestrou na chrbte nemô?e prejs?. Povedali jej, aby si vybrala: svoj vlastný ?ivot alebo ?ivot svojej sestry. A potom jej povedali, aby svoju sestru zabila. Zabila ju a nechala ju tam a oni pokra?ovali ?alej. Pomoc tejto ?ene Susan trvala roky. (...) Stala som sa jej priate?kou, v?dy som jej bola nablízku. A stále som jej hovorila: Susan, odpus? si. Donútili ?a to urobi?. A Boh ti odpustil. Tento príbeh mi zostane nav?dy v pamäti.¡°
Ohlasova? Boha svojou prítomnos?ou
Centrum Santa Monica nie je jediným dielom ugandských misionárok. Sr. Rosemary dodáva: ?V decembri minulého roka som za?ala nový projekt v Ju?nom Sudáne zameraný na stravovanie vnútorne vysídlených detí ?ijúcich na ulici. Máme tam 450 detí, ktoré tie? u?íme ?íta?, písa? a dávame im priestor na hranie¡°.
Napokon na otázku, ?i svojim chránencom hovoria o Bohu, odpovedá reho?ní?ka, ?e nie, a hne? s úsmevom vysvet?uje: ?Preto?e im sta?í na?a prítomnos?, aby sme im povedali, ?e sme s nimi, preto?e veríme v Boha. Ohlasujeme ho svojou prítomnos?ou. Aby ste ich mohli sprevádza? vo dne v noci, sedem dní v tý?dni, musíte ma? Boha vo svojom srdci.¡°
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
